Tag

limeta

v kuchyni

Plackáreň

Ak by som mala na Slovensku podnikať v oblasti rýchleho pouličného občerstvenia, určite by som si otvorila stánok (food truck) s plackami. Podľa mňa by mali byť placky slovenský street food #1. Žiadne burgre, placky! Celoročne, nielen na vianočných trhoch. Všade a zo všetkého. Zo zemiakov, batátov, topinamburov. Z cukín a tekvíc. Z koreňovej zeleniny. Z kapusty, kyslej kapusty, pekinskej kapusty, kelu, ružičkového kelu. Z póru, cibule i zelenej cibuľky. Z ryže, krúp, bulguru, kuskusu, quinoy, pohánky, pšena, tapioky, strukovín…

Pokračovanie...
v kuchyni

Bún

Vietnam sa už roky drží na špici nášho zoznamu vysnívaných food destinácií. Trendy prichádzajú, odchádzajú, chute sa menia, život plynie, ale Vietnam v našej TOP 3 zostáva a čaká, kedy si konečne kúpime letenky. Aj preto som si pred časom doma v knižnici našla obrovskú knihu The Food of Vietnam od Luka Nguyena, ktorú mi muž zjavne kúpil na študijné účely. Knižka je nádherná, voňavá, výpravná a momentálne mi slúži ako referenčný zdroj pre všetko vietnamské. Jedinou jej nevýhodou je, že recepty neobsahujú vietnamské názvy jedál, tie som si musela dohľadať a dopísať. Ale inak v nej nájdete recepty na všetky chronicky známe a už aj u nás obľúbené stálice ako polievka phở bò, rezance bún chả či plnené bagety bánh mì.

Pokračovanie...
v kuchyni

Na druhý pohľad

Toľkokrát sa mi už potvrdilo, že občas sa stačí na obyčajnú, okukanú vec pozrieť z inej stránky a znova ožije. Kým som neotehotnela, uhorky ani vodové melóny ma vôbec nevzrušovali. Ani som ich veľmi nejedla. Odvtedy mi však veľmi voňajú a prišla som im na chuť. Samozrejme, že človek musí mať veľa napozerané a nachutnané, aby vedel, ako taký iný pohľad získať, ale niekedy postačí aj neočakávaná situácia a hneď vám napadne, čo ďalej. Keď si kúpite melón, ktorý je nezrelý, prezretý, alebo len nie je dosť sladký.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

A von!

Leto sa prehuplo do druhej polovice, rok sa rúti z kopca ako divý. Teplo je až-až, nesťažujem sa, len sa tým trocha komplikuje varenie, lebo vyhrievať dom ešte aj sporákom, či nebodaj rúrou by už bolo neúnosné a neznesiteľné. Preto si vyberáme jedlá tak, aby sme ich zvládli uvariť vonku a v letnej kuchyni. Povyťahovali sme von všetky možné spotrebiče, dokonca sme sa spojili so susedmi a varili sme spoločne. Testovali sme ich nový kontaktný gril a piecku na pizzu. V piecke sme okrem skvelej pizze upiekli aj celý filet lososa, v kontaktnom grile pripravili komplet obed od mäsa až po zeleninu. Zapekali sme si chlebíky v sendvičovači, zalievali si kávu z rýchlovarnej konvice, všade naťahané predlžovačky a rozdvojky ako niekde v kempe. Naše pohrávanie sa s myšlienkou na spanie v stane našťastie zastavila až piatňajšia búrka. Veľmi radi sme nakoniec zaliezli do vyhriateho domu.

Pokračovanie...
v kuchyni

Čakanie na (dobré) mäso

Strašnú radosť mám vždy, keď sa ku mne dostane nejaká tá domáca kačica, kura či králik. Alebo keď natrafím na iný, dobrý zdroj v okolí. Naposledy minulý týždeň. Vyskúšala som kura a vajíčka z hydinárskej farmy Lúčny dvor a bola som nadšená. Od istého času už nekupujem anonymné mäso v obchode. Obmedzila som tak mäso na minimum a navodila (podľa mňa prirodzený) stav, že mäso nie je dostupné vždy, všade a za každú cenu. Proste čakám, kedy sa nejaké mäso „objaví“. Ako s tou farmou minulý týždeň. Známym sme spomenuli, že hľadáme dobrý zdroj na hydinu a zrazu prišiel mail s ponukou z Lúčneho dvora. Ako na zavolanie. Práve keď som rozmýšľala, že by bolo fajn splašiť niekde kura a spraviť si cez víkend „čínu“.

Pokračovanie...
v kuchyni

Neformálne rebierka

Dobre, na prvé rande, alebo príležitosť, keď treba urobiť dobrý dojem, by som rebierka asi neodporúčala. Inak si myslím, že rebierka do spoločnosti určite patria. Keď mi mama povedala, že jej prídu kolegovia na meninovú oslavu a bude robiť rebierka, trochu ma výber hlavného chodu prekvapil, ale nakoniec, prečo nie? Veď my sme mali rebierka dokonca aj na svadbe. A podľa kôp obratých kostí na tanieroch bolo jasné, že to bola dobrá voľba.

Pokračovanie...
v kuchyni

Len aby sa nezabudlo na thajskú kuchyňu

Aké thajské jedlo poznáte? Predpokladám, že kokosovú polievku „tom kha“. Bolo to aj moje prvé thajské jedlo, ktoré som ešte v prehistorických dobách na Slovensku ochutnala v Sushi bare Tokyo na Strakovej, čo bol dlhé roky jediný podnik svojho druhu u nás. Na istý čas sa „tom ka“ stala stredom môjho gurmánskeho vesmíru. Z „tom kha-centrizmu“ som neskôr vhupla rovno do mánie voňavej ostro-kyslej polievky „tom yam“, ktorá v Melbourne panovala pred 10-timi rokmi, keď som tam pricestovala. Objavovanie thajskej kuchyne sa mohlo začať.

Pokračovanie...