Tag

med

v kuchyni

Raňajkové menu snov

V bistrách a kaviarňach rada skúmam ponuku raňajok, najmä tých „na vidličku“. Teší ma, že sa za posledné roky raňajkovanie stalo trendom, ktorý silnie až do takej miery, že sa niektoré podniky na raňajky vyslovene špecializujú, alebo ich podávajú po celý deň. Na sieťach vznikajú účty, mapujúce ponuky raňajok v hoteloch a reštauráciách, alebo zverejňujú fotky raňajok, pripravených doma. Baví ma sledovať, ako a čo ľudia jedia, čo s čím kombinujú, čo k tomu pijú, kde a ako raňajky servírujú. Studnica nekonečnej inšpirácie nielen na lepšie rána.

Pokračovanie...
v kuchyni

Sviatočný relax s jedlom a filmom

Ach, to boli sviatky! Po piatich rokoch som si ich konečne užila pekne piánko. Veľa spánku, veľa čítania, veľa návštev, veľa varenia, veľa ničnerobenia, úplný reset. Až sa mi do toho ďalšieho roka nechce. Už to začína byť nepríjemné. Akonáhle sa po toľkých rokoch non-stop bez klasických víkendov a dovoleniek „vypnem“, neviem sa znova naštartovať. Asi sa budem musieť naučiť relaxovať, či čo…

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Zele-renesancia

Podľa Ottolenghiho receptov varím asi najradšej. Veľmi mi jeho jedlo chutí a z jeho receptov som sa najviac naučila ako dochucovať, ako „vystavať“ jedlo, vrstviť textúry a chute. Ottolenghi je mág. (Ja osobne rozdeľujem kuchárov na remeselníkov a umelcov. Ottolenghi je samostatná kategória.) Myslím si, že má absolútny zmysel pre chuť. Zatiaľ sa mi ani raz nestalo, že by som podľa neho niečo uvarila a povedala si „hm, nič moc“. Vždy je to chuťovo dotiahnuté do konca, komplexné a zaujímavé. Keď veľa čítam Nigellu, začnem aliterovať, keď často varím podľa Ottolenghiho, všade pridávam citrónovú šťavu či melasu z granátových jabĺk na kvantá. Alebo škoricu, jogurt, sušenú mätu… Už pomaly prichádzam na tie jeho grify, viete?

Pokračovanie...
v kuchyni

Štedro a veselo

Na túto vianočnú párty som mimoriadne hrdá. Všetko sa mi vydarilo, všetko chutilo a verím, že sa u nás všetci dobre cítili… Už sa po rokoch asi zase začínam dostávať do formy. A ako sa rodilo moje párty menu? Tradicionalistov a najväčších hladošov som, dúfam, potešila a zasýtila kapustnicou a klasickým vianočným pečivom (od mamy a svokry). Pre fajnšmekrov som pripravila studený bufet. Známe chute v sviatočnejšej forme, trochu toho vianočného gýča a aj jeden odvážny experiment, ktorý sa mi vážne vydaril. Vybláznila som sa poriadne, veď posúďte sami.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Zbierame prvú úrodu

Minulý týždeň sme strávili päť dní na našom letnom sídle. Paráda! Už keď otec avizoval, že budú reďkovky a špenát, som sa nevedela dočkať. Konečne prvá úroda, z ktorej sa dá variť a najesť. Tešila som sa na voľné dni, varenie, oslavu narodenín a menín našich detí, večerné grilovanie a kopec iných vecí. Stihli sme toho neúrekom.

Pokračovanie...
v kuchyni

Jarné inšpirácie

Blížili sa sviatky a muž sa vybral zháňať jahňacinu. Mali sme tip na malé mäsiarstvo na Živnostenskej ulici a boli sme zvedaví. Nešpecifikovala som, o aký kus má ísť, či kotlety, stehno, pliecko… Muž mal zhodnotiť situáciu a rozhodnúť sa na mieste podľa momentálnej ponuky. Prišiel s celým stehnom s kosťou, bola som spokojná. Postála som si nad ním dobré dve hodiny vykosťovaním, odblaňovaním, zbavovaním tuku a porciovaním, ale neľutujem ani minúty, výsledný produkt bol prvotriedny. A skúsenosť na nezaplatenie. Pred pár rokmi som stehno piekla vcelku, pomaly a dlho, ale na takúto úpravu som tentoraz nemala chuť. Mäsa po očistení bolo tak na 3 razy. Jednu tretinu som nakrájala na kocky – na marinované špízy, druhú tretinu odložila do mrazničky na mletie (lamb burgery, kofty, souvlaki…) a tretiu na dusenie (kari, írske dusené jahňacie, talianske dusené jahňacie s mladým hráškom…).

Pokračovanie...