Tag

hovädzie mäso

v kuchyni

So superstar do Nového roka

Ak sa momentálne nachádzate (či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne) v kapustnicovom ošiali, mám pre vás jedno osvieženie a vybočenie z normálu. Boršč. Ja viem, nič nové pod slnkom, ale! Toto nie je úplne štandardný boršč. (Podľa môjho muža vraj najlepší, aký kedy jedol, ale je pravda, že ich nejedol až tak veľa. Boršč je však jediné cviklové jedlo, ktoré zje, takže niečo na tom bude…) Vraj sa pravý boršč robí z kvasenej kapusty a čerstvej cvikly alebo kvasenej cvikly a čerstvej kapusty. Tak tu je tá druhá alternatíva. Predstavujem vám superstar mojej kuchyne – kvasenú cviklu.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

To je maso!

Náš výlet do Prahy sa začal malým zaváhaním. Neurobili sme si na piatok večer rezerváciu a vypomstilo sa nám to. Museli sme teda trochu improvizovať. Zrejme ale všetko malo byť tak, ako bolo a my sme sa veľkou okľukou dostali do reštaurácie, ktorú sme síce v pláne nemali, ale na našom „must do“ zozname bola. A navyše čerstvo presťahovaná, takže sme vlastne testovali akoby nový podnik. Aromi. Vlajkovú loď pražskej flotily Riccarda Lucqueho, aktívneho propagátora kvalitnej talianskej kuchyne v Čechách.

Pokračovanie...
v kuchyni

Ossobuco po mojom

Dnes je to opäť o tom, že keď sa chce, všetko sa dá. Aj na Slovensku. Pomaličky. Hovorím o netradičných kusoch mäsa. Kým minule muž objavil špikové kosti na pečenie, tentoraz ma prekvapil s teľacím lýtkom na prípravu talianskej špeciality ossobuco. Priečne rezy lýtka aj so špikovou kosťou, podľa ktorej sa táto pochúťka nazýva „dutá kosť“. Samozrejme, mäso na ossobuco nezoženiete len tak v supermarkete, ani v bežnom mäsiarstve. Musíte mať skrátka šťastie na dobrý zdroj mäsa. A dúfať, že bude mäsiar otvorený, rozhľadený a bude mať záujem aj o náročného zákazníka.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Letná slow food trilógia

Po štyroch mesiacoch druhýkrát sedím v Slowpeci a sledujem usmievavý personál, obsluhujúci okolité stoly. V hlave si lenivo triedim myšlienky, medzi iným aj o trojici reštaurácií, ktoré som za posledné tri dni navštívil. Výber nebol náhodný. Do popredia záujmu sa mi dostávajú čoraz častejšie rodinné podniky, ktoré varia z miestnych surovín. Majú vlastnú zeleninovú, prípadne bylinkovú záhradku. Dodávateľov z blízkeho okolia. Chovajú vlastný dobytok. Snažia sa byť sezónni. Neťaží sa im ísť do sadu zbierať slivky, keď je ich čas. Ponúkajú vlastné nápoje. Majiteľ sa pohybuje medzi hosťami, radí, debatuje, vysvetľuje. Veľakrát aj sám varí, prípadne (spolu)vytvára menu. Nebojí sa využívať (ne)tradičné postupy pri príprave jedál. Vyhľadávam miesta, kde sa čas spomalí, nikam sa nemusím ponáhľať a zrazu mám dojem, že nesedím v reštaurácii, ale u niekoho doma…

Pokračovanie...
v kuchyni

Len aby sa nezabudlo na thajskú kuchyňu

Aké thajské jedlo poznáte? Predpokladám, že kokosovú polievku „tom kha“. Bolo to aj moje prvé thajské jedlo, ktoré som ešte v prehistorických dobách na Slovensku ochutnala v Sushi bare Tokyo na Strakovej, čo bol dlhé roky jediný podnik svojho druhu u nás. Na istý čas sa „tom ka“ stala stredom môjho gurmánskeho vesmíru. Z „tom kha-centrizmu“ som neskôr vhupla rovno do mánie voňavej ostro-kyslej polievky „tom yam“, ktorá v Melbourne panovala pred 10-timi rokmi, keď som tam pricestovala. Objavovanie thajskej kuchyne sa mohlo začať.

Pokračovanie...
v kuchyni

Hovädzie líčka alebo ako zatraktívniť guláš

Môj muž je dokonalý „lovec“. Ako sýkorka zháňa do rodinného hniezda samé dobroty. Raz príde domov s kabelou plnou domácich klobások, sušenej krkovičky, inokedy s domácim medom či na Vianoce s čerstvým panettone. Zháňaním dobrých a kvalitných surovín trávime veľa času a už sa v tejto oblasti perfektne vypracoval. Pohotovo zareaguje na každú zaujímavú ponuku. Minule sa po telefonickej porade s iným domácim „lovcom“ dostal k hovädzím líčkam. Keďže je fanúšikom Zdeňka Pohlreicha, ktorý líčka v našich končinách náležite spropagoval, chytil sa na ne aj on. Nastal čas sa s líčkami zoznámiť osobne aj v kuchyni.

Pokračovanie...