Tag

studený bufet

v kuchyni

Ako usporiadať vianočnú párty a nezblázniť sa z toho

Zbožňujem plánovať a organizovať (vianočné) párty. Pripravujem sa na ne aj niekoľko mesiacov. Rozmýšľam, koho pozvať, aby bola spoločnosť pestrá, ale harmonická, rozmýšľam, čo budeme jesť, čo budeme piť, či bude aj nejaký špeciálny program, výzdoba, hudba, darčeky, kedy rozpošleme pozvánky… Od počítača sa plánuje skvele, realita je však vždy trochu drsnejšia. Niekedy mám pocit, že som sa za tie roky nič nenaučila, stále som tesne pred akciou v strašnom časovom prese, vždy mi chýba jeden deň, jedna hodina, jedna minúta… môj muž ma musí v týchto kritických chvíľach nenávidieť. Ale nakoniec to vždy všetko dobre dopadne, všetci vyzerajú byť spokojní a ja sa na druhý deň preberiem z tranzu a postupne zisťujem, že som zabudla vyložiť syrové oblátky, korbáčiky, ponúknuť ženám orieškový likér a dať M. ochutnať kimči a sriraču… Nabudúce.

Pokračovanie...
v kuchyni

BYO Mikuláš

Tento rok sme boli opäť s deťmi na improvizovanom mikulášskom posedení, organizovanom u muža v práci. Aj tentoraz sme si mali priniesť vlastné občerstvenie. Tak som doniesla (niečo poriadne výdatné) slané aj sladké pre kolegov a ostatných rodičov. Lebo, priznajme si, deti na mikulášskom večierku jedlo zaujíma asi ešte menej ako kultúrny program. Teda okrem nášho syna. Ten Mikuláša a jeho družinu vôbec nevnímal. Jediné, čo ho trápilo, že sa cez nich nevedel dostať dozadu k bufetovému stolu. A reval, keď mu Mikuláš dával balíček nie preto, že sa bál, ale preto, že ho práve vyrušil v jedení… Čo tam po Mikulášovi, keď je všade naokolo toľko jedla!

Pokračovanie...
v kuchyni

Mikuláš v divadle

Veľmi ma potešilo, že sa tohtoročná detská mikulášska párty organizovala v bábkovom divadle. Nápad to bol vynikajúci. Až na to, že najmä menšie deti naše nadšenie z divadielka nezdieľali. Ani neviem, či mala dcéra väčšiu traumu z „detského“ predstavenia, alebo z mikulášskej nádielky. (Môžete hádať, čie dieťa ako jediné nechcelo od Mikuláša balíček a hystericky revalo na celé divadlo…)

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Hosť do domu na konci leta

Minulý víkend som si po veľmi dlhej dobe pripomenula, ako rada hostím návštevy. Dobré návštevy, ktoré ocenia úsilie a čas, ktorý príprave venujete, nenechajú sa stokrát núkať, s nadšením všetko ochutnajú a ešte vás aj na revanš pozvú k sebe na podobný zážitok. Veľmi rada hostím a myslím si, že som aj dobrý hosť, len by som tých príležitostí privítala oveľa viac. S podobnou skúsenosťou sa mi zverila aj Martinka a tak sme sa namiesto kritizovania našich nepohostinných priateľov dohodli, že sa pozveme a podľa nášho gusta pohostíme my sami. Martinkiní bývajú len kúsok od nášho letného sídla a tak sme sa minulú sobotu konečne stretli.

Pokračovanie...
v kuchyni

Prepeličie

Tesne pred Vianocami sme dostali prepeličie vajíčka. Každému jedlému daru sa poteším, nezvyčajnému o to viac. Sama som si nikdy prepeličie vajíčka nekúpila, považovala som ich za zbytočný luxus, ale teraz som sa presvedčila, že tak ako si občas, sviatočne, doprajeme nejakú tú drahšiu lahôdku, môžeme si dopriať aj prepeličie vajíčka.

Pokračovanie...
v kuchyni

Vianočný večierok

Aj keď nie som tento rok úplne vo forme, predsa len som sa odhodlala usporiadať malý vianočný večierok. Nie v takom rozsahu, ako za starých čias, ale mala som pár dobrých párty receptov, ktoré som chcela vyskúšať a pár ľudí, ktorých som chcela ešte pred koncom roka vidieť. Koncept nebol žiadny, hádam len, „aby to nebolo prácne a nezabralo tri dni príprav“. Studený bufet. S ohľadom na návštevu vegetariánov len zelenina, syry a ryby. Tri nátierky a šalát. Ako dezert som vyskúšala Nigellin čokoládový „fudge“ – niečo medzi pralinkami, karamelkami a fondánom. Ním som zožala aj najväčší úspech… A pripili sme si šampanským s broskyňovým džúsom. Vianoce sa môžu začať!

Pokračovanie...
v kuchyni, v pohári

PF 2011

Nasilu sa baviť len preto, že je Silvester, sa mi už roky nechce, ale odkedy som so svojím mužom, ktorý má v tento deň narodeniny, silvestrovská nálada len znásobuje radosť oslavovať. Mám pocit, že celý svet oslavuje s nami a môj muž vždy všetkým gratulantom rozšafne sľubuje parádny ohňostroj o polnoci… Tak ako tak, s rokom 2010 sa mi lúčilo ťažko, bol to najkrajší rok v mojom živote, pribudlo nám do rodiny bábätko, ktoré zmenilo všetko. A hoci sme kvôli nemu tento rok veľmi za jedlom necestovali a neobjavovali nové chute, ten pohľad našej dcéry, keď zaujato sleduje všetko, čo v kuchyni robím, stojí za to. Od narodenia s ňou varím a dúfam, že si to bude pamätať. Že varenie a príprava jedla je prirodzenou súčasťou každodenného života a bude vedieť, že dobré jedlo nepochádza z vrecka zo supermarketu, ale zo záhrady, sadu, dvora, lesa, rieky, mora… a z kuchyne.

Pokračovanie...