Tag

koktejl

v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Brno pre dvoch

Keď máte deti také malé, že ich ešte nemôžete nechať večer samé doma, je naozaj ťažké si vyjsť vo dvojici von a užiť si mesto či kultúru. Občas síce vypomôžu starí rodičia, ale nie je to úplne ono, lebo podvedome tušíte, že by ste mali byť inde. Cítiť sa previnilo, že netrávite s deťmi každú voľnú chvíľku, je v dnešnej dobe asi už normálne. Odkedy však deti začali s povinnou školskou dochádzkou, čosi sa zmenilo.

Pokračovanie...
v kuchyni, v pohári

Čo jesť v januári

Každý rok to mám rovnako. Po všetkých tých sviatkoch a rodinných oslavách, ktorých máme do polovice januára až-až, preferujem jednoduchú stravu, priamočiare chute, nekomplikované recepty bez zbytočných kudrliniek – ideálne žiadne recepty. Jesť čisté suroviny, neprekombinovávať chute a vystačiť si len s dobrou soľou a korením. Nový rok nás nabáda robiť veci po novom, prijímať nové myšlienky, otvárať sa novým výzvam. Robíme si plány, čo nové sa počas roka naučíme, s čím konečne začneme, čo nové spoznáme. Netreba zabúdať ani na stravovanie. Často sa v tieto dni pýtam sama seba, ako chcem jesť, čo chcem zmeniť, čo nové chcem do svojho každodenného jedálnička zaradiť?

Pokračovanie...
v kuchyni

Ďalší za nami

Ďalší Silvester je za nami. Vždy sa naňho teším, lebo chystám mužovi narodeninovú oslavu. A keďže to tentoraz bola štyridsiatka, plány som mala veľké. Predstavy oslávenca však boli iné, tak sme Silvestra strávili tradične doma v kruhu najbližšej rodiny. Vymyslela som všetko tak, aby prípravy zabrali čo najmenej času a námahy, ale nakoniec bolo aj tak všetko inak. Došlo na plán C. Teplé jedlo. Losos. Coulibiac. Zjednodušenú verziu zo zvyškov ryže, konzervovaného tuniaka a vajec, zapečených v lístkovom ceste zvyknem bežne robievať ako chutný, rýchly obed. Recept s lososom poznám z fínskych vianočných večierkov. A navyše som na coulibiac narazila aj v knižke Daniel, ktorú som dostala od muža na Vianoce. To bolo znamenie, osud. Coulibiac si ma vybral.

Pokračovanie...
v kuchyni

Na druhý pohľad

Toľkokrát sa mi už potvrdilo, že občas sa stačí na obyčajnú, okukanú vec pozrieť z inej stránky a znova ožije. Kým som neotehotnela, uhorky ani vodové melóny ma vôbec nevzrušovali. Ani som ich veľmi nejedla. Odvtedy mi však veľmi voňajú a prišla som im na chuť. Samozrejme, že človek musí mať veľa napozerané a nachutnané, aby vedel, ako taký iný pohľad získať, ale niekedy postačí aj neočakávaná situácia a hneď vám napadne, čo ďalej. Keď si kúpite melón, ktorý je nezrelý, prezretý, alebo len nie je dosť sladký.

Pokračovanie...
v kuchyni, v pohári

PF 2011

Nasilu sa baviť len preto, že je Silvester, sa mi už roky nechce, ale odkedy som so svojím mužom, ktorý má v tento deň narodeniny, silvestrovská nálada len znásobuje radosť oslavovať. Mám pocit, že celý svet oslavuje s nami a môj muž vždy všetkým gratulantom rozšafne sľubuje parádny ohňostroj o polnoci… Tak ako tak, s rokom 2010 sa mi lúčilo ťažko, bol to najkrajší rok v mojom živote, pribudlo nám do rodiny bábätko, ktoré zmenilo všetko. A hoci sme kvôli nemu tento rok veľmi za jedlom necestovali a neobjavovali nové chute, ten pohľad našej dcéry, keď zaujato sleduje všetko, čo v kuchyni robím, stojí za to. Od narodenia s ňou varím a dúfam, že si to bude pamätať. Že varenie a príprava jedla je prirodzenou súčasťou každodenného života a bude vedieť, že dobré jedlo nepochádza z vrecka zo supermarketu, ale zo záhrady, sadu, dvora, lesa, rieky, mora… a z kuchyne.

Pokračovanie...