Deň pred Štedrým dňom sme si spravili výlet do Cádizu. Bohužiaľ, počasie nám neprialo a to najlepšie, čo sme mali v pláne, prechádzky s výhľadmi na more, nám kazil výdatný lejak. Pršalo tak, že ani s dáždnikmi sa chodiť nedalo, mokrí sme boli durch. Aj to je realita cestovania na juh v decembri a januári.
Aj to je realita cestovania na juh v decembri a januári.
Napriek dažďu a zatiahnutej oblohe bola atmosféra v Cádize neskutočná. Hneď mi bolo jasné, prečo sa tunajšie pobrežie nazýva Pobrežie svetla. Svetlo tu bolo nadpozemské, priam božské, vrátane dúhy. Historické centrum Cádizu je malé a kompaktné, sústredené do opevneného výbežku polostrova, ktorý prejdete skrz-naskrz do pár hodín. V dobrom počasí. A kde sa v Cádize schovať pred dažďom?
Na kávu sme zapadli do kaviarne Sensa Café, jedinej s výberovou kávou v Cádize, kde sa dá aj posadiť a prípadne aj niečo malé zjesť. Mali sme šťastie, podarilo sa nám obsadiť si stôl, popularita tejto kaviarne je však veľká, ľudia tu čakajú na stôl takmer stále. Nebojte sa ani objednať si filter, ten je tu vyhlásený a naozaj dobrý.
Výberovú kávu nájdete aj v cukrárni s espresso barom The Singular Coffee, ale servírujú ju len do papierových pohárov so sebou, tak ak neradi pijete z papiera, majte pri sebe svoj pohár.
Pred dažďom sa schováte aj v tržnici Mercado Central de Abastos, ale pred zimou nie. Je zastrešená, ale otvorená a dosť tu ťahá, v zime sa tu nie je kde zohriať. Obdivujem predavačov, ktorí tu v tom prievane a s chladeným tovarom na ľade každý deň s úsmevom pracujú. Centrálna časť je venovaná čisto rybám a darom mora, z vonkajšej strany a po obvode v arkádach sú potom rôzne iné stánky, bary a reštaurácie. V dobrom počasí je na voľnom priestranstve medzi centrálnym rybím trhom a arkádami rozložené sedenie, musí to tu byť fakt parádne. Inak je cádizský rybí trh fenomenálny. Lepší a bohatší trh s rybami a morskými plodmi som v Európe nevidela. Toľko druhov mäkkýšov pokope! Len som si povzdychla nad situáciou z Bratislavy, kde v stánku My Fish pár dní pred Vianocami nebola ani jedna lastúra…
Za normálnych okolností by sme tu možno aj niečo zjedli, ale nakoniec sme dali prednosť vínnemu baru Listán Wine Tasca, kde sa cez deň aj varí a kde sme sa mohli trochu osušiť. K vínu (aj naturálnemu, s dobrým vínnym servisom) si tu môžete vybrať jedlá studenej aj teplej kuchyne. Dali sme si ako vždy naše obľúbené sardelky, kyslé boquerones, patatas bravas, vyprážané sópie (chocos), papričky padrón, ale aj krokety zo sobrasady či tradičný andalúzsky pokrm solomillo, čo je bravčové mäso na šťave (buď s whisky alebo sherry), ktoré sa často vyskytuje v ponuke tapas barov.
Výhľady na mesto a more si vychutnáte aj v daždi z veže cádizskej katedrály. Je úplne iná ako ostatné tunajšie katedrály, zväčša prestavané z mešít. Cádizská je baroková a takmer celá z mramoru, vnútri svetlá, vzdušná a opulentná. Aký rozdiel oproti temnej a záhadnej katedrále-mešite v Córdobe! Córdoba leží na vlakovej trase medzi Sevillou a Malagou a na spiatočnej ceste zo Sevilly do Malagy sme sa tam na pol dňa zastavili. Aj na Córdobu vám bude stačiť jeden deň, samozrejme, ak nemáte hlbší záujem o toto mesto, jeho históriu a kultúru.
Ráno sme vstávali skoro, s tým, že sa naraňajkujeme až v Córdobe. S výberovou kávou to tu tiež nie je ideálne, kaviarní je málo a tých, v ktorých by sa dalo posadiť a prípadne niečo normálne zjesť, minimum. Zachránila nás ale nová C Coffee. Na začiatku sme sa tu trochu vytrápili, lebo sme museli dlho čakať na stôl. Vidno, že majitelia, nováčikovia nie sú z hospitality biznisu a nevedia, ako efektívne regulovať flow na pľace. Ale inak bolo všetko skvelé, príjemný interiér, výborná káva v krásnych šálkach a veľmi dobré jedlo, aj sladké. Dobrá kaviareň, viac takých pri turistických atrakciách!
Zlatým klincom programu bola katedrála. Vlastne len kvôli nej som chcela ísť do Córdoby. A teda, bolo to ešte silnejšie, ako som čakala. Priznám sa, že som ten priestor nevedela racionálne pobrať. Nevedela som, kam sa mám pozerať skôr, kde je „sever“ a na čo sa vlastne pozerám. Tak veľmi som si to tu chcela všetko dobre popozerať a všímať si detaily, ale nešlo to. Príliš veľa vzruchov a rozptýlenia naraz, musela som vypnúť rácio. Tak som len krúžila dookola a nechala na seba všetku tú krásu pôsobiť. Transcendentálny zážitok. Len pôvodná mešita má cez 800 stĺpov, celá dokonca 1250, všetky z mramoru, žuly a jaspisu. Už len z toho sa človeku rozum zastavuje. Choďte sa pozrieť, je to bomba.
Ak sa budete túlať uličkami priľahlej židovskej štvrte a dostanete chuť na kávu, hľadajte malý espresso bar Arábiga Express na ulici Fernández Ruano. Dobrá káva, dobré espresso, dajte si. Síce len na stojáka, ale pekne do šálky. Postojíte, pokocháte sa, zregenerujete a pôjdete zase ďalej.
Arábiga má aj druhú prevádzku na ulici Lucano, blízko mosta Miraflores. Mimochodom, odporúčam prejsť týmto mostom na druhú stranu rieky Guadalquivir a odtiaľ po nábreží k Rímskemu mostu a cezeň „vojsť do mesta“. Z nábrežia sú krásne výhľady na katedrálu, aj Rímsky most, ktorý bol až do polovice dvadsiateho storočia jediným mostom cez rieku a hlavným vstupom do mesta. Predpokladá sa, že cez tento dvetisíc rokov starý most prechádzala aj slávna rímska cesta Via Augusta, spájajúca Rím s Cádizom. Rozmýšľam, či som niekedy išla po staršom moste.
A kde sme jedli v Córdobe? Nemala som žiaden zaujímavý tip na jedlo a vlastne žiaden plán. A kde nie je plán, situáciu v Španielsku zachraňujú tržnice. Córdoba má našťastie peknú, veľkú tržnicu Victoria, umiestnenú strategicky medzi historickým centrom a železničnou stanicou. Ide skôr o halu so stánkami s jedlom, barmi a reštauráciami, ako o trhovisko, ale svoj účel plní. Opäť sme museli trochu bojovať o stôl, ale kto sa vyslovene neponáhľa na vlak, nemusí sa báť, že sa nenaje. Stačí si len vybrať stánok a jedlo podľa gusta. My sme, ako vždy, poľovali na morské potvorky – vyprážané kalmary, kyslé boquerones, obľúbené fialové mušličky tellinas (coquinas) a konečne som ulovila aj krevetové placky (tortillitas de camarones) z cícerovej múky a drobných, celých krevetiek. Misia splnená!
Dlho som zvažovala, či ísť do Cádizu a Córdoby, už bolo aj tak, že ostaneme len v Seville a Malage, ale dobre to dopadlo a spätne som rada, že sme boli, hoci len na skok, lebo bez nich by Andalúzia nebola Andalúziou. A napokon sme sa aj tak najviac tešili na Malagu, čerešničku na torte našich Vianoc v Andalúzii. A o tom, ako bolo v Malage, bude aj posledný andalúzsky post.














