Už som viackrát písala o tom, ako mám rada návraty do miest, ktoré ma na prvý raz zasiahli tak, že na ne neprestávam myslieť. Rok 2025 bol takým rokom návratov 3M. Do Milána, na Malorku a do Malagy. Najlepší!

Do Milána, na Malorku a do Malagy.

Čo nové v Malage? Najviac sme sa tešili na raňajky do nového Labu našej obľúbenej kaviarne Next Level. Na konci krátkej úzkej uličky Duende, mimo ruchu hlavného ťahu na Calle Nueva pôsobí ako zjavenie, ako svetlo na konci tunela. Kedysi tu bola iná kaviareň s výberovou kávou, ktorá nás ale nezaujala, o to radšej som, že dnes je tu táto svätyňa pre milovníkov výberovej kávy, top miesto, ak si chcete dať v Malage dobré raňajky alebo brunch aj v zime a horšom počasí. Už minule nám raňajky a koláče v Next Leveli chutili, len sme tam vonku na ulici klepali kosu, tak som verila, že to tu bude ešte lepšie. A bolo! Káva vynikajúca, stále najlepšia v Malage. Profi baristi, skvelá práca s mliekom, cit pre výber a odporúčanie zrniek, dobrá komunikácia.

Namiesto chleba tu robia vajíčka a sendviče so sladkou brioškou. Dala som si zapečený sendvič bikini. Brioška bola ešte aj posypaná práškovým cukrom, zbožňujem tieto chuťovo komplementárne sladko-slané kombinácie. Výborná bola aj pomarančová šťava a fajn je, že Lab otvára o deviatej, takže ak priletíte do Malagy skorým ranným letom o 8:20, prvá cesta môže viesť bez stresu rovno na raňajky do Labu. Snívala som o tom niekoľko mesiacov. A vyšlo to.

Veľké nádeje som vkladala aj do novej kaviarne Ganbaru Coffee. V centre majú dve prevádzky, jeden espresso bar, kde sa nedá sadnúť a na ulici Enrique García-Herrera, kde sú asi tri vysoké stoličky vnútri. Tam sme si dali kávu, ale nebola som spokojná. Príliš horúce mlieko sa s kávou nespojilo a káva mi prišla veľmi horká. Ani z masívnych šálok s dvojitým dnom bez uška sa nepilo dobre, boli ťažké a stále som mala pocit, že sa mi vyšmyknú z rúk. Ale veď vyskúšajte sami, možno budete mať šťastie na skúsenejšieho baristu a lepšiu kávu.

Zato káva v Bun and Coffee na ulici Duque de la Victoria nás milo prekvapila. Ak máte radi donuty, voľba je jasná. Výborná kávička, aj espresso, aj s mliekom, sedem dní v týždni od desiatej do siedmej, ideálne pred alebo po návšteve katedrály, do ktorej to máte odtiaľto naozaj kúsok.

Ešte v jednej kaviarni sme sme boli na raňajky. V Byoko na ulici de la Merced (majú prevádzku aj na ulici Strachan). Ide o rýchlo sa rozrastajúcu sieť kaviarní so zdravým jedlom, bio surovinami a nulovou uhlíkovou stopou. Stretnete sa s nimi v andalúzskych prímorských letoviskách Estepona či Calahonda, kde turisti fit raňajky určite ocenia. Vidíte priamo do kuchyne a pekárne, kde sa jedlá pripravujú. Vynikajúce pečivo a chlieb, všetko chutilo dobre a vyzeralo ako z propagačných letákov, len tomu chýbala človečina a autentickosť. Dať si niekde v miestnej tržnici v stánku dobrú bagetu s olivovým olejom a iberskou šunkou a čerstvo vytlačenú šťavu z pomarančov ma baví oveľa viac. Ani káva nebola zlá, ale že by som si ju sem prišla len tak z ulice vychutnať, nemôžem povedať.

Mimochodom, za rohom na námestí de la Merced je rodný dom Pabla Picassa. Expozícia malá, ale do mozaiky Picassovej tvorby a života vám nesmie chýbať. A na kávu choďte radšej do Daily Koffee oproti a na teplé sladké, aj slané raňajky do ruky o kúsok ďalej do Bolo Coffee & Bread.

Ale keď už spomíname Picassa, konečne sa nám podarilo dostať aj do galérie Museo Picasso. Po rekonštrukcii je budova kompletne prístupná a všetkými desiatimi ju odporúčam. Vstupenky si kúpte aspoň pár dní vopred, v daný deň sa zrejme dovnútra už nedostanete. Múzeum je naozaj veľké, dve hodiny v ňom strávite, ani nebudete vedieť ako. Určite nevynechajte v podzemí úžasné vykopávky z čias Féničanov, ktorí toto územie osídlili už v 8. storočí pred naším letopočtom. Jadrom múzea je samotná zbierka Picassových diel z rôznych období a techník (zaujímavá je miestnosť s grafikami). A nakoniec je v najväčšej sále aj dočasná výstava exponátov z tvorby Picassových priateľov, spolupútnikov a umelcov, ktorých Picasso výrazne ovplyvnil. Fantastická zbierka, ak budete v Malage do polovice apríla, určite sa zastavte, stojí to za to.

Boli sme omrknúť aj dva vínne bary. Jeden starší Anyway Wine Bar a nový Wine Bar Rogada. Ani neviem, prečo som minule Anyway ignorovala, asi som mala pocit, že je to turisticky prefláknuté miesto v Malaguete, ktoré sa každému vybaví automaticky ako prvé. Ale bola som veľmi milo prekvapená. Bar nepôsobí na prvý pohľad ako ostatné „moderné“ vínne bary, do akých chodievame, skôr ako tradičný mestský tapas bar. Malý priestor, väčšinou vysoké stoly s barovými stoličkami alebo miesta na bare. Obsluha je ale fantastická a rozumie svojej práci. Presne vedeli, čo chceme. Na začiatok sme ochutnali hit tejto sezóny, biele bublinky Rapagón od vinárstva Samuel Parraga z odrôd Moscatel a Pedro Ximenez. S týmto ľahko piteľným, sviežim, mierne slankavým vínom z regiónu Malagy sme sa v ponuke vínnych barov stretávali pomerne často, tak sme ho konečne vyskúšali. Následne sme chceli prejsť na niečo sofistikovanejšie a nechali si odporučiť Brut Nature Tartratos z odrody Moscatel z miestneho vinárstva Dimobel. Druhotné kvasenie vo fľašiach metódou champenoise, výborné pitie, Tartratos si určite zapamätajte. Inak môžete ochutnávať koľko len chcete, ponuka rozlievaných vín je tu úctyhodná. Popri veľmi pekne servírovanom výbere mäsových špecalít (aj s krvavničkou s ryžou) a syrov sme ochutnali carpaccio z tuniaka, ceviche z pražmy a langusty a fantastický pór s béarnskou umáčkou a hľuzovkou. Jedno z najlahodnejších a najprekvapivejších jedál z Andalúzie. Vravím, chcem viac póru na jedálnych lístkoch! Do Anyway sa určite ešte vrátime, páčilo sa nám tam.

Do nového Wine bar Rogada sme museli ísť trochu mimo historického centra, na druhý breh kanála Guadalmedina. Rogada je presne ten typ podniku, aké teraz vznikajú po celej Európe. Neformálne, s výraznou vizuálnou identitou, naturálnym vínom, s jednoduchým konceptom small plates, listening barom, komunitným duchom a rôznymi spoluprácami. Namiesto obligátnych orieškov či olív vám k vínu prinesú na zobanie nakladaný bôb a aktuálnu ponuku rozlievaných vín vám prinesú kriedou napísanú na tabuli. Ku každému vínku niečo porozprávajú a nechajú ochutnať, veľmi príjemný vínny servis. Ani jedno víno nás ale nezaujalo tak, aby sme si ho zapamätali. Jedlo bolo mierne šmrncnuté do izraelsko-arabskej kuchyne. Dali sme si gildy, sardelu na chlebe s údeným maslom, dusenú cukinu s mozzarellou z buvolieho mlieka, pikantnou sicílskou capuliatou a orechmi a pečené mrkvy na fazuľovom pyré, posypané zmesou dukkah. Aj keď bolo všetko dobré, chýbalo tomu viac finesy a výraznejšieho ochutenia. Rogada ešte potrebuje dozrieť, ak ale budete bývať niekde blízko, lepší záchytný bod na večery pri vínku si ani nemôžete priať.

Toľko k našim novinkám z Malagy. Popri nich sme, samozrejme, nemohli vynechať miesta, ktoré nám minule prirástli k srdcu a veľmi sme sa na ne tešili. Vtipné je, že už môžem čerpať aj z vlastných tipov. Keď sme išli na vlak, už sme vedeli, že čakať môžeme aj v gastrobare Más Vermut, kúsok od stanice. Decká si dali patatas bravas, my s mužom vermút a neboli sme jediní, kto si tu krátil čas pred cestou.

Ďalšou našou srdcovkou je tržnica Atarazanas a stánok s darmi mora Marisquería el Yerno. Kým minule sme tu boli naozaj mimo sezóny a nikdy nemali problém si nájsť miesto, tentoraz tu bol masaker a priznám sa, že som to už-už vzdávala, ale muž mal nervy zo železa a nakoniec sme sa dostali k dvom miestam pri bare. S výberom nám ochotne pomohol veľmi milý český mladík, ktorý tu pracuje a ktorý nás sám oslovil, keď videl, ako sa nevieme rozhodnúť, čo si dať. Vyzobali sme za tanier našich obľúbených fialových mušličiek, vylúpali varené biele krevety, mali sme prvýkrát aj vyprážané celé mini kalmaríky a ja som neodolala a dala si ustrice, keď už boli tie sviatky, všakže. Také boli dobré, och! A najmä som s prekvapením zistila, že ustrice naozaj môžu byť „crunchy“, chrumkavé, akokoľvek sa mi to zdalo z rôznych chuťových charakteristík pritiahnuté za vlasy. Keď do nich dva-trikrát zahryznete a stále majú pevnú štruktúru a nerozplynú sa hneď na jazyku, tak sú crunchy. Deti sa mi smiali, ako som sa po nich blažene usmievala, ale naozaj to bol môj gastronomický strop celého výletu a vlastne aj roka.

A čo bol gastronomicko-spoločenský strop? La Pechá v Soho! Presne si pamätám, ako na mňa minule zapôsobilo, ako dobre som sa cítila v tejto obyčajnej miestnej krčme. Celý čas som si hovorila, že sa sem musím ešte vrátiť. A vrátili sme sa! Už sa otvoril aj zrekonštruovaný veľký podnik La Pechá oproti, ktorý bol minule zatvorený. Zmestí sa tam teraz oveľa viac ľudí, ale nás to aj tak ťahalo do pôvodnej malej knajpy, kde sme sa tlačili ako haringy. Celý večer v Anyway aj Rogade sme mysleli na to, ako vypadneme a prídeme sem na „kapurkovú“. A bolo to ešte lepšie, ako som si predstavovala. Nátresk, hluk, smiech, prekrikovanie, dobrá nálada. Akokoľvek to vyzeralo, že je tu chaos a anarchia, prevádzka mala všetko pod kontrolou a regulovala počet ľudí v podniku. Naznačila nám, že máme čakať vonku a až keď dvaja ľudia odišli, zavolali nás dnu, poutierali stôl a mali nás celý čas v merku. Na druhý večer nás už poznali a boli na nás ešte milší. Taká blbosť, ale najlepšie nakladané olivy z celej Andalúzie sme jedli práve tu, nechápem, ako to robia, ale utĺkla by som sa po nich. (A smejem sa pri predstave, že si objednávam olivy v nejakej slovenskej krčme…) Už sa neviem dočkať, ako sem nabudúce dotiahneme aj kamošov a ukážeme im tento bizár, po ktorom im už nikdy nič nebude dosť dobré.

Noci v Malage majú svoje kúzlo. Nedá sa to opísať. Asi to bude v miestnej vode či vzduchu, neviem. Aj napriek bláznivému počasiu, ktoré nás tento rok v Malage zaskočilo, sme si to náramne užili. Prvýkrát sme zažili, ako sa nám všetkým naraz rozpípali mobily s výstrahou pred nepriaznivým počasím. Španieli sa tým ale vôbec nenechali vyrušovať a pokračovali v nespútanom nočnom živote. Lialo ako z krhly a až na druhý deň, keď sme už boli doma, sme sa dozvedeli o obetiach záplav. Asi si budeme musieť na tieto extrémy počasia zvyknúť. Je to desivé, ale nedá sa pred tým utiecť, len sa s tým naučiť žiť. Máme s Malagou veľké plány, najneskôr do roka sme, dúfam, naspäť a už teraz sa teším, čo nové zase zažijeme a kam sa mesto posunie. V každom prípade sme si lepšie ukončenie cestovateľskej sezóny 2025 nemohli priať.