Toto je môj svet! Koncentrovaný svet na jednom mieste.

Tak ďaleko, tak blízko do brucha Viedne

Na začiatku boli 3 želania. Prvé, želanie našej dcéry, ísť vláčikom. Druhé, moje želanie, vlastniť konečne krásny, veľký, kamenný mažiar. Tretie želanie, naše spoločné, navštíviť konečne Naschmarkt. Pod lampou býva najväčšia tma. Máme tu pod nosom taký poklad a roky ho obchádzame. (Podobne ako donedávna Neusiedler See.) Čo z toho vyplýva? Ide sa vlakom do Viedne na Naschmarkt zohnať mažiar. Hurá. Zimná cestovateľská sezóna v meste odštartovaná.

Ach, tie vône! A ja kvôli nim chodím až do Camdenu? Toto je môj svet! Koncentrovaný svet na jednom mieste. Fantázia. Moja mylná predstava o Naschmarkte ako o stánkoch z vianočných trhov s exotickým ovocím sa rozplýva pri pohľade do uličky cudzokrajných reštaurácií a úplne bledne pri zistení, že sa stále sedí aj vonku, pod ohrievačmi. Je dvanásť hodín. Čo z toho vyplýva? Žiadny kebab do ruky, ideme si sadnúť na obed do vietnamskej reštaurácie. Netreba sa vyzliekať, syn ostáva spať v kočíku na vzduchu. Po obrovskej porcii pho som psychicky i fyzicky pripravená na predieranie sa trhom.

Pôvodný plán, najprv si všetko popozerať a potom sa vrátiť po vyhliadnuté veci, sa zvrháva na nesystematické unášanie sa prúdiacim davom. Tu a tam sa vzopriem davu a natŕčam ruku tu pre tučnučké datle plnené orechami, tam pre sušené mango, tu pre za´atar, tam pre ružové korenie, tu pre halloumi… Občas sa očami presvedčím, či mám ešte syna v kočíku, prípadne či kočíkom nevalcujem starostlivo vyskladané pyramídy zeleniny a ovocia. Muž balansuje s dcérou a fotoaparátom na krku. Je fakt, že kvôli deťom sa nemôžeme plne sústrediť na trh a nakoniec odchádzame bez thajskej bazalky a nakladaných citrónov, ale hlavný cieľ výletu bol mažiar a ten sme zohnali a to je hlavné.

Objavila som ďalší svetlý bod na živote v Bratislave. Už konečne viem, kam budem chodiť nakupovať čerstvé ryby, dary mora, jahňacinu či syry. A kam budem chodiť nasávať svet a plniť si sny. Do Viedne. Tak ďaleko, tak blízko.

Fotogaléria:

Ďalšie tipy na výlety do Rakúska:
Moje slovenské more
Gastroturizmus na dovolenkový spôsob
Ako chutí najlepšie mesto pre život
Jesenné výpady za hranice (všedných dní)
Viedenská gastrokultúra a my
Wachau – nakuknutie do raja
36 hodín v marhuľovom kraji
AT – DE: Wunderschön
Vianoce na zámku

Ďalšie tipy na návštevu trhov na Slovensku a v zahraničí:
Viac takých miest ako je Trnava – Trnavský rínek (Trnava)
Manhattanské trhy a tržnice – Chelsea Market, Union Square Greenmarket, Essex Street Market, Grand Central Market (New York)
Once Upon A Time in Japan (Tsukiji – rybí trh) – Tsukiji (Tokio)
Svet pokrikov ajumma – Gongdeok Market, Namdaemun Market, Kwangjang Market, Noryangjin Market, Geumcheongyo Market, Tongin Market, Mangwon Market, Yeongdong Market, Bamdokkaebi Market (Soul)
Street food – Berlin style – Markthalle Neun, Street Food auf Achse, Pojangmacha – Korean Street Food (Berlín)
Ako začať deň – Mercat de la Boquería, Mercat de Santa Caterina, Mercat del Born, Mercat de la Concepció, Mercat Abaceria (Barcelona)
Pouličné jedlo nielen na kolesách – Stará tržnica, Dobrý trh, Trh na Poľnej ulici (Bratislava) / Marx Halle – Street kitchen food Market (Viedeň)
Jedlo ulice – Whitecross Market, Broadway Market, Netil Market, Scholl Yard Market (Londýn)
Viedenská gastrokultúra a my – Naschmarkt (Viedeň)
London’s Calling – Borough Market (Londýn)
Kinosobota: Náplavka – Náplavka (Praha)
Vianoce na zámku – vianočné trhy na zámku Schloss Hof (Schloßhof)

14 komentáre/ov "Tak ďaleko, tak blízko do brucha Viedne"

Pridaj komentár
  1. Jana B

    9. novembra 2012 o 16:39

    Zuzka, opisala si to uplne presne! Milujem toto miesto a ked ho nenavstivim aspon 4x rocne, tak sa zo mna vytraca zivot 🙂 A uplne najradsej tam chodievam s niekym, kto tam este nebol, lebo vtedy sa na mna prenasa to nadsenie novica a citim sa aj ja akoby som tam bola prvykrat 🙂 A ak mozem poradit, priamo z Rechte Wienzeile ide ulica, naziva sa Schleifmuehlgasse a na nej je obchodik s kucharskymi knihami Babette´s . No, londynske Books For Cooks to sice nie je, ale ja tam pistim od radosti a vzdy odchadzam aspon s dvoma knihami a neuspokojenou tuzbou po dalsich dvadsiatich… aaa uz sa tesim na dalsiu sobotu!

    Odpovedať
    • zuzka

      9. novembra 2012 o 16:48

      Ďakujem, Janka, za skvelý tip! Veľmi sa teším, určite pôjdem vyskúšať.

      Odpovedať
  2. alenquita

    9. novembra 2012 o 19:33

    Zuzka, ja vam chcem obom podakovat za to, ze objavujete taketo poklady a potom sa s nimi podelite s dalsimi ludmi 🙂 Pravidelne vas sledujem a cerpam napady, ste skveli!
    Ked sa budeme buduci rok stahovat z Londyna spat na rodnu hrudu, budem urcite plakat nad vsetkym, co sa tu da kupit na kazdom rohu a u nas to je nedostatkovy tovar. Ale vliali ste do mna nadej, ze nebudem celkom odrezana od vsetkych tychto dobrot a staci skocit do Viedne a vsetko mozem nakupit 🙂

    Odpovedať
    • zuzka

      9. novembra 2012 o 21:33

      Ten návrat na Slovensko bude iste traumatizujúci, ale keď človek chce, dá sa vynájsť aj v takej bezútešnej krajine, v akej žijeme. Ja som si z toho urobila takú svoju hru „o prežitie“ a nemám aspoň čas zaháľať a myslieť na hlúposti. Veď čo by som so všetkým tým voľným časom, ktorý inak trávim v kuchyni, robila? Chodila do nákupných centier? 😀

      Odpovedať
  3. katka.hrncekvar

    10. novembra 2012 o 00:40

    Keď som bola prvý raz na Naschmarkte, duša, srdce, oči a celé ja pišťalo šťastím. Len tak sa tam prechádzať, kochať sa farbami, nasávať ruch a atmosféru. Podľa mňa, nádherné a neopakovateľné. Zvláštne je, že Viedenský Naschmarkt, len pár km od našej bezútešnej krajiny (krásny a trefný výraz! – vďaka zaň, nech furt len ja „nepindám“ :-D) – dokáže nakumulovať a priniesť toľko energie. Inde vo Viedni tento druh energie necítim. Keď som na Naschmarkte, nemám vôbec pocit Viedne, skôr sa cítim ako na dovolenke.
    Ja mám rada aj druhú časť trhu, blšák – aj keď musím povedať, že po poslednej príhode, budem obozretnejšia. Kupovala som starý plechový kvetináč. Nezjednala som cenu (potvora jedna araboidná necukla ani zanič) a tak som si odniesla kvetináčik a chodila si s ním po trhu. Ani neviem prečo, ale po pár minútach mi napadlo, však kuknem na spodnú časť a v tom momente som sa rozrehotala. IKEA – kuwa 😀 Ja so svojou averziou na Ikeu, šľak ich traf. Takže mám Antique z Ikea. Čo to žijeme za dobu! Aaaaa. Normálne človek nesmie poľaviť v obozretnosti ani na sekundu, každý každého iba šulí. Fuj.
    Ale aj tak, Naschmarkt má svoje čaro. V kníhkupectve som bola 😉 Našťastie, kuchárske knižky mám rada, ale nie som nákupný fanatik. Ale hodiny by som v predajničke vedela stráviť.

    Odpovedať
    • zuzka

      10. novembra 2012 o 01:00

      Katiiiiiii, úžasná historka, vďaka za ňu 🙂 Presne, aj ja som už paranoidná, na Slovensku len striehnem, kde ma kto ošmekne, oklame, okradne. Minule sa ma v Bille pýtalo asi 13-ročné počerné dievča, držiac v ruke krabicu s macesom, že či sú to sucháre. Zdalo sa mi to také absurdné, že som si podvedome pritisla kabelku a vrecká a po očku sa obzerala, kde má slečna komplicov… Až neskôr mi napadlo, že títo mladí ľudia už vôbec nepoznajú obyčajné potraviny a nevedia nakupovať… Oboje smutné…
      Mňa už nebaví pindať. Negatívna energia ma nikam neposúva. Potrebujem pozitívnu. Chcem dobré veci, chcem inšpiráciu, čerstvý vzduch, novinky… Cielene vyhľadávam dobré veci a z toho žijem. Ako napríklad tento Naschmarkt. Ešteže ho máme!

      Odpovedať
      • katka.hrncekvar

        10. novembra 2012 o 19:36

        V rovnaký deň na Naschmarkte sme boli svedkami ešte jednej zábavnej a úsmevnej príhody – nedá mi ju nespomenúť. Pani predávala kríž (vizuálne zlatej farby), veľkosť asi 30 cm. Zákazníčka sa pýta, čo stojí. Pani: 130,- €. Das ist echtes Gold! … Kukali sme na seba s mužom, že má na stolíku na trhu len tak, vystavenú kládu zlata za 130,- € a s úsmevmi na tvári sme sa posunuli radšej ďalej. Fakt niet konca kraja klamstvám, hrám a pretvárkam. Ale na druhej strane, keby nekecala, tak by sme sa z chuti nezasmiali 🙂
        Tiež by som najradšej nepindala, ale denný kontakt s hnusom, čo je za dverami vonku, ľudskou blbosťou, lenivosťou, zlobou, atď. ma denne udivuje a nestačím sa diviť. Väčšinu času sa nad všetkým len s úsmevom udivím, že už fakt nechápem, kde sú hranice toho, čo ľudia v dnešnej dobe robia. Ale sú aj dni, kedy som tak vytočená, že im to ich správanie rovno vraciam ako zrkadlo. Vtedy je mi lepšie. Viem, že ich nezmením, lebo si nevidia na koniec nosa, ale mne sa uľaví.

        Odpovedať
        • zuzka

          10. novembra 2012 o 21:27

          Kati, mne sa práveže neuľaví. Mne sa uľaví, len keď objavím niečo/niekoho, s čím/kým sa stotožňujem. Kto chce nájsť, hľadá, kto proste nechce, môžeš mu aj zlatým hlasom hovoriť, nezmení sa…

          Odpovedať
          • katka.hrncekvar

            11. novembra 2012 o 17:35

            Zuzi, trošku inak to beriem. Vyhľadávam a obklopujem sa vo svojom najbližšom svete len tým, čo mi naozaj vyhovuje. Skôr je to pokoj a kľud mimo ľudí a najmä bez nich. Ak je však niekto odporný ku mne (či v práci, obchode, na ulici a podobne – čomu sa nevyhnem), som na nich taká, ako oni na mňa. Ak je niekto milý, nemám dôvod správať sa ako blb a byť hnusná. Vôbec mi nejde o to, aby som ostatných zmenila, je to presne ako píšeš, buď chcú, alebo nechcú (vedia ovplyvniť iba oni) – len ma už nebaví, že sa každý na každom vyvršuje, to mi fakt už lezie desne na nervy. Tak som to myslela.

            Odpovedať
        • Jana B

          11. novembra 2012 o 11:51

          ja tiez pridam jednu historku s blsaku – pred mesiacom som si tam kupila krasnu karafu na cervene, videla som ju pred rokom u znameho v tal. restike a ani som nedufala, ze ju kupim skor, nez sa vyberiem do toskanska, kde ju dostal on… A zrazu som ju zbadala tam, tak ze idem do toho, ujko vravi ze 30 eur, ja ze dam 20 eur, on ze ok. Mam ju a idem dalej, o dva stoly ma tetka dalsie 2 kusy, uz len zo zvedavosti sa jej pytam, ze za kolko a ona ze 60 eur jedna… 🙂

          Odpovedať
          • zuzka

            11. novembra 2012 o 21:07

            Super zážitky, fakt. Ja nie som moc na sekáče a blšáky, ale uznávam, že je to zaujímavý svet. Bola som len raz v živote na blšáku v Mníchove a to bola teda riadna šupa. Cítila som sa ako vo filmových ateliéroch 🙂

            Odpovedať
  4. adusha

    10. novembra 2012 o 01:47

    Naschmarkt je krásny, a až mi je ľúto, ale tento rok som tam ešte nebola 🙁 My sme minulý rok urobili pre krpca výlet loďou, no a vo Viedni program pre malého vláčika metra a pre mňa naschmarkt. Keď som prečítala, že plán kúpiť obrovský mažiar, hneď som si vybavila obchod, kde ich majú, v rôznych veľkostiach. Sranda, iná náhoda, presne kvôli obrovskému mažiaru, v ktorom budem môcť miešať aj studené omáčky som sa na naschmarkt chystala aj ja, ale moja zlatá šéfka mi ušetrila cestu, doniesla mi obrovský ťažký žulový mažiar, ktorý u nich doma zapadal prachom 😉 U mňa určite nebude. No a blší trh má tiež svoje čaro, len to chce čas, oči na stopkách a najmä, žiadnych unudených členov rodiny 😉

    Odpovedať
    • zuzka

      10. novembra 2012 o 21:19

      Sa máš, Adi, super šéfka! Ja si na taký ozaj obrovský mažiar ešte musím počkať do novej väčšej kuchyne. V predstavách ho už vidím ako „centerpiece“ kuchynskej linky… Zatiaľ mám len taký malý, lekárnický, na drvenie korenia a byliniek a tento nový z Naschmarktu, s ktorým si spravím väčšie množstvo pesta, kari pasty alebo mole… a krásne vyzerá na fotkách…

      Odpovedať
  5. mauka

    13. novembra 2012 o 21:55

    jej,Zuzka,vidim,ze ste si Vieden uzili a ja sa vytesujem s vami aspon takto za monitorom:)…na Naschmarkt som este nebola,ale uz to planujeme dlhsie,tak snad sa nam raz uz konecne podari 🙂
    zatial sa pokocham aspon virtualne 🙂

    Odpovedať

Pridaj komentár