Tag

jedlo do ruky

v kuchyni, v záhrade

Doma na lehátku

Čím viac sa s postupujúcim májom uvoľňovali protipandemické opatrenia a svet sa viac a viac vracal do vychodených koľají, tým viac som bola paralyzovaná. Trochu zo strachu z toho kolotoča, ktorý nás opäť čoskoro zomelie a z časti možno z toľkej radosti z možností, ktoré pred sebou máme. Poznáte to, toľko sa na niečo tešíte, až vás to desí, keď to má prísť.

Pokračovanie...
v kuchyni

Recept na život alebo tak nejako

Keď muž v októbri rozložil sous vide mašinu, že ide robiť bôčik, nemala som žiaden plán. Polovicu bôčika sme zjedli hneď so zemiakovou kašou, glazovanými šalotkami a salsou verde s tým, že zvyšok zamrazíme na horšie časy. Ani začiatkom decembra, keď som si plánovala sviatočné menu a revidovala zásoby v mrazničke, som nemala predstavu, čo z bôčika bude. Ešte ani keď som pozerala Nigellu v telke, kde pripravovala pork buns a mysľou mi prebleslo, že ich už konečne musím urobiť aj ja, mi to nedochádzalo. Bao buns som mala čerstvo v pamäti z Viedne a mala som ich zafixované skôr s hovädzím mäsom, bravčovým trhaným, či vyprážaným kuracím mäsom a na bôčik v mrazničke som ani nepomyslela.

Pokračovanie...
v kuchyni

Flammkuchen – elegán z nemecko-francúzskeho pohraničia

Čakali sme cez víkend hostí. Čím ponúknuť návštevu, keď sa vám nechce vyvárať, ale nechcete ju odbiť večerou na studeno? Niečo na terasu k vínu? Upečte flammkuchen. Veľmi populárne jedlo v nemecky hovoriacich krajinách, obdoba bielej pizze, vídala som ho na jedálnych lístkoch od Viedne až po Berlín všade. V Alsasku známe ako tarte flambée, tradične s čerstvým syrom alebo crème fraîche, cibuľou a slaninkou. No, nepripomína vám to naše osúchy, podpecníky či maďarský kemencelepény?

Pokračovanie...
v cudzine

Street Food – Berlin style

Street food ma stále baví. Až tak, že som ochotná kvôli nemu cestovať až do Berlína a v zlom počasí znášať čiastočnú nepohodu po tržniciach, halách a uliciach. Na pouličnom jedle ma láka práve jeho socio-kultúrny a komunitný rozmer, lebo z vysedávania v sterilných reštauráciách sa toho veľa o meste nedozviete – Praha ako Berlín. Na street food idem s cieľom dostať sa bližšie k ľuďom, ktorí jedlo ponúkajú a sledovať tých, ktorí ho konzumujú. Byť pri tom, čo tam medzi ľuďmi vzniká, je najlepší suvenír, ktorý si domov môžete odniesť.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Na rozlúčku s prázdninami

Už štvrtý rok sa pokúšame vypestovať bôb. Nie je to jednoduché. A pritom bol bôb kedysi bežnou plodinou. Lacnou a dostupnou pre všetkých (chudobných). O to viac ma prekvapuje, aký je bôb náročný. Prvý rok ani nestihol dozrieť, celé rastliny zhnili. Na ďalší rok dozrel, ale zo strachu, že zhnije, som ho obrala a spracovala ešte za čerstva na šalát. (Vylúskať fazuľky, povariť, stiahnuť z nich šupky a zmiešať s mätou, fetou a citrónovým dresingom.) Minulý rok ho bolo len za hrsť a aj ten mi prihorel pri varení(!). Až tento rok sa bôb vydaril, dozrel, stihol sa aj vysušiť (že či, v tom suchu a horúčavách) a pozbierali sme za misku suchého bôbu.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Pouličné jedlo nielen na kolesách

Tak sme sa konečne dočkali. Sezóna outdoorových aktivít spojených s jedlom je nezadržiteľne tu a nezabráni tomu ani bláznivé počasie. Je tu neodvratne čas trhov, jarmokov, festivalov, grilovačiek, piknikov a jedenia al-fresco a ja sa toho všetkého neviem nabažiť. Tento rok sme podchytili sezónu v jej úplnom počiatku a trávime všetok náš voľný čas striedavo v meste a na dedine. Hluk davov ľudí vyvažujeme tichom dvora a záhrady a neskutočne si to užívame.

Pokračovanie...