V lete sme na balkóne vymenili stôl so stoličkami za pohodlné kresielka. Jedenie za stolom bolo síce praktické, ale zjesť večeru trvá len pár minút, kým vysedávať sa dá na balkóne aj hodiny. Kresielka sme si natoľko obľúbili, že sme sa s nimi po sezóne nevedeli rozlúčiť. Nasťahovali sme si ich na zimu do obývačky a leňošíme v nich pred telkou.

Všetky tie iskrivé vône a chute, vrstvenie textúr a farieb…

Kým v lete neutíchajúci wanderlust hasíme cestovaním, v zime viac cestujeme prostredníctvom televíznych obrazoviek a jedla na tanieroch. Neuveríte, ale zas mám pre vás recept na kari. Neviem si pomôcť. Všetky tie iskrivé vône a chute, vrstvenie textúr a farieb si ordinujem vždy, keď mi chýba slnko a teplo. Kari je navyše skvelý spôsob spracovania zeleniny, ktorá už nie je v najlepšej forme a už neviete, čo s ňou. Rýchle zeleninové kari zvládnete uvariť aj večer po práci, my ho máme v nejakej podobe na stole takmer každý týždeň a nikdy sa nám nepreje, lebo dvakrát to isté kari sa uvariť nedá. V tomto prípade som si trochu prispôsobila Jamieho 15-minútové keralské kari, máme radi viac šťavy a viac druhov zeleniny, ale pokojne si uvarte aj Jamieho karfiolový originál, odporúčam. A ak ešte nepoznáte alebo ste si nikdy doma nerobili papadamy – chrumkavé indické „čipsy“, dajte sa do toho. Dostať ich už normálne v supermarkete a čo nezjete ku kari, pojete večer pri telke.

Čo dobré si túto sezónu pozrieť na Netflixe? Na jar som tu spomínala, že sa teším na dokument Street Food, predstavujúci pouličné jedlo z celého sveta. Z prvej série z Ázie som väčšinu zástupcov street foodu poznala, ale napr. japonský, filipínsky a indonézsky diel bol aj pre mňa novinkou a prekvapením. Skúsite si tipnúť, ktorý kontinent to bude na budúce? Ja tipujem Južnú Ameriku, lebo tacos. A rovno si pustite Taco Chronicles. Úplná bomba! Každý diel sa venuje inému druhu tacos (pastor, carnitas, canasta, asada, barbacoa, guisado) a rozpráva neuveriteľné príbehy ľudí, ktorí svoje životy nejakým spôsobom zasvätili tacos. Celá rodina tacos milujeme, ale je to pre nás stále jedna veľká neznáma, máme sa ešte čo učiť. Čo vy a tacos? Poznáte?

Keď sme už pri tých tacos, v roku 2014 natočil Jon Favreau celovečerný film The Chef o šéfkuchárovi, ktorý sa rozhodne pripravovať v pojazdnej dodávke tacos a cestovať s nimi za ľuďmi. Sám Favreau si v ňom zahral hlavnú rolu, na ktorú ho koučoval profesionálny kuchár Roy Choi. Z tejto spolupráce a priateľstva vznikol neskôr pre Netflix aj skvelý dokumentárny seriál The Chef Show. Popri varení sa dvojica rozpráva o jedle, o práci a celkovo o živote. Sekunduje im k tomu výborná hudba, grafika, vtipné animácie a najmä inšpiratívni hostia z radov celebrít a amatérskych nadšencov varenia. Priznám sa, prvá séria ma dlho nechávala chladnou. Až kým sa v jednom dieli neobjavil režisér Robert Rodriguez. Len som oči otvárala. Druhá séria, si myslím, je ešte o niečo vydarenejšia a som presvedčená, že Favreau s Choiom ešte nepovedali posledné slovo. Roya Choia vnímam ako dôstojného nasledovníka Davida Changa, možno aj lepšieho. Pred kamerou je príjemný a prirodzený, udržiava v seráli vysoký gastronomický štandard a neskĺzava do frašky, čo sa Davidovi Changovi nie vždy darilo.

No ani David Chang nezaháľa. Najnovšie sa na Netflixe objavil v štvordielnej sérii Breakfast, Lunch and Dinner. Každá časť sa odohráva v inej svetovej metropoli (Vancouver, Marakéš, Los Angeles a Phnom Pénh) a Changa po nej sprevádza vždy iná známa osobnosť, s ktorou sa mestom prejedia od raňajok až po večeru. Ostrieľanému divákovi neunikne, že sa Chang týmto dokumentom pokúša zaplniť prázdne miesto po Anthonym Bourdainovi.  Breakfast, Lunch and Dinner kombinuje prvky kulinárskej a cestovateľskej šou s presahmi aj do iných socio-kultúrnych sfér. (Do politických tém ako Bourdain sa veľmi nepúšťa.) Snaží sa byť akousi dobovou sondou s vyššími ambíciami ako len baviť divákov. Nie som si však istá, či si toho tvorcovia nenabrali na plecia až príliš, lebo nie každá časť toľký náklad udržala. (Raz darmo, autorský rukopis Anthonyho Bourdaina sa tak ľahko zreprodukovať nedá.) Asi najvydarenejší diel bol z domovského Los Angeles, kde tvorcovia najlepšie poznali kontext a vystihli mesto v jeho gastronomickej podstate najlepšie.

Ja mám momentálne rozpozeranú druhú sériu čínskej výpravnej produkcie Flavorful Origins z vnútrozemskej horskej provincie Jün-nan. Je to naozaj sila, niektoré časti ľuďom so slabšími žalúdkami neodporúčam, aj ja som mala občas dosť. No prispôsbivosť a vynaliezavosť ľudí, čo sa stravy týka, je fascinujúca a neprestáva ma priťahovať. Ak by som mala niekomu vysvetliť anglický výraz „eye-opening“, pustila by som mu tento seriál. No ak chcete radšej niečo ľahšie a zábavnejšie, a pritom exotické, na Netflixe pribudla aj ďalšia séria hraných minipoviedok Midnight Diner: Tokyo Stories. Je to miestami rovnako bizarné a nepredstaviteľné, ale pre európskeho diváka predsa len stráviteľnejšie sústo.

Tak čo? Čo si pustíte ako prvé? Máte dosť, či ste už jedlom presýtení? Ak áno, tak pre zmenu odporúčam aj niečo úplne iné – hraný seriál The Kominsky Method (pre pánov v rokoch) a Grace and Frankie (pre zrelé dámy). Viac nebudem prezrádzať, nech neprídete o zábavu. Užite si november podľa svojho gusta!

Keralské zeleninové kari s chrumkavým papadamom a mätovým jogurtom

  • 750 g zemiakov a batátov (prípadne inej sezónnej zeleniny na varenie)
  • 2 lyžice rastlinného oleja
  • 1 lyžička čiernych horčicových semienok
  • 1 lyžička senovky gréckej
  • 1 lyžička kurkumy
  • malá hrsť (sušených) lístkov kari
  • 3 cm kúsok ďumbiera
  • 2 veľké strúčiky cesnaku
  • 6 jarných cibuliek
  • 1 červená čili paprička (alebo štipľavá paprika)
  • koriandrová alebo petržlenová vňať
  • 2 paradajky
  • 1 plechovka kokosového mlieka
  • 1 plechovka cíceru (alebo cca 125 g sušeného uvareného)
  • ½ plechovky ananásu bez šťavy
  • citrón
  • 300 g ryže basmati
  • 10 klinčekov
  • 1 balenie sušených papadamov
  • olej na vyprážanie alebo fritovanie
  • hrsť mäty
  • 250 ml bieleho jogurtu
  • štipka cukru
  • soľ
  • citrón

Očistený a pokrájaný ďumbier, cesnak, jarné cibuľky, stonky z vňate a (čili) papričku rozmixujeme najemno na pastu.
V hrnci na oleji opečieme horčicové semienka, senovku, kurkumu a kari lístky, kým nezačnú semienka pukať a vyskakovať. Pridáme rozmixovanú zeleninovú pastu a opekáme, kým nezačne voňať. Pridáme ošúpané a na kocky pokrájané zemiaky a podlejeme, aby boli takmer ponorené. Posolíme, privedieme k varu, prikryjeme a necháme na nízkej teplote dusiť do polomäkka.
Potom pridáme pokrájané paradajky, kokosové mlieko, odkvapkaný (uvarený) cícer a ananás z plechovky. Ak treba, podlejeme vodou, aby bolo všetko ponorené. Privedieme k varu, prikryjeme a na miernej teplote dovaríme všetko domäkka.
Nakoniec kari dochutíme podľa potreby soľou, veľkým množstvom citrónovej šťavy a posypeme lístkami vňate.
Basmati ryžu uvaríme v ryžovare s klinčekmi, polovicou citróna vcelku a troškou soli.
Papadomy vyprážame vo veľkom hrnci vo vyššej vrstve oleja zhruba sekundu z každej strany, kým sa pekne nenafúknu a nezväčšia dvojnásobne svoj priemer. Necháme odkvapkať na papierových utierkach a ihneď podávame.
Mätu rozdrvíme v mažiari (alebo rozmixujeme v mixéri) so štipkou soli, cukru a citrónovej šťavy a premiešame s bielym jogurtom.
Kari podávame s ryžou, chrumkavými papadomami a mätovým jogurtom, prípadne aj s nejakým čatní podľa chuti a fantázie.