Tag

fine dining

v cudzine, v reštaurácii

České gastronomické obrodenie – od cenových skupín ku gastro skupinám a späť

Do Prahy sme dlho chodili najmä kvôli káve, pričom sme vždy vyskúšali aj nejakú jednu-dve vydarené reštaurácie, ktoré boli skôr exotickej proveniencie. Tentoraz ma však prekvapilo, koľko vzniklo v poslednom období nových podnikov s českou kuchyňou. Úplné národné obrodenie! Ale čo ma obzvlášť potešilo, že sa v nich nadväzuje na niekdajšiu tradíciu stravovania v podnikoch nižších cenových skupín z čias Československa. Skrátka a dobre, stále vravím, že u nás ľudia nie sú zvyknutí chodiť do reštaurácií, neboli na to naučení. Stravovali sa (okrem závodných jedální a podnikových kantín) v rôznych pohostinstvách, staničných bufetoch, jedálňach u mäsiara, v rybárňach, pipi griloch, snack baroch, mliečnych baroch a lahôdkach. Desiatové polievky, majonézové šaláty, chlebíčky, krčmové hotovky, farebné malinovky a pivo. Či sa nám to páči, alebo nie, toto je naša kultúra, toto sme my. Stačí si spomenúť na film Dědictví a scénu z oslavy v luxusnej reštaurácii. „To je vůl, kaviárové tousty…!“

Pokračovanie...
English bites

Asian food in Bratislava – yay or nay?

I am quite reluctant to eat Asian food in Slovak restaurants. Not because I do not like Asian food. On the contrary, but Asian food never feels enough Asian in Slovak restaurants. (Here I have to say it is not good enough in many European countries and cities, I am afraid.) Generally, the more Asian minorities live in the country/city, the better (more authentic) the Asian food choice is. Thus, the (few) Asian ethnic groups running restaurants in Slovakia tend to customize their food too much to Slovak/European taste buds, I guess.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

„Dům holubí“

Koľkokrát som si už hovorila, že „fine dining“, či „zážitkovú reštauráciu“ už viac nemusím, že je to pre mňa už vyčerpaná téma… Koľkokrát som si už povedala, že stačilo. Ale tak ako sa od určitého času snažím žiadne dvere v živote nezatvárať, ba práve naopak, otvárať stále nové a nové, urobila som výnimku. Nič som neplánovala, našlo si ma to samo. Keď sa nám ozvali priatelia – naši gastro parťáci, že majú rezerváciu do Taubenkobelu, či sa nepridáme, neváhala som ani na sekundu.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Roca a jeho bratia

Ako som spomínala, letenky do Barcelony som dostala ako darček na Vianoce, no hlavným prekvapením bola večera v slávnej rodinnej reštaurácii bratov Rocovcov El Celler de Can Roca v Girone. Minulý rok v októbri, keď muž robil rezerváciu, bola reštaurácia na druhom mieste v rebríčku The World´s 50 Best Restaurants, no na jar tohto roka sa stala jednotkou a my sme zrazu mali rezerváciu do najlepšej reštaurácie sveta. Aj keď nijako zvlášť netúžim po michelinských či iných top svetových reštauráciách, musím uznať, že ísť do najlepšej reštaurácie sveta je niečo, čo treba aspoň raz v živote zažiť. Má to štýl.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Viedenská gastrokultúra a my

Väčšinou je to pri cestovaní tak, že si ľudia vyberú nejaké pamiatky, prírodné krásy či iné atraktivity, ktoré ich zaujímajú, naplánujú si podľa nich denné itineráre a s jedlom už improvizujú v štýle „čo mi po ceste padne do oka, tam sa naobedujeme.“ U mňa to tak nefunguje, som vždy totálne otrávená, keď na blind neviem nájsť žiadne normálne miesto, kde by sme sa mohli najesť a nakoniec to skončí nejakým zúfalstvom z fastfoodu alebo ešte horšie, suchou stravou zo supermarketu a mám pokazený celý deň. Už roky to robím inak. Vyselektujem si dobré podniky, ktoré by som rada navštívila, zaznačím si ich do mapy (hurá, Google Maps) a nakoniec si popozerám, kde sa v rámci mesta moje zaznačené podniky nachádzajú a čo zaujímavé sa v ich okolí nachádza. A takto vznikajú moje itineráre.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Noci v New Yorku

Neviem, čo je horšie. Či vymýšľať program na 5 dní do nejakej kulinársky mizernej destinácie, alebo naopak, na 1 deň do gastro raja, kde neviete kam skôr. Ale ani 5 dní v New Yorku nie je ľahká situácia. Na itinerári som s prestávkami pracovala takmer 4 mesiace a ako to už býva, čím viac informácií máte, tým viac ste bezradní, lebo objavujete stále nové a nové podniky a miesta, kam by ste chceli ísť. Najväčší problém som mala s výberom večerných podnikov, lebo večery v New Yorku sú z môjho pohľadu to najzaujímavejšie, čo sa tam dá zažiť. Cez deň je mesto plné turistov a čudákov, stretnúť Newyorčanov máte možnosť až po siedmej večer v nejakom dobrom podniku. Ale kam vyraziť? Čo vlastne chceme?

Pokračovanie...