Tag

majonéza

v kuchyni

Doba pikniková

Konečne sa začala doba pikniková – obedy a večere alfresco, posedenia na terasách a balkónoch, grilovačky a výlety s jedlom so sebou. Núti ma to rozmýšľať o jedle inak, outdoorovo. Keď sme pred pár týždňami boli s deťmi v národnom parku, ani mi nenapadlo ísť na obed do reštaurácie. Jednak som nemala dobrý tip na reštauráciu v okolí, ale hlavne som sa tešila na rozžiarené oči detí pri rozkladaní jedla na odpočívadle. Pikniky majú radi rovnako ako párty. Kvôli jedlu. S nadšením by sa dusili aj suchým chlebom, na čerstvom vzduchu v krásnom prostredí chutí vždy všetko akosi lepšie. Aj vy sa na výletoch tešíte, ako si dáte všetky tie dobroty, čo máte zabalené v ruksaku? Skvelá motivácia šliapať, že?

Pokračovanie...
v kuchyni

Ryby na sklonku leta

Čo si dáme? Čo sme už dávno nemali? Rybu… Tak sa začínali naše plány na voľné dni a muž sa teda vybral do Metra po ryby. Ísť do Metra po ryby je rovnako vzrušujúce ako ísť na ryby, nikdy neviete, čo práve „chytíte“. Je to lotéria. Netreba mať jasnú predstavu, tá takmer nikdy nevyjde. Vždy čakám, čo mi muž do telefónu vymenuje a až potom narýchlo rozmýšľam a improvizujem. Myslela som si síce na inú rybu (o tom niekedy nabudúce), ale nakoniec to dopadlo celkom fajn a ja som si splnila ďalší sen.

Pokračovanie...
v kuchyni

Koniec dobrý, všetko dobré

Posledné týždne pred sviatkami som sa už nevedela dočkať piatka 21. decembra. Muž si vzal medzi sviatkami dovolenku a zostal s nami celých 11 dní, čo bola pre mňa neskutočná úľava, lebo polovičné odbremenenie od každodennej rutiny s deťmi mi poskytlo viac voľného času a priestoru – ako ináč, na varenie. Celkovo mám pocit, že tak, ako bol rok 2012 asi náš najlepší, aj tieto sviatky boli (aspoň pre mňa) najlepšie, aké si pamätám. Žiadna telka, žiadne ničnerobenie. Môj čas bol naplánovaný na minúty a hoci som si toho občas nabrala na rohy priveľa a občas sa aj nedarilo, koniec dobrý, všetko dobré. Silvestrovské menu bol môj kuchársky vrchol roka. Proste top.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Hosť do domu na konci leta

Minulý víkend som si po veľmi dlhej dobe pripomenula, ako rada hostím návštevy. Dobré návštevy, ktoré ocenia úsilie a čas, ktorý príprave venujete, nenechajú sa stokrát núkať, s nadšením všetko ochutnajú a ešte vás aj na revanš pozvú k sebe na podobný zážitok. Veľmi rada hostím a myslím si, že som aj dobrý hosť, len by som tých príležitostí privítala oveľa viac. S podobnou skúsenosťou sa mi zverila aj Martinka a tak sme sa namiesto kritizovania našich nepohostinných priateľov dohodli, že sa pozveme a podľa nášho gusta pohostíme my sami. Martinkiní bývajú len kúsok od nášho letného sídla a tak sme sa minulú sobotu konečne stretli.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Bazén za ovocie!

Krásne, veľké strapce stolového hrozna z nášho dvora svietia do ďaleka a pútajú pozornosť všetkých z ulice, vrátane tých, čo vyťali zo záhrad všetky ovocné stromy, nasypali do nich tony kamienkov a na zvyšok vysiali trávu. Nemajú čas pracovať v záhrade a tak radšej celé víkendy kosia. Všetci majú bazény, trampolíny, no ich deti visia na našom plote a drankajú raz marhule, inokedy slivky, hrozno…

Pokračovanie...
v kuchyni

Teplomerom na kráľovské jedlo

Po dlhej dobe (a zime) prišiel čas, keď sme sa celý víkend mali chuť odstravovať šalátmi. Navrhol to manžel a ja som bola len rada. Dokonca špecifikoval, že by chcel „také nejaké šaláty s ovocím“. Výborne! V nedeľu som sa rozhodla pre sýtejší šalát s kuracím mäsom á-la „korunovačné kura“.

Pokračovanie...
v kuchyni

Ako jesť mäso, keď vám nechutí

Nemám vôbec chuť na mäso. Viem však, že by som nejaké mala jesť, aspoň trošku. Tak rozmýšľam, čo s tým. V tomto smere sa mi páčia ázijské jedlá, v ktorých sa používa vždy malé množstvo mäsa a pritom sa nimi zasýti viacero ľudí. Mäsom sa šetrí. Z rôznych dôvodov. Nie ako v Amerike, kde 200 g kus mäsa je len ako jednohubka. Všetky tie obludné pol či trištvrtekilové flaksne mäsa ma znechucujú.

Pokračovanie...