Tag

listový šalát

v kuchyni

Októbrový modus vivendi

Krásny október to bol! Prvý jesenný mesiac sa naozaj vydaril, aj keď sme to po škaredom septembri už ani nečakali. Aj babieho leta sme sa dočkali. Ako chutil váš október? Náš hlavne hroznovo, hruškovo a jablkovo. Pozbierala som už bazalku na balkóne, narobila pesto do chladničky – za lyžicu do polievky či len tak na chlieb vždy spraví zázraky. Muž varil levanduľový sirup. Ja som nastrúhala chren a naložila ho na sladko-kyslo pre celú rodinu, ten tiež dávam všade, do dresingov či len tak za lyžičku na tanier k hocičomu. Všimla som si, že je príjemné mať vždy po ruke hotovú nejakú drobnosť, ktorá osvieži či vyzdvihne chuť. Nejaké čatní, pálivú omáčku, zarobený obľúbený dresing, majonézu, najemno pokrájanú šalotku, naloženú v octe, olej z minutých ančovičiek či sušených paradajok… a kopec rôzne ochutených horčíc, octov a olejov, ktoré dodajú šmrnc aj tomu najfádnejšiemu jedlu.

Pokračovanie...
v kuchyni

Doba pikniková

Konečne sa začala doba pikniková – obedy a večere alfresco, posedenia na terasách a balkónoch, grilovačky a výlety s jedlom so sebou. Núti ma to rozmýšľať o jedle inak, outdoorovo. Keď sme pred pár týždňami boli s deťmi v národnom parku, ani mi nenapadlo ísť na obed do reštaurácie. Jednak som nemala dobrý tip na reštauráciu v okolí, ale hlavne som sa tešila na rozžiarené oči detí pri rozkladaní jedla na odpočívadle. Pikniky majú radi rovnako ako párty. Kvôli jedlu. S nadšením by sa dusili aj suchým chlebom, na čerstvom vzduchu v krásnom prostredí chutí vždy všetko akosi lepšie. Aj vy sa na výletoch tešíte, ako si dáte všetky tie dobroty, čo máte zabalené v ruksaku? Skvelá motivácia šliapať, že?

Pokračovanie...
v kuchyni

Plackáreň

Ak by som mala na Slovensku podnikať v oblasti rýchleho pouličného občerstvenia, určite by som si otvorila stánok (food truck) s plackami. Podľa mňa by mali byť placky slovenský street food #1. Žiadne burgre, placky! Celoročne, nielen na vianočných trhoch. Všade a zo všetkého. Zo zemiakov, batátov, topinamburov. Z cukín a tekvíc. Z koreňovej zeleniny. Z kapusty, kyslej kapusty, pekinskej kapusty, kelu, ružičkového kelu. Z póru, cibule i zelenej cibuľky. Z ryže, krúp, bulguru, kuskusu, quinoy, pohánky, pšena, tapioky, strukovín…

Pokračovanie...
v kuchyni

Jarné inšpirácie

Blížili sa sviatky a muž sa vybral zháňať jahňacinu. Mali sme tip na malé mäsiarstvo na Živnostenskej ulici a boli sme zvedaví. Nešpecifikovala som, o aký kus má ísť, či kotlety, stehno, pliecko… Muž mal zhodnotiť situáciu a rozhodnúť sa na mieste podľa momentálnej ponuky. Prišiel s celým stehnom s kosťou, bola som spokojná. Postála som si nad ním dobré dve hodiny vykosťovaním, odblaňovaním, zbavovaním tuku a porciovaním, ale neľutujem ani minúty, výsledný produkt bol prvotriedny. A skúsenosť na nezaplatenie. Pred pár rokmi som stehno piekla vcelku, pomaly a dlho, ale na takúto úpravu som tentoraz nemala chuť. Mäsa po očistení bolo tak na 3 razy. Jednu tretinu som nakrájala na kocky – na marinované špízy, druhú tretinu odložila do mrazničky na mletie (lamb burgery, kofty, souvlaki…) a tretiu na dusenie (kari, írske dusené jahňacie, talianske dusené jahňacie s mladým hráškom…).

Pokračovanie...
v kuchyni

Klobáskové entrée

Mám pocit, že nastala renesancia výroby mäsiarskych špecialít v domácich podmienkach. Už dlhšie obdivujem na Wrightfood úžasné výsledky s domácimi sušenými šunkami, slaninami či salámami. Michael Ruhlman má na túto tému novú knižku. Tento týždeň dokonca tvítoval priamo zo zabíjačky mangalice. No a najviac ma potešil klobáskový Scuk a fakt, že v Prahe sa už dajú zohnať čerstvé klobásy. Samozrejme, korunu tomu nasadil famózny Cuketkov post o výrobe vlastných čerstvých klobások, aj s receptom a návodom, ako doma na to.

Pokračovanie...
v kuchyni

Teplomerom na kráľovské jedlo

Po dlhej dobe (a zime) prišiel čas, keď sme sa celý víkend mali chuť odstravovať šalátmi. Navrhol to manžel a ja som bola len rada. Dokonca špecifikoval, že by chcel „také nejaké šaláty s ovocím“. Výborne! V nedeľu som sa rozhodla pre sýtejší šalát s kuracím mäsom á-la „korunovačné kura“.

Pokračovanie...
v kuchyni

Ručne-stručne… ping

Asi najpríjemnejší pocit mám, keď viem, čo budem variť, mám jasnú predstavu, ako to celé bude prebiehať, mám nakúpené ingrediencie a už sa môžem tešiť na deň D. Ale kým sa k tomu pocitu dopracujem, sú to občas muky. Momentálne mám obdobie, že vôbec nemám chuť na nič „normálne“. Nič tradičné, nič európske, nič, pri čom sa nudne sedí s vidličkou a nožom. Chce sa mi jesť jedlo rukami, dotýkať sa ho, deliť sa zo spoločnej misy, trhať si z neho kúsky, namáčať do rôznych omáčok, variovať a vrstviť chute, balansovať medzi jin a jang.

Pokračovanie...