Tag

káva

v cudzine, v šálke

Viedenská káva

Aj keď si niekedy povzdychnem, prečo to musí byť také zložité, hľadať dobrú kávu ako ihlu v kôpke sena, vlastne som rada, že to nie je až také jednoduché. Jasné, sú veľkomestá, kde môžete vkročiť do akéhokoľvek napohľad schopného podniku a dostanete slušné jedlo, aj kávu. Kde nemusíte riskovať a strácať čas rešeršovaním na internete niekoľko dní vopred, len aby ste nespadli do nejakej turistickej pasce…

Pokračovanie...
v reštaurácii, v šálke

Bratislavská kávová vlna 2.0

V Berlíne rastú nové kaviarne tretej vlny ako huby po daždi. Boli sme tam v apríli a už dnes by sme mohli ísť znova a za 4 dní by sme nestačili vyskúšať všetky nové podniky. Spätne nám dochádza, akú dokonalú kávu majú v Berlíne. Nepili sme tam, hádam, ani raz zlú kávu. Ale, napodiv, sa pekne vyvíja kávová scéna aj v Bratislave. Takže sme nemuseli nikam cestovať a jeseň sme si spestrili intenzívnym mapovaním novej kávy aj doma.

Pokračovanie...
v reštaurácii, v šálke

Viac takých miest ako je Trnava

Trnavu sme začali objavovať už minulý rok, keď sme sa tam zastavili po ceste na Inoveckú chatu. O Inoveckej chate sme vedeli, že sa tam varí zo základných, lokálnych surovín, žiadne polotovary a podobne. Strava na našich turistických chatách veru nemá dobré renomé, málokto sa vydá na túru s tým, že sa po ceste zastaví na nejaké poctivé, domáce jedlo. Preto sme to museli ísť otestovať.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Coffeination

Hneď, ako som zistil, že idem do Soulu, som si znovu prečítal text Sabin Farrishovej o káve v Kórei v časopise Standart a vypísal si pár tipov na kaviarne. To bol začiatok. Niekde vzadu v hlave som cítil zvláštne mravčenie, keď som si predstavil, že už o pár dní budem možno sedieť oproti Hwang Dong Koovi z Millo Coffee Roasters a sledovať, ako pripravuje drip. Spomenutý článok v Standarte bol jediným styčným bodom medzi mnou a bohatou kórejskou kávovou scénou. Na jednej strane kvantita a výkony a na druhej absolútna kvalita a precíznosť dávali tušiť (ne)skutočné kofeínové dobrodružstvo. A realita? Tá moje predstavy ešte prekonala.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Budapešť – stav trvalých prázdnin

Na prelome apríla a mája som sa na 48 hodín ocitol v Budapešti. Príjemná spoločnosť, prívetivé, takmer letné počasie a atmosféra starej židovskej štvrte, zakonzervovaná v dobách dávno minulých – okamžité vnútorné nastavenie, ktoré nazývam „stav trvalých prázdnin“. Podobne ako hlavný hrdina v Permanent Vacation od Jima Jarmuscha, aj ja som sa túlal po uliciach, pripomínajúcich skôr ošarpanú perifériu než centrum mesta. Len s tým rozdielom, že za touto naoko zanedbanou fasádou sa ukrývajú nádherné miesta.

Pokračovanie...