Tag

reštaurácia

v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Ako si užiť Nojzík II

Neziderské jazero je výsostne sezónna destinácia. Maximálne ťaží z vonkajšieho ambientu. A to je na ňom asi to najlepšie. Sledovať západy slnka nad jazerom alebo sedieť niekde vo dvore pod pergolou obrastenou viničom. Nasávať vône uhorkového šalátu a vyprážaných rezňov, linúce sa z okolitých domov. Počúvať klapot bocianov na strechách, cvrkot cikád a pískanie lastovičiek pred búrkou z tepla. Tomu sa v lete nič nevyrovná. To je pre mňa domov.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Lepiej pić kawę niż nie

Nič z toho nebolo v pláne, prisahám! Aj keď som kráľovnou plánovania a detailných itinerárov, odvážila som sa ísť spontánne, bez prípravy do Krakova (na kávu)! Odkedy sa nám narodili deti, chodíme s nimi pravidelne do Tatranskej Javoriny. Pánubohu poza chrbát, ďaleko od hlučiaceho davu tatranského turistického cirkusu, kde výhľady na okolité bralá a zeleň nešpatia lacné pútače ani divoká zástavba. Aj kvôli tomuto nás Poľsko nikdy veľmi nelákalo, hoci ho tam máme rovno pod nosom.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohybe, v reštaurácii

Ako sa podľa Netflixu stala z Popolušky princezná

Na august sme si naplánovali jeden špeciálny mini výlet do Slovinska. Nebolo to len také náhodné zapichnutie prsta do mapy, ešte v Taubenkobeli sme sa dohodli, že predsa len dáme šancu momentálne najvychytenejšej slovinskej reštaurácii Hiša Franko, nachádzajúcej sa Pánu Bohu za chrbtom v malej horskej dedinke Staro Selo (Kobarid) v slovinsko-talianskom pohraničí.

Pokračovanie...
v reštaurácii, v šálke

Na ceste do Tatier a späť

Priznám sa, nerada cestujem po Slovensku. Desím sa toho, že sa nebudem mať kde po ceste slušne najesť a kde si dať kávu. Na bryndzové halušky v kolibe pri diaľnici ma nenahovoríte. Už len z predstavy cesty do Tatier po diaľnici mi je ťažko, nie ešte z halušiek. Veľmi mi chýba na Slovensku koncept výletných reštaurácií, ktoré by sme mohli využívať práve na tieto účely. Tešiť sa na ich návštevu rovnako ako na návštevu turistických cieľov v ich okolí… Ale! Už tretí rok používame jeden osvedčený scenár a presne na polceste (južnou trasou do Tatier) sa zastavujeme na obed buď vo Zvolene a/alebo v Banskej Bystrici. Náš scenár má len jednu chybu. Nesmie byť víkend alebo sviatok. Stojí nám to však aj za 2 dni dovolenky navyše…

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Moje slovenské more

Vraví sa, že slovenské more je v Chorvátsku, ale moje more je tuto pár kilometrov za rakúskou hranicou. Moje more je Neusiedler See (Neziderské jazero). Som typický „jazerný“ človek, tichá voda. Všetko od Balatonu až po Bodensee je moje. Na kúpanie ma veľmi neužije (hoci, učím sa), ale tá atmosféra, rovnako ako pri mori, ma fascinuje. Sedieť na brehu a pozorovať hladinu, zapadajúce slnko či vodné vtáctvo, ideálne s pohárom vína a rybou na grile…

Pokračovanie...
v pohári, v reštaurácii

Garam mente

Nebolo by to leto, keby sme neabsolvovali nejakú tú vinársku romantiku. Začínam mať dojem, že nás na cestách za vínom skôr ako víno samotné priťahuje všetko okolo neho, respektíve ľudia, ktorí ho robia. Navyše nás baví objavovanie (navonok skrytých) pokladov, ktoré tu okolo seba máme. Jedno s druhým, naším posledným takýmto objavom je oblasť Dolného Pohronia (Garam mente), pán Frigyes Bott a jeho víno.

Pokračovanie...