Tag

tipy

v cudzine, v šálke

Do Osla

Long story short, tohtoročnú letnú dovolenku sme strávili v Osle. Nič nebolo plánované, rozhodnutie padlo na poslednú chvíľu a doteraz nevieme uveriť, ako dobre nám tam bolo. Ja osobne som taký dobrý zážitok naozaj nečakala. V Osle som bola pred dvadsiatimi dvomi rokmi a mesto som nespoznala. Posun, aký toto nenápadné mesto prekonalo, je obdivuhodný.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Bez vermútu ani deň

V jednom sme mali jasno, keď sme sa do Španielska chystali. Budeme piť vermút. Po BarceloneMadride sme vermútom naplno prepadli a nevedeli sme sa ich dočkať. Dokonca sa nám podarilo na vermút „namotať“ aj priateľov, s ktorými sme do Valencie išli. Čo teda nie je nič ťažké, lebo moderné španielske vermúty sú naozaj skvelé a prekvapivé pitie. V Španielsku máme celkovo dilemu, čo si dať skôr, či červené víno, cavu alebo vermút. (A to sme ešte nezabŕdli do sveta sherry…) Ale kým na dobré červené španielske víno alebo cavu narazíte doma pomerne bežne, dobrý vermút si na Slovensku len tak nedáte. A hlavne je to niečo úplne iné, než čo by ste čakali.

Pokračovanie...
v kuchyni, v médiách, v pohybe

Všade dobre, doma najlepšie

Pôvodne som mala v pláne napísať ešte tri-štyri príspevky z Prahy, Viedne a Brna, ale keďže teraz cestovať nemôžeme, nebudem(e) sa trýzniť a nechám si cestovateľské tipy na neskôr. Ako sa zabaviť doma? No predsa varením a pečením! Nikdy nebol lepší čas na skúšanie nových receptov a experimentovanie, ako teraz! Tak dnes pár tipov, ako v kuchyni „nevyhorieť“ a čo robiť, aby vás čas strávený v kuchyni nielen dobre živil, ale hlavne bavil.

Pokračovanie...
v kuchyni, v médiách, v pohybe

Wanderlust

V lete sme na balkóne vymenili stôl so stoličkami za pohodlné kresielka. Jedenie za stolom bolo síce praktické, ale zjesť večeru trvá len pár minút, kým vysedávať sa dá na balkóne aj hodiny. Kresielka sme si natoľko obľúbili, že sme sa s nimi po sezóne nevedeli rozlúčiť. Nasťahovali sme si ich na zimu do obývačky a leňošíme v nich pred telkou.

Pokračovanie...
v kuchyni

Recepty a stratégie

Nedávno mi padla do oka obálka jednej kuchárskej knižky s podtitulom „Recepty a stratégie … na každý deň“ a presne som si povedala, to je ono. Niekedy nepotrebujete recept, ale skôr stratégiu ako a čo jesť. Receptov je plno, no aj tak má človek stále pocit, že nevie, čo má variť. A prišla som na to, že pes je zakopaný práve v stratégii. Mať už recept (na mysli) je to najľahšie, najhoršie je sa k nemu dopracovať, celé to vymyslieť.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Pálava 2019

Bolo to práve tu, na Pálave a v Podyjí, kde sa pred pätnástimi rokmi začala moja vášeň pre mikrocestovanie a objavovanie priľahlých európskych regiónov. Koniec hraničných kontrol, žiadne pasy, len Schengen, sloboda a milióny možností pred nami. Bolo to tu na Pálave, kde mi po prvýkrát padla sánka z toľkej krásy a pohody. Z úžasu, na akých nádherných miestach ľudia žijú. Hodina a dačo od Bratislavy a úplne iný svet. Okamžitý pocit voľnosti a hojnosti. Slnko a víno. Raj.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Černá hvězda nad hlavou

Ostrava. Konečne sme sa do nej dostali. Vlastne po prvý raz, ak sa hmlisté spomienky na návštevy z detstva v minulom storočí a režime nerátajú. Boli sme zvedaví, veľa sa o Ostrave hovorí. A naozaj. Všetko, o čom spieva Nohavica je pravda. Všetko, o čom sa dočítate v sprievodcovi o Ostrave je pravda. Ostraváci sú „razoviti“, svojrázni. Keď hodinu nepočujete poriadne šťavnatú nadávku, tak viete, že ste medzi turistami. Tu pochopíte tie tri výkričníky v logu Ostravy. A aj vizuálne sa na Ostravu musíte nastaviť a prijať ju takú, aká je. Už dávno nie je čierna, ale ohromná je stále.

Pokračovanie...