Tag

inšpirácie

v kuchyni

Kedy, keď nie teraz?

S teplým počasím sme sa definitívne zabývali na balkóne. Keď ho muž koncom minulého leta zrevitalizoval, aj mi bolo ľúto, že si ho s nástupom chladných dní už neužijeme. A vôbec, užijeme si ho niekedy dosýta, keď sme aj tak celú sezónu mimo mesta a mimo bytu? To som ešte nemohla tušiť, ako zaň dnes budeme vďační a že sa nám na dlhé týždne stane oázou normálnosti. Niekedy až po dlhšom čase zistíte, na čo bolo niečo dobré.

Pokračovanie...
v kuchyni, v médiách, v pohybe

Wanderlust

V lete sme na balkóne vymenili stôl so stoličkami za pohodlné kresielka. Jedenie za stolom bolo síce praktické, ale zjesť večeru trvá len pár minút, kým vysedávať sa dá na balkóne aj hodiny. Kresielka sme si natoľko obľúbili, že sme sa s nimi po sezóne nevedeli rozlúčiť. Nasťahovali sme si ich na zimu do obývačky a leňošíme v nich pred telkou.

Pokračovanie...
v kuchyni, v médiách

Nová generácia, nové zručnosti

Už som spomínala, že koncom minulého roka uplynulo dvadsať rokov od vydania Nigellinej formatívnej knihy How To Eat, míľnika nielen v tom, ako písať kuchárske knihy, ale hlavne v tom, ako ľudia jedlo vnímajú. A ako ho vnímajú v médiách. Tých výročí je v tomto období viac. Už dvadsať rokov nás zabáva Jamie Oliver, pred dvadsiatimi rokmi odštartoval TV doku experiment River Cottage (momentálne u nás môžete sledovať jej nemenej úspešnú austrálsku adaptáciu River Cottage Australia). Pred pätnástimi rokmi vyšla prvá kuchárka od Ottolenghiho

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Zele-renesancia

Podľa Ottolenghiho receptov varím asi najradšej. Veľmi mi jeho jedlo chutí a z jeho receptov som sa najviac naučila ako dochucovať, ako „vystavať“ jedlo, vrstviť textúry a chute. Ottolenghi je mág. (Ja osobne rozdeľujem kuchárov na remeselníkov a umelcov. Ottolenghi je samostatná kategória.) Myslím si, že má absolútny zmysel pre chuť. Zatiaľ sa mi ani raz nestalo, že by som podľa neho niečo uvarila a povedala si „hm, nič moc“. Vždy je to chuťovo dotiahnuté do konca, komplexné a zaujímavé. Keď veľa čítam Nigellu, začnem aliterovať, keď často varím podľa Ottolenghiho, všade pridávam citrónovú šťavu či melasu z granátových jabĺk na kvantá. Alebo škoricu, jogurt, sušenú mätu… Už pomaly prichádzam na tie jeho grify, viete?

Pokračovanie...