Tag

foodtruck

v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Vroclav dobrý, všetko dobré

Prejsť zo Štetína do Vroclavu bolo ako vstúpiť z Polnočného kráľovstva do Krajiny kráľa Miroslava. (Len pre zaujímavosť, polnoc znamená v poľštine sever a poludnie juh. Toľko na margo mojich romantických predstáv, že Poliaci majú polnočné prístavy a poludňové mestské časti…) Taká noblesa, s akou to dáva Vroclav, sa len tak nevidí! Už dávno ma žiadne mesto tak neočarilo ako Vroclav. Ako keď sa po rokoch sklamaní z ľudí náhodne zoznámite s niekým šarmantným, koho neviete pustiť z hlavy a chceli by ste s ním byť častejšie, taký pocit zamilovanosti. A to stále hovoríme o meste stredoeurópskeho typu, s ktorým sme pred tridsiatimi rokmi stáli na rovnakej štartovacej čiare.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Štetínske blues

Na posledné tri-štyri noci sme mali pôvodne kempovať niekde pri Štetíne a vyrážať na výlety do okolia, ale po ôsmich dňoch v stane muž usúdil, že stačilo. Rozhodli sme sa teda, že si na ďalšie dve noci nájdeme ubytovanie v Štetíne a na posledné dve noci sa presunieme do Vroclavu. Ak budete niekedy pred podobným rozhodnutím, uberte zo Štetína a pridajte k Vroclavu. Na Štetín vám bude dvadsaťštyri hodín bohato stačiť. No ak sa tu niekedy ocitnete, tieto štyri veci určite nevynechajte: zámok, filharmóniu, Halu Odra a Port Bar Szczecin.

Pokračovanie...
v cudzine

Svet pokrikov ajumma

Stravovať v Soule som sa rozhodol výlučne na trhoch a v malých zastrčených podnikoch, kam chodia jesť miestni. Chcel som zažiť autentický Soul a sledovať spôsob života v tomto 20-miliónovom ľudskom mravenisku – čo jedia, pijú, čo nakupujú a ako sa bavia. A práve priestor kaviarní a pouličných stánkov mi poskytoval skvelé príležitosti na rozhovory a získavanie cenných informácií a tipov, kam ísť a čo ochutnať.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Pouličné jedlo nielen na kolesách

Tak sme sa konečne dočkali. Sezóna outdoorových aktivít spojených s jedlom je nezadržiteľne tu a nezabráni tomu ani bláznivé počasie. Je tu neodvratne čas trhov, jarmokov, festivalov, grilovačiek, piknikov a jedenia al-fresco a ja sa toho všetkého neviem nabažiť. Tento rok sme podchytili sezónu v jej úplnom počiatku a trávime všetok náš voľný čas striedavo v meste a na dedine. Hluk davov ľudí vyvažujeme tichom dvora a záhrady a neskutočne si to užívame.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

New York – cukor, káva, limonáda

Pôvodne sme sa počas chodenia po meste plánovali stravovať hlavne vo foodtruckoch. Gurmánske foodtrucky milujeme a v New Yorku je ich požehnane. Bohužiaľ sme sa prerátali s počasím. Kým u nás už bola krásne rozbehnutá jar, New York sa len pomaly spamätával zo šoku po obzvlášť dlhej a krutej zime. Central Park bol holý, museli sme zabudnúť na krásne fotky s rozkvitnutými sakurami a vistériami a tešili sa, ak sme sem-tam zazreli aspoň kvet magnólie. Rovnako väčšina prevádzkovateľov foodtruckov sa stále neodhodlala na celodenné štácie na veterných a premrznutých uliciach.

Pokračovanie...