Tag

deli

v cudzine, v reštaurácii

Ako sa zobúdzať v Berlíne

Ako sa budete prebúdzať v Berlíne, bude záležať od lokality a kvality tesnenia okien vašej izby. S takým náročným itinerárom, ako som mala pripravený ja, som veľa nešpekulovala a bookla hotel Mani v Mitte na rušnej Torstrasse. Dostatočne uspokojil naše nároky na komfort i estetično, mal odhlučnené izby a bol v správnej lokalite. Veď uznajte, kávičkári, mať The Barn za rohom, nie je vôbec zlé. O ostatných (gastro) lákadlách v okolí ani nehovoriac – magická Auguststrasse! A U-bahn pri hoteli sa tiež hodí, ak máte na Berlín našliapnuté, ako my.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Lahôdkárska stará škola

Už v Londýne sme sa dohodli, že našou ďalšou veľkou food destináciou bude New York. Obaja sme mali ísť do New Yorku po prvý raz, o to bolo plánovanie náročnejšie. Chceli sme vidieť mnohé „must-see“, ale nestrácať zbytočne čas. Takže žiadne turistické atrakcie, žiadne ranné vyspávanie, postupovali sme podľa rovnakého kľúča, ako vždy. Zažiť naplno atmosféru mesta, byť čo najviac vonku, pozorovať ľudí, architektúru a užívať si, čo sa doma nedá – metro, parky, prístav, trhy, služby a, samozrejme, výborné jedlo. Pre tento raz sme sa okrem jednej krátkej exkurzie do Brooklynu sústredili hlavne na Manhattan.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Ottománia

Odskočím si teraz v myšlienkach od ton marhúľ a sliviek späť k nášmu foodtripu do Londýna. Ako ste si určite všimli, vybudovala som si dosť silnú závislosť na jedle od Ottolenghiho. Jeho štýl, kombinácie chutí, textúr a vôbec prístup ku gastronómii ma nikdy neomrzí. Je to možno aj tým, že je jeho poňatie blízkovýchodnej kuchyne filtrované tradicionalistickou, hoci dnes už silno multikultúrnou britskou realitou a obrúsilo jej ostré orientálne hrany. A to mi na tom chutí. To miešanie vplyvov, kultúr a konceptov.

Pokračovanie...