Tag

soľ

v kuchyni

Puding a piškóty

Dnes (na prvý pohľad) tak trochu detsky. Piškóty a puding, slovenský dvojboj, bez ktorého si mnohí nevieme predstaviť nejeden olovrant, nedeľný dezert či oslavu. Ale viete čo? Na puding v prášku som si za posledné roky vytvorila celkom slušnú averziu. Veľmi nerada ho (deťom) varím. Odkedy sa poctivé cukrárske majstrovstvo našich starých mám scvrklo na sypanie práškov do čohokoľvek? Keď si totiž prečítate, čo obsahuje „zlatý klas“, zistíte, že ide vlastne len o kukuričný škrob, arómu a farbivo. Nemám nič proti škrobu, veď dnešné supermarketové mliečne výrobky by bez škrobu vlastne ani nedržali pokope, ale odmietam škrob s arómou a farbivom nazývať pudingom.

Pokračovanie...
v kuchyni

Krúžok šikovných rúk: Lístkové cesto

Tak a po túlaní sa po svete naspäť do kuchyne! Už pár týždňov si s chuťou užívam poriadne varenie. Priznám sa, v lete som varenie totálne odignorovala. Jednak kvôli horúčavám, ale aj kvôli tomu, že som po 5 rokoch zažívala prvé pracovné leto a po večeroch som už nemala energiu na nič. A každý voľný deň, víkend či dovolenku som mala skôr túlavé topánky…

Pokračovanie...
v kuchyni

Ako usporiadať vianočnú párty a nezblázniť sa z toho

Zbožňujem plánovať a organizovať (vianočné) párty. Pripravujem sa na ne aj niekoľko mesiacov. Rozmýšľam, koho pozvať, aby bola spoločnosť pestrá, ale harmonická, rozmýšľam, čo budeme jesť, čo budeme piť, či bude aj nejaký špeciálny program, výzdoba, hudba, darčeky, kedy rozpošleme pozvánky… Od počítača sa plánuje skvele, realita je však vždy trochu drsnejšia. Niekedy mám pocit, že som sa za tie roky nič nenaučila, stále som tesne pred akciou v strašnom časovom prese, vždy mi chýba jeden deň, jedna hodina, jedna minúta… môj muž ma musí v týchto kritických chvíľach nenávidieť. Ale nakoniec to vždy všetko dobre dopadne, všetci vyzerajú byť spokojní a ja sa na druhý deň preberiem z tranzu a postupne zisťujem, že som zabudla vyložiť syrové oblátky, korbáčiky, ponúknuť ženám orieškový likér a dať M. ochutnať kimči a sriraču… Nabudúce.

Pokračovanie...
v kuchyni

Krúžok šikovných rúk: Kysnuté cesto

Už mám aj ja svoj recept na kysnuté cesto. Nerobím ho ešte „od oka“ ako skúsené staré mamy, ale je mi už zhruba jasné, čo všetko doňho chcem a ako s ním mám pracovať. Na sladké koláče uprednostňujem čerstvé droždie, pridávam do cesta žĺtky a roztopené maslo. A veľa soli. Jediné, čo sa vždy mení, je množstvo mlieka, to treba naozaj pridávať podľa okolností – teploty a vlhkosti vzduchu, kvality a nasiakavosti múky a „trafiť“. Dostať to do krvi sa dá len praxou. Piecť a piecť a piecť.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Zelená nálož

Vo Fool-e som čítala o architektovi Gabriovi Binim z talianskeho ostrova Pantelleria, ktorý vyrába bio vína a pestuje bio kapary. Pestovať kapary bez chémie je dosť fuška, nalietavajú na ne mušky, ktoré do kvetov kladú vajíčka a znehodnocujú tým úrodu. Bini sa proti nim rozhodol bojovať mechanicky. Roky si všímal ich správanie a zistil, že inkriminované mušky obľubujú teplé počasie. To sa na jeho pozemkoch začína v júli, preto zbiera úrodu len od mája do júla. Po júli všetky ostatné púčiky ručne pozbierajú a spália. Z roka na rok tak Bini sleduje, že populácia mušiek sa zmenšuje a spôsobuje menej škôd. Tento pestovateľ si všimol v súvislosti s kaparami ešte jednu zaujímavú vec. Veľmi si obľúbil francúzsku soľ Fleur de Sel de Guérande z južného Bretónska, ktorú si nosí všade so sebou a používa ju úplne na všetko. Prišiel na to, že kým bežné soli zo Stredomoria kapary len zakonzervujú, s touto soľou prejdú aj miernym procesom fermentácie, čo jeho kaparám dodáva jedinečnú chuť a charakter.

Pokračovanie...
v kuchyni

Sladké a horúce

Konečne došlo aj u nás na churros. Siahla som po nich hlboko, hlboko do zoznamu dobrôt na vyskúšanie, už som ani nedúfala, že sa k nim niekedy dopracujem… Mohli by to byť romantické raňajky do postele, mohla by to byť sladká bodka po valentínskej večeri, či maškrta pre kamarátky ku káve. Plus, sú fašiangy, tak kedy, ak nie teraz?

Pokračovanie...
v kuchyni

Alla romana

A je tu ďalší príspevok na tému pasta. Ak ste si náhodou kúpili semolinovú krupicu a neviete, čo s ňou, tu je jeden tip – rímske gnocchi. Nie sú to tie všeobecne známe a rozšírené zemiakové gnocchi, ale semolinové, typické pre oblasť Ríma. Stručne povedané – uvaríte si hustú „krupicovú“ kašu, necháte ju stuhnúť, formičkou z nej povykrajujete kolieska a zapečiete ich s maslom a syrom. Výborná alternatíva k polente, ale aj ako samostatné jedlo alebo sýta príloha.

Pokračovanie...