Tag

street food

v kuchyni, v médiách, v pohybe

Wanderlust

V lete sme na balkóne vymenili stôl so stoličkami za pohodlné kresielka. Jedenie za stolom bolo síce praktické, ale zjesť večeru trvá len pár minút, kým vysedávať sa dá na balkóne aj hodiny. Kresielka sme si natoľko obľúbili, že sme sa s nimi po sezóne nevedeli rozlúčiť. Nasťahovali sme si ich na zimu do obývačky a leňošíme v nich pred telkou.

Pokračovanie...
v kuchyni, v médiách, v pohybe

Čo sledovať, ak ste si mysleli, že o jedle viete dosť

Zima je konečne za nami. No ak sa aj budú dni postupne predlžovať a chuť sedieť doma zmenšovať, na kvalitný čas pred obrazovkami nemusíte úplne rezignovať. Bola by to totiž večná škoda, je z čoho vyberať. Na Netflixe sme sa dočkali ďalšej série Chef’s Table. A po dlhej dobe veľmi, veľmi vydarenej. Po rozpačitých predchádzajúcich dvoch sezónach je Chef’s Table späť v plnej sile, ako sme ho poznali napr. z francúzskej minisérie Chef’s Table France. Tentoraz čo diel, to skvost. Oči nalepené na obrazovke, očakávania naplnené na maximum. Späť je Vivaldiho zimomriavková hudba…

Pokračovanie...
v pohári, v reštaurácii, v šálke

Aj doma dobre

Do Nitry sme začali chodiť až s deťmi, keď sme si s nimi chceli spestriť pobyt na letnom sídle. Vláčikom na hrad, do Mestského parku, do kina… a vždy popri tom na zmrzlinu do Gio Caffe. Tá bola dlhé roky našou (jedinou) povinnou jazdou v Nitre, jej chýr nás vlastne do Nitry prvýkrát privial. Postupne však pribúdali nové a nové podniky a objavovali sa ďalšie možnosti, kam na občerstvenie, za nákupmi rôznych delikates či za zábavou. Tak vznikla naša „nitrianska mapa“, ktorá sa stále utešene rozrastá a na ktorej nás, zdá sa, stále čosi čaká. Nitra je pre nás esenciou teplých letných dní a tešenia sa na prázdniny s deťmi.

Pokračovanie...
v reštaurácii

Megatrón a bosá osa

Vietnam. Pre mňa v súčasnosti jedna z troch top destinácií, kam by som rád vyrazil. Najlepšie hneď zajtra. Mám už aj presnú predstavu, ako by som sa chcel po Vietname pohybovať. Ak ste videli vietnamský špeciál Top Gear-u (ak nie, okamžite napraviť!), tak sa to tomu veľmi približuje, len si istotne nenechám vnútiť na skúter aj dvojmetrový model plachetnice… Už sa vidím učupený na malej červenej plastovej stoličke kdesi na okraji rušnej ulice, ako chlípem rybaciu polievku bún cá…

Pokračovanie...
v cudzine

Street Food – Berlin style

Street food ma stále baví. Až tak, že som ochotná kvôli nemu cestovať až do Berlína a v zlom počasí znášať čiastočnú nepohodu po tržniciach, halách a uliciach. Na pouličnom jedle ma láka práve jeho socio-kultúrny a komunitný rozmer, lebo z vysedávania v sterilných reštauráciách sa toho veľa o meste nedozviete – Praha ako Berlín. Na street food idem s cieľom dostať sa bližšie k ľuďom, ktorí jedlo ponúkajú a sledovať tých, ktorí ho konzumujú. Byť pri tom, čo tam medzi ľuďmi vzniká, je najlepší suvenír, ktorý si domov môžete odniesť.

Pokračovanie...