Tag

pečená paprika

v kuchyni, v záhrade

Zele-renesancia

Podľa Ottolenghiho receptov varím asi najradšej. Veľmi mi jeho jedlo chutí a z jeho receptov som sa najviac naučila ako dochucovať, ako „vystavať“ jedlo, vrstviť textúry a chute. Ottolenghi je mág. (Ja osobne rozdeľujem kuchárov na remeselníkov a umelcov. Ottolenghi je samostatná kategória.) Myslím si, že má absolútny zmysel pre chuť. Zatiaľ sa mi ani raz nestalo, že by som podľa neho niečo uvarila a povedala si „hm, nič moc“. Vždy je to chuťovo dotiahnuté do konca, komplexné a zaujímavé. Keď veľa čítam Nigellu, začnem aliterovať, keď často varím podľa Ottolenghiho, všade pridávam citrónovú šťavu či melasu z granátových jabĺk na kvantá. Alebo škoricu, jogurt, sušenú mätu… Už pomaly prichádzam na tie jeho grify, viete?

Pokračovanie...
v kuchyni

Karfiolové steaky

Kde sú tie časy, keď sa karfiol, okrem obligátnej zeleninovej polievky, len vyprážal, alebo dusil ako mozoček? Chvalabohu, je to za nami. Nič proti zeleninovej polievke, vyprážanému karfiolu či mozočku – hneď by som si dala, ale obmedzovať sa len na tieto jedlá by bola veľká škoda. S takou nádhernou a variabilnou zeleninou ako karfiol je hriech neísť ďalej. Karfiol znesie úplne všetky úpravy, od surova až po zaváranie, výborný je sám o sebe, ale sa aj skvele kombinuje s inými chuťami. Mať doma hlávku karfiolu znamená, že dobré jedlo je vždy na dosah.

Pokračovanie...
v kuchyni

Lahôdky

Stále nemôžem uveriť, ako jednoducho sa z niečoho neobľúbeného stane lahôdka, po ktorej sa idete utĺcť. Napríklad paprika. Surovú papriku, najmä tú našu bielu, nedám do úst ako je rok dlhý. Niečo mi na nej nesedí. Proste, cesta zarúbaná. Ale hrubostenná červená kápia je priam štvorprúdová diaľnica do gastronomického neba. Opečením a olúpaním papriky sa dostanem až tak ďaleko, že sa nechcem vrátiť. Marinovanej pečenej papriky sa neviem dojesť.

Pokračovanie...