Tag

kapary

v cudzine, v kuchyni, v pohári, v šálke

Leto je sloboda, oddych a ľahká hlava

A je po prázdninách! Ani sme sa nenazdali a je po nich! S mužom sme si práve hovorili, že čo by sme v detstve dali za to, keby sme mohli cez prázdniny zažiť toľko dobrodružstiev ako naše deti. Hoci, ťažko povedať, ako to vnímajú ony, lebo ku koncu už syn šomral, že už žiadne cudzie krajiny, lebo sa už chce normálne s niekým porozprávať… Tak neviem, možno mu vyhovieme a na budúci rok sa budeme túlať len vrámci Československa, čo, mimochodom, nie je vôbec zlý nápad…

Pokračovanie...
v kuchyni

Signature dish

Už je to rok, čo sme sa vrátili z nášho newyorského food tripu a veľa vecí mi dochádza až teraz. Koľko sme toho zažili a hlavne, koľko sme toho nestihli, alebo koľko nám ešte zostáva spoznať. Preto, keď som v jednom časopise natrafila na recept Jeana-Georgea Vongerichtena na jeho slávne hrebenatky, potešila som sa hneď niekoľkokrát. Dlho som hľadala inšpiráciu na hrebenatky. Ochutnať čokoľvek od newyorskej šéfkuchárskej ikony J-GV patrilo medzi moje sny a ak ešte ide o jeho „signature dish“, nemohla som inak.

Pokračovanie...
v kuchyni

Smoke

Nuda v kuchyni? Už sa vám tam nechce ani vkročiť? Tak skúste spraviť niečo bláznivé! Leto je rovnako ďaleko za nami, aj pred nami, možno ste už zabudli, aké to je mať šaty a vlasy nasiaknuté dymom… Pošlite susedom dymové signály, poďte údiť! Ja viem, v lete pri opekačkách vás tento nechcený efekt možno otravuje, ale vo februári, keď už nikoho nič nedokáže nadchnúť a stav zimnej hibernácie zodpovedá vonkajším teplotám, príde akékoľvek „vzrúšo“ vhod. (Ozaj, skúšali ste už v zime grilovať? Ak máte po ruke na balkóne alebo na terase gril, otvorte ho a spestrite si jedálniček i spoločenský život. Zavolajte susedov alebo kamarátov, je to skvelé zimné rozptýlenie…)

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Hurá, leto!

Dnes sa chcem s vami podeliť o veľmi zaujímavú skúsenosť s mediteránskou kuchyňou. S príchodom teplých letných dní a večerov sa moja chuť na neformálne stredomorské stolovanie a dovolenkový, uvoľnený režim zväčšuje. Po rokoch som sa konečne dostala k príprave dlho plánovaného pokrmu – bagna cauda. Je to jednoduchá teplá omáčka (doslova „teplý kúpeľ“) z olivového oleja, masla, cesnaku a sardeliek, do ktorej sa namáča čerstvá sezónna zelenina, ide teda o akúsi variáciu na zeleninové fondue. I tu platí, nič nie je pevne dané, región od regiónu sa receptúra i servírovanie líši. Niekde sa do omáčky pridáva mlieko a smotana, niekde sa rozmixuje do hladka, niekde sa podáva v špeciálnej nádobe, aby zostala teplá, inde bez.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Zelená nálož

Vo Fool-e som čítala o architektovi Gabriovi Binim z talianskeho ostrova Pantelleria, ktorý vyrába bio vína a pestuje bio kapary. Pestovať kapary bez chémie je dosť fuška, nalietavajú na ne mušky, ktoré do kvetov kladú vajíčka a znehodnocujú tým úrodu. Bini sa proti nim rozhodol bojovať mechanicky. Roky si všímal ich správanie a zistil, že inkriminované mušky obľubujú teplé počasie. To sa na jeho pozemkoch začína v júli, preto zbiera úrodu len od mája do júla. Po júli všetky ostatné púčiky ručne pozbierajú a spália. Z roka na rok tak Bini sleduje, že populácia mušiek sa zmenšuje a spôsobuje menej škôd. Tento pestovateľ si všimol v súvislosti s kaparami ešte jednu zaujímavú vec. Veľmi si obľúbil francúzsku soľ Fleur de Sel de Guérande z južného Bretónska, ktorú si nosí všade so sebou a používa ju úplne na všetko. Prišiel na to, že kým bežné soli zo Stredomoria kapary len zakonzervujú, s touto soľou prejdú aj miernym procesom fermentácie, čo jeho kaparám dodáva jedinečnú chuť a charakter.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Čo nám máj dal

Mám rada pocit, keď si zo záhrady beriem domov úrodu a plánujem, ako z nej budem variť. Doma je potom špenátový týždeň, alebo hráškový. Minulý víkend bol aj vďaka horšiemu počasiu menej hektický. Žiadne veľké plány, piánko. Chcela som len bazový sirup spraviť. Jedna várka bude stačiť. Chystám sa aj na iné sirupy a my zas tak veľa toho sirupu nevypijeme.

Pokračovanie...
v kuchyni

Jarné inšpirácie

Blížili sa sviatky a muž sa vybral zháňať jahňacinu. Mali sme tip na malé mäsiarstvo na Živnostenskej ulici a boli sme zvedaví. Nešpecifikovala som, o aký kus má ísť, či kotlety, stehno, pliecko… Muž mal zhodnotiť situáciu a rozhodnúť sa na mieste podľa momentálnej ponuky. Prišiel s celým stehnom s kosťou, bola som spokojná. Postála som si nad ním dobré dve hodiny vykosťovaním, odblaňovaním, zbavovaním tuku a porciovaním, ale neľutujem ani minúty, výsledný produkt bol prvotriedny. A skúsenosť na nezaplatenie. Pred pár rokmi som stehno piekla vcelku, pomaly a dlho, ale na takúto úpravu som tentoraz nemala chuť. Mäsa po očistení bolo tak na 3 razy. Jednu tretinu som nakrájala na kocky – na marinované špízy, druhú tretinu odložila do mrazničky na mletie (lamb burgery, kofty, souvlaki…) a tretiu na dusenie (kari, írske dusené jahňacie, talianske dusené jahňacie s mladým hráškom…).

Pokračovanie...