Tag

piškóty

v kuchyni

Puding a piškóty

Dnes (na prvý pohľad) tak trochu detsky. Piškóty a puding, slovenský dvojboj, bez ktorého si mnohí nevieme predstaviť nejeden olovrant, nedeľný dezert či oslavu. Ale viete čo? Na puding v prášku som si za posledné roky vytvorila celkom slušnú averziu. Veľmi nerada ho (deťom) varím. Odkedy sa poctivé cukrárske majstrovstvo našich starých mám scvrklo na sypanie práškov do čohokoľvek? Keď si totiž prečítate, čo obsahuje „zlatý klas“, zistíte, že ide vlastne len o kukuričný škrob, arómu a farbivo. Nemám nič proti škrobu, veď dnešné supermarketové mliečne výrobky by bez škrobu vlastne ani nedržali pokope, ale odmietam škrob s arómou a farbivom nazývať pudingom.

Pokračovanie...
v kuchyni

Tiramisu bez príčiny

Tiramisu si asi nikto nespraví len tak, na bežný deň. Aj u nás, keď som ponúkala tiramisu, sa ma pýtali, čo sme oslavovali. Tiramisu je skrátka ten typ dezertu, ktorý si doprajeme pri špeciálnej príležitosti, raz za čas. My sme však žiadnu vhodnú príležitosť nemali v dohľade a ja som sa už nevedela dočkať. A rovno z dvoch dôvodov.

Pokračovanie...
v kuchyni

Mikuláš, čo nám dáš?

Dnes presný recept nečakajte. Po prvé, nepečené guľky sú ako chlieb s maslom. Recept na ne nepotrebujete. Každý ich podľa svojej chuti a šikovnosti zvládne. A po druhé, tohtoročné nepečené guľky vznikli náhodou. Z nepodarkov. Toľko som sa chystala upiecť notoricky známe americké cupcakes, toľko som vyberala recepty a postupy, až som prebrala. Neodhadla som na prvý pohľad recept na cesto a krém sa mi dokonca ani nepodarilo vymiešať. Chuťovo však boli vynikajúce a boli do nich použité drahé ingrediencie, preto mi ich bolo ľúto vyhodiť.

Pokračovanie...
v kuchyni

Neformálne

Talianska kuchyňa má prednosti, ktoré ju robia jednou z naobľúbenejších na svete. Je mi sympatická uvoľnenosť a ležérnosť, ktorá je pre talianske stolovanie a servírovanie taká typická. Taliani si nepotrpia na škrobenú etiketu, zaobídu sa bez zbytočných príborov a riadu, jedia rukami a ešte si aj pooblizujú prsty. Keď prišla kamarátka z Ríma ku mne na večeru, jedla s takou chuťou, že „nakazila“ všetkých naokolo. Nakoniec pokojne zobrala prázdny pekáčik zo sporáka a povzbudzovala ostatných, aby ho povytierali bagetou, vraj tam zostalo to najlepšie. Radosť variť.

Pokračovanie...
v kuchyni

Na návštevu so Šarlotou

Na sviatky ideme ku krstným. Vždy sa k nim teším. Je to jedno z miest, kde sa cítim ako na dovolenke… a kde sa vždy dobre jedlo. U krstných som prvý raz v živote jedla francúzsku cibuľovú polievku, holuby, divé kačky… Vždy si pre nás pripravili nejakú špecialitu. Zážitková gastronómia po domácky.

Pokračovanie...
v kuchyni

Jedno denne

Čosi v zmysle „An Apple a Day Keeps the Doctor Away“ často hovorieva otec, keď prídem domov. On by toto anglické porekadlo najradšej rozšíril aj o mrkvu, zemiaky, paštrnák, cviklu a všetko, čo máme zo záhrady na zimu uskladnené, ale každý deň sa dajú jesť hádam len tie jablká. Ja teda nie som veľmi jablková, aspoň čo sa týka surových jabĺk, radšej jablká spracúvam, pečiem z nich koláče, alebo ich pridávam k pečenému mäsu a zelenine.

Pokračovanie...
v kuchyni

Múčniky kontra dezerty

Keď som bola malá, mama zvykla na Silvestra robiť tieto sladké jednohubky – piškóty s banánom v čokoláde. Pre mňa to bolo zjavenie… Omamná, luxusná chuť banánov a čokoládou zmäknutých piškótov. Takmer neprístupná dospelácka pochúťka, s ktorou bol Silvester naozaj očakávanou udalosťou s nádychom exotiky. Ale ani dnes tomu nie je inak. Tieto minisendviče na špáradle na mňa stále zaberajú.

Pokračovanie...