Tag

tipy

v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Pálava 2019

Bolo to práve tu, na Pálave a v Podyjí, kde sa pred pätnástimi rokmi začala moja vášeň pre mikrocestovanie a objavovanie priľahlých európskych regiónov. Koniec hraničných kontrol, žiadne pasy, len Schengen, sloboda a milióny možností pred nami. Bolo to tu na Pálave, kde mi po prvýkrát padla sánka z toľkej krásy a pohody. Z úžasu, na akých nádherných miestach ľudia žijú. Hodina a dačo od Bratislavy a úplne iný svet. Okamžitý pocit voľnosti a hojnosti. Slnko a víno. Raj.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Černá hvězda nad hlavou

Ostrava. Konečne sme sa do nej dostali. Vlastne po prvý raz, ak sa hmlisté spomienky na návštevy z detstva v minulom storočí a režime nerátajú. Boli sme zvedaví, veľa sa o Ostrave hovorí. A naozaj. Všetko, o čom spieva Nohavica je pravda. Všetko, o čom sa dočítate v sprievodcovi o Ostrave je pravda. Ostraváci sú „razoviti“, svojrázni. Keď hodinu nepočujete poriadne šťavnatú nadávku, tak viete, že ste medzi turistami. Tu pochopíte tie tri výkričníky v logu Ostravy. A aj vizuálne sa na Ostravu musíte nastaviť a prijať ju takú, aká je. Už dávno nie je čierna, ale ohromná je stále.

Pokračovanie...
v kuchyni, v médiách, v pohybe

Čo sledovať, ak ste si mysleli, že o jedle viete dosť

Zima je konečne za nami. No ak sa aj budú dni postupne predlžovať a chuť sedieť doma zmenšovať, na kvalitný čas pred obrazovkami nemusíte úplne rezignovať. Bola by to totiž večná škoda, je z čoho vyberať. Na Netflixe sme sa dočkali ďalšej série Chef’s Table. A po dlhej dobe veľmi, veľmi vydarenej. Po rozpačitých predchádzajúcich dvoch sezónach je Chef’s Table späť v plnej sile, ako sme ho poznali napr. z francúzskej minisérie Chef’s Table France. Tentoraz čo diel, to skvost. Oči nalepené na obrazovke, očakávania naplnené na maximum. Späť je Vivaldiho zimomriavková hudba…

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Lepiej pić kawę niż nie

Nič z toho nebolo v pláne, prisahám! Aj keď som kráľovnou plánovania a detailných itinerárov, odvážila som sa ísť spontánne, bez prípravy do Krakova (na kávu)! Odkedy sa nám narodili deti, chodíme s nimi pravidelne do Tatranskej Javoriny. Pánubohu poza chrbát, ďaleko od hlučiaceho davu tatranského turistického cirkusu, kde výhľady na okolité bralá a zeleň nešpatia lacné pútače ani divoká zástavba. Aj kvôli tomuto nás Poľsko nikdy veľmi nelákalo, hoci ho tam máme rovno pod nosom.

Pokračovanie...