Tag

pažitka

v kuchyni

Ryby na sklonku leta

Čo si dáme? Čo sme už dávno nemali? Rybu… Tak sa začínali naše plány na voľné dni a muž sa teda vybral do Metra po ryby. Ísť do Metra po ryby je rovnako vzrušujúce ako ísť na ryby, nikdy neviete, čo práve „chytíte“. Je to lotéria. Netreba mať jasnú predstavu, tá takmer nikdy nevyjde. Vždy čakám, čo mi muž do telefónu vymenuje a až potom narýchlo rozmýšľam a improvizujem. Myslela som si síce na inú rybu (o tom niekedy nabudúce), ale nakoniec to dopadlo celkom fajn a ja som si splnila ďalší sen.

Pokračovanie...
v kuchyni

Raňajky po celý deň

Dávate si novoročné predsavzatia? Ja áno. Ale nie preto, že ich chcem dodržiavať, ale preto, že ich rada vymýšľam. Nechcem sa ničoho vzdávať, práve naopak, chcem si do života niečo nové pribrať. Tak som si, napríklad, vymyslela, že budem častejšie robiť teplé raňajky. Poznáte ten starý (a už dávno neaktuálny) (v)tip, ako prežiť hroznú stravu v Anglicku? Jesť anglické raňajky ráno, na obed aj večer… Tak strašne mi tu chýbajú bohaté raňajkové jedlá, brunche a ľahké zeleninové jedlá, aké sa podávajú po celý deň v austrálskych, amerických či britských kaviarňach! Už minulý rok som začala častejšie pripravovať jednoduché víkendové obedy a strašne ma nadchli. Rozpečený syr, zapekané vajíčka, welsh rarebit… k tomu vždy nejaká zelenina, šalát a plnohodnotný obed či večera je na svete. A takmer bez varenia.

Pokračovanie...
v kuchyni

Karfiolové steaky

Kde sú tie časy, keď sa karfiol, okrem obligátnej zeleninovej polievky, len vyprážal, alebo dusil ako mozoček? Chvalabohu, je to za nami. Nič proti zeleninovej polievke, vyprážanému karfiolu či mozočku – hneď by som si dala, ale obmedzovať sa len na tieto jedlá by bola veľká škoda. S takou nádhernou a variabilnou zeleninou ako karfiol je hriech neísť ďalej. Karfiol znesie úplne všetky úpravy, od surova až po zaváranie, výborný je sám o sebe, ale sa aj skvele kombinuje s inými chuťami. Mať doma hlávku karfiolu znamená, že dobré jedlo je vždy na dosah.

Pokračovanie...
v kuchyni

Samovar, Anna Karenina a bliny

Neplánovane sme sa v predvečer pravoslávnych Vianoc stretli s partiou priateľov v ruskom bistre Samovar. Nebol to zámer, tak to vyšlo. Sama od seba by som do ruskej reštaurácie nešla, najmä tesne po sviatkoch, keď som už chcela začať „normálne“ jesť. Nemám nič proti stredo- a východoeurópskej kuchyni, ale nie je to moja šálka kávy, pokiaľ práve neodpratávam celé dni sneh a nerúbem drevo… Z návštevy Samovaru si však odnášam dva pozitívne zážitky. Tým prvým je pitie čaju zo samovaru a druhým rodinná atmosféra podniku s pravou, nefalšovanou domácou stravou. V Samovare sa cítite ako na návšteve u priateľov. Domáci pán sa o vás stará, nalieva čaj, kým domáca pani vyvára peľmene a varenniky. (A ešte deťom pustia Mášu a medveďa, takže sa môžete nerušene baviť a jesť.) Ako doma.

Pokračovanie...
v kuchyni, v pohybe

Načierno

Ako som už spomínala, cez sviatky sa u nás čistilo veľa rýb a darov mora. Nápady prichádzali spontánne podľa situácie a chuti a často im pomohla aj nejaká šťastná náhoda. Keď mi pár týždňov pred sviatkami muž priniesol dve balenia kalmarieho atramentu, (spomenula som raz, že by sa zišiel…), ani vo sne by mi nenapadlo, že ho budem variť už na Vianoce. Ale nad kopcom čerstvých potvoriek, čakajúcich na očistenie na kuchynskej linke, som dospela k rozhodnutiu veľmi rýchlo. Mala som dve najdôležitejšie suroviny – kalmary, aj atrament – na prvý sviatok vianočný bolo na obed úžasné čierne rizoto s kalmarmi.

Pokračovanie...
v kuchyni

Tôi muốn mua đậu phụ

Verím, že niektoré jedlá si nás nájdu sami. Ako inak si mám vysvetliť, že v priebehu pár dní som narazila na niekoľko receptov a článkov o tofu. Už dlhšie sa chystám na tradičný čínsky recept na sečuánske ma-pcho tofu a keď som sa posťažovala manželovi, že by som si dala tofu, ale nie to naše slovenské, ale naozajstné, čerstvé tofu, ako ho poznáme zo zahraničia, povedal, že sa skúsi opýtať vo vietnamskom bistre, kam chodí na polievky, či mu nejaké nepredajú.

Pokračovanie...