Tag
Okrem toho, že som mala prestávku na blogu, som si dala poriadnu pauzu aj od varenia. Jednak som bola z intenzívneho varenia a pečenia poriadne otrávená, ale chceli sme aj rýchlo podporiť všetky naše obľúbené reštaurácie, kaviarne a bistrá, užiť si príjemný čas vonku a hlavne skúšať a objavovať nové miesta.
Pokračovanie...
Bola som ohromená, koľko nových kaviarní sme v Prahe nakoniec navštívili. Vtedy, keď sme tam boli, som s výletom vôbec nebola spokojná. Išla som do Prahy unavená, bez energie, mala som pocit, že som sa nestihla dostatočne pripraviť, unikajú mi súvislosti, nebolo dobré počasie a celkovo som mala pocit, že je viac toho, čo nám uniká, ako toho, čo sme zažili. S odstupom času (a po koronakríze) som si prezerala fotky s úžasom a zistila, že to vôbec nebolo také zlé.
Pokračovanie...
Ostrava. Konečne sme sa do nej dostali. Vlastne po prvý raz, ak sa hmlisté spomienky na návštevy z detstva v minulom storočí a režime nerátajú. Boli sme zvedaví, veľa sa o Ostrave hovorí. A naozaj. Všetko, o čom spieva Nohavica je pravda. Všetko, o čom sa dočítate v sprievodcovi o Ostrave je pravda. Ostraváci sú „razoviti“, svojrázni. Keď hodinu nepočujete poriadne šťavnatú nadávku, tak viete, že ste medzi turistami. Tu pochopíte tie tri výkričníky v logu Ostravy. A aj vizuálne sa na Ostravu musíte nastaviť a prijať ju takú, aká je. Už dávno nie je čierna, ale ohromná je stále.
Pokračovanie...
A nie je to vtip, lebo nielen česká gastronómia v Prahe zažíva renesanciu. Do veľkomiest chodíme skôr za exotickejším jedlom, ale je to často dilema – miestna kuchyňa či cudzokrajná? Poviete si, prečo mám ísť v Berlíne na ramen a v New Yorku na thajské jedlo? Jednak miestna kuchyňa nemusí byť vždy náležite rozvinutá, ale väčšinou sú svetové metropoly tak etnicky a kultúrne pomiešané, že ťažko hovoriť o jednej miestnej gastronómii.
Pokračovanie...
Do Prahy sme dlho chodili najmä kvôli káve, pričom sme vždy vyskúšali aj nejakú jednu-dve vydarené reštaurácie, ktoré boli skôr exotickej proveniencie. Tentoraz ma však prekvapilo, koľko vzniklo v poslednom období nových podnikov s českou kuchyňou. Úplné národné obrodenie! Ale čo ma obzvlášť potešilo, že sa v nich nadväzuje na niekdajšiu tradíciu stravovania v podnikoch nižších cenových skupín z čias Československa. Skrátka a dobre, stále vravím, že u nás ľudia nie sú zvyknutí chodiť do reštaurácií, neboli na to naučení. Stravovali sa (okrem závodných jedální a podnikových kantín) v rôznych pohostinstvách, staničných bufetoch, jedálňach u mäsiara, v rybárňach, pipi griloch, snack baroch, mliečnych baroch a lahôdkach. Desiatové polievky, majonézové šaláty, chlebíčky, krčmové hotovky, farebné malinovky a pivo. Či sa nám to páči, alebo nie, toto je naša kultúra, toto sme my. Stačí si spomenúť na film Dědictví a scénu z oslavy v luxusnej reštaurácii. „To je vůl, kaviárové tousty…!“
Pokračovanie...
Časť jarných prázdnin sme sa rozhodli stráviť v Prahe. Posledné dva roky sme boli v Prahe len cez víkendy a chceli sme mesto zažiť aj v bežné pracovné dni, ako ho zažívajú miestni obyvatelia. Každé mesto má dve tváre, jednu „nalíčenú“, dovolenkovú, ktorou sa prezentuje navonok, turistom a návštevníkom a druhú „odlíčenú“, súkromnú, ktorú poznajú skôr domáci v každodennom osobnom a pracovnom živote. Nemusím asi zdôrazňovať, že mňa baví práve tá druhá, civilná stránka miest. Pre mňa je atraktívne to mesto, v ktorom sa dobre cítia hlavne jeho obyvatelia, mesto, ktoré si domáci užívajú a poskytuje im dostatok možností sebarealizácie.
Pokračovanie...
Veľmi spontánne sme sa rozhodli stráviť prvý letný víkend v Prahe. Dalo by sa povedať, že sme sa išli do Prahy odreagovať. Po náročnom období sme všetci potrebovali zmenu. Deti vítali myšlienku s nadšením, Prahu si minule obľúbili. Počasie síce nebolo úplne letné a ani tých zmrzlín sme nepojedli toľko, koľko sme plánovali, ale aj tak sme si užili dosýta. Kilometre a kilometre prechádzok po parkoch, sadoch, záhradách, rýchle presuny metrom, vyhliadkové jazdy električkami, pozorovanie života miestnych ľudí, spoznávanie rôznych štvrtí a, samozrejme, veľa dobrej kávy a jedla.
Pokračovanie...(c) 2008 - 2023 Natanieri.sk
All rights reserved
