https://www.natanieri.sk

Tag

cestovanie s deťmi

v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Viedeň na trikrát

Pri bilancovaní roku ešte ostanem v Rakúsku, lepšie povedané vo Viedni. Vo Viedni sme boli tento rok dokopy trikrát, čo je málo, ale o to viac mi tie tri návštevy boli vzácne a po každej som si hovorila, že musím chodiť častejšie. Stále mám niekde vzadu v hlave, že na Viedeň bude času dosť, keď už na iné nebude. Naozaj ju vnímam ako vzdialenú mestskú časť, lebo sadnúť v Petržalke na vlak a za hodinu byť už niekde vo viedenskom metre, je porovnateľné so životom v Seoule či New Yorku. Len my tu v Strednej Európe nie sme zvyknutí na takú mierku životného priestoru a nevyužívame možnosť dostatočne rozprestrieť krídla a byť viac Európanmi ako Slovákmi.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Prej(e)sť sa Oslom

Z nórskych cien jedla musí veľa ľudí oblievať studený pot. Aj ja som bola prvé tri dni nervózna. Ale potom ma muž ukľudnil. Veď aj doma sme ochotní dať za poriadne jedlo veľa peňazí a v Rakúsku ani brvou nemihneme, keď si máme kúpiť výberovú kávu, a to sú v Rakúsku iné pálky! Takže nakoniec to s tým jedlom v Osle nebolo až také horúce a aj na pohár vína párkrát došlo, hoci, samozrejme, nie je nič ľahšie, ako si alkohol proste odpustiť. Všetko má riešenie. Ak kopček kvalitnej zmrzliny v Osle stojí päťkrát viac ako u nás, stačí si dať jeden kopček raz za dva-tri dni a ste na tom finančne rovnako, akoby ste si dali v lacnejšej destinácii dva-tri každý deň. A bonus navyše, na dovolenke v Osle určite nepriberiete, to vám garantujem. Práve naopak. S viac ako šesťdesiatimi kilometrami v nohách a striedmou konzumáciou som prišla domov o dve kilá ľahšia.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Do Osla

Long story short, tohtoročnú letnú dovolenku sme strávili v Osle. Nič nebolo plánované, rozhodnutie padlo na poslednú chvíľu a doteraz nevieme uveriť, ako dobre nám tam bolo. Ja osobne som taký dobrý zážitok naozaj nečakala. V Osle som bola pred dvadsiatimi dvomi rokmi a takmer som ho nespoznala. Posun, aký toto nenápadné mesto prekonalo, je obdivuhodný.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Španielsky projekt

Novú cestovateľskú sezónu sme mali začať pekne zostra, už koncom februára, plní nadšenia a očakávaní. Pandémia bola na ústupe, nič nám nestálo v ceste konečne rozprestrieť krídla a nadýchnuť sa sveta. Iróniou osudu sa nám tri dni pred odchodom zmenil nielen náš život, ale aj celý svet. Vojna u susedov. Pripadala som si ako zmätený Vincent Vega z Pulp Fiction v slávnom meme a najhoršie bolo, že nič zrazu nedávalo zmysel. Keby to všetko nebolo také tragické a nezvratné, povedala by som, že pokazená dovolenka, ale aj slovo dovolenka sa mi odvtedy hnusí.

Pokračovanie...
v pohári, v reštaurácii, v šálke

Just Enjoy 2021!

Tak ako som prvý článok roka venovala domácej, bratislavskej scéne (a bola z roka 2020 pekne otrávená), ostanem aj posledným na Slovensku. Uzavriem blogosezónu 2020 doma a vlastne celkom optimisticky na tak uletený rok. Mne ani tak neprekáža, že sme väčšinu našich plánov nemohli zrealizovať, nevadí mi, že sme menej cestovali, menej míňali a konzumovali. Čo ma ťaží, je strata akejkoľvek perspektívy a možnosti plánovania čohokoľvek, vrátane oddychu či odmien. Neprekáža mi karanténa, ani sociálny dištanc, desí ma, že niet nič na obzore. A zima sa ešte ani nezačala.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Burgenland 2020

Ešte toto si sem musím dať. Do súkromného archívu. Zaznamenať si tohtoročný letný Burgenland, lebo bol kvôli korone vzácny a zvláštne nostalgický. Mala som potrebu ísť komplet na všetky obľúbené miesta a dosýta si ich užiť, kým sa dá. Našťastie, atmosféra bola pokojná a príjemná ako vždy, obmedzenia sme nijako zásadne nepociťovali a dokonca sme na koronu na pár dní dokázali aj zabudnúť. Tento rok sme sa rozhodli pre dôkladnejšie preskúmanie východného pobrežia Nojzíka a dobre sme urobili. Už som pomaly zabudla, aká exotická vie byť pusta.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Južný ťah

Je to náš najbližší sused a spriaznená duša. Južná Morava. Do hodiny sme tu autom z Bratislavy. Príjemne málo na to, aby sme tu mohli stráviť celý, plnohodnotný deň, prísť na otočku na kávu, víkendové raňajky alebo výlet. O Pálave a Mikulove som už písala, viete, že je to naša srdcovka a stávka na istotu. Ale Juhomoravský kraj nie je len Pálava, je tu najmenší český národný park Podyjí, je tu UNESCO Lednicko-valtický areál, Baťov kanál, rozprávkové zámky a jaskyne (Moravský kras) a, samozrejme, Brno. Plus víno, živý folklór, tradície, skanzeny a cenné archeologické náleziská. Neskutočný mix toho, čo nás láka, čo máme na dosah a kam ideme vždy, keď potrebujeme „vypadnúť“.

Pokračovanie...