Tag

Naschmarkt

v cudzine, v reštaurácii

Viedenská gastrokultúra a my

Väčšinou je to pri cestovaní tak, že si ľudia vyberú nejaké pamiatky, prírodné krásy či iné atraktivity, ktoré ich zaujímajú, naplánujú si podľa nich denné itineráre a s jedlom už improvizujú v štýle „čo mi po ceste padne do oka, tam sa naobedujeme.“ U mňa to tak nefunguje, som vždy totálne otrávená, keď na blind neviem nájsť žiadne normálne miesto, kde by sme sa mohli najesť a nakoniec to skončí nejakým zúfalstvom z fastfoodu alebo ešte horšie, suchou stravou zo supermarketu a mám pokazený celý deň. Už roky to robím inak. Vyselektujem si dobré podniky, ktoré by som rada navštívila, zaznačím si ich do mapy (hurá, Google Maps) a nakoniec si popozerám, kde sa v rámci mesta moje zaznačené podniky nachádzajú a čo zaujímavé sa v ich okolí nachádza. A takto vznikajú moje itineráre.

Pokračovanie...
v cudzine

Tak ďaleko, tak blízko do brucha Viedne

Na začiatku boli 3 želania. Prvé želanie našej dcéry ísť vláčikom. Druhé, moje želanie, vlastniť konečne krásny veľký, kamenný mažiar. Tretie želanie, naše spoločné, navštíviť konečne Naschmarkt. Pod lampou býva najväčšia tma. Máme tu pod nosom taký poklad a roky ho obchádzame. (Podobne ako donedávna Neusiedler See.) Čo z toho vyplýva? Ide sa vlakom do Viedne na Naschmarkt zohnať mažiar. Hurá. Zimná cestovateľská sezóna v meste odštartovaná.

Pokračovanie...