Tag

raňajky

v kuchyni, v pohári

Čo jesť v januári

Každý rok to mám rovnako. Po všetkých tých sviatkoch a rodinných oslavách, ktorých máme do polovice januára až-až, preferujem jednoduchú stravu, priamočiare chute, nekomplikované recepty bez zbytočných kudrliniek – ideálne žiadne recepty. Jesť čisté suroviny, neprekombinovávať chute a vystačiť si len s dobrou soľou a korením. Nový rok nás nabáda robiť veci po novom, prijímať nové myšlienky, otvárať sa novým výzvam. Robíme si plány, čo nové sa počas roka naučíme, s čím konečne začneme, čo nové spoznáme. Netreba zabúdať ani na stravovanie. Často sa v tieto dni pýtam sama seba, ako chcem jesť, čo chcem zmeniť, čo nové chcem do svojho každodenného jedálnička zaradiť?

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

„Budapešť je najlepšie mesto na svete!“

Z úst našich fafrnkov bolo túto okrídlenú vetu počuť celkom často. Niet sa čo čudovať. V ich päť a sedemročnom svete je (prvá) jazda na ruskom kolese zážitok, ktorý takýto superlatív znesie. Okrem toho, že sme sa s mužom rozplývali blahom z úprimnej detskej radosti, sme si so smiechom museli priznať, že aj my sme si ruské koleso užili. To je totiž ďalší benefit cestovania s deťmi. Dostanete sa na miesta, ktoré by vám inak ani nenapadli. Voziť sa v novembri na ruskom kolese? (Hoci za sparnej letnej noci s fľašou bubliniek, prečo nie?) Alebo ísť do Tropicaria? Trochu som prevracala oči, keď som videla, že sa nachádza v hnusnom nákupnom centre, ale vo vnútri ma naozaj dostalo. Nepamätám si, že by som niekedy toľko stála pred akváriami a nedokázala sa od nich odtrhnúť. Toľko prekrásnych, podivuhodných a mne doteraz neznámych živočíšnych druhov pokope…

Pokračovanie...
v kuchyni

Moje turecké rána

Leto je fuč, nenávratne za nami, už si naň ani nespomínam a už teraz sa teším na to ďalšie. Na ďalšiu letnú dovolenku s deťmi, ďalšie teplé noci pri ohni, kúpaliská, rodinné oslavy a letné varenie. Každý rok má leto inú príchuť vďaka iným receptom a iným jedlám. Provensálsku, grécku, blízkovýchodnú… Vlastne záleží od toho, akú kuchársku knihu si vezmem so sebou na letné sídlo a z ktorej potom celú sezónu varím.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

„Dům holubí“

Koľkokrát som si už hovorila, že „fine dining“, či „zážitkovú reštauráciu“ už viac nemusím, že je to pre mňa už vyčerpaná téma… Koľkokrát som si už povedala, že stačilo. Ale tak ako sa od určitého času snažím žiadne dvere v živote nezatvárať, ba práve naopak, otvárať stále nové a nové, urobila som výnimku. Nič som neplánovala, našlo si ma to samo. Keď sa nám ozvali priatelia – naši gastro parťáci, že majú rezerváciu do Taubenkobelu, či sa nepridáme, neváhala som ani na sekundu.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Bistro Viedeň

Uf, ťažký, ťažký rok za mnou. Neviem, či to bolo nepriaznivou hviezdnou konšteláciou, alebo len zhoda náhod, ale rok 2016 bol pre mňa jeden z tých horších. Ale! Všetko sa raz skončí a ja som sa už nemohla dočkať, kedy budem opäť na štartovacej čiare s možnosťou začať znova. Takže, hor sa do toho, rok 2017!

Pokračovanie...
v kuchyni

Polievka a palacinky

Jar visí za nohu. Ale ešte stále mi je zima a neprejedli sa mi sýte zimné jedlá, hoci mäsa sa mi už tak nežiada. A chýba mi svet, cestujem preto aspoň na tanieri. Dnes si zájdeme na ľahký obed do Francúzska a na hrejivú večeru do Talianska, čo vy na to?

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Ako začať deň

Vo svojich najkrajších dovolenkových predstavách začínam deň na trhu alebo na tržnici. Poprezerám si tovar, načúvam, o čom sa ľudia rozprávajú, sledujem, čo nakupujú, ako si to pýtajú, v čom nákup nosia domov, odkukávam a inšpirujem sa. Inak tomu nebolo ani v Barcelone. Len čo som ráno precitla, nevedela som sa dočkať, kedy vyrazíme von. Žiadne leňošenie v posteli, žiadne vyspávanie. Naše dni totiž začínali na tržnici. Najlepšia motivácia na ranné vstávanie. Navyše, na trh treba chodiť ráno. Nový deň, čerstvý tovar, dobrá nálada, takmer žiadny turista.

Pokračovanie...