Tag

dary mora

v kuchyni

Štedré a umiernené

Posledné dva, tri roky jedlo na Štedrý deň dosť minimalizujem. Nikdy mi nešlo do hlavy, prečo musí byť aj v dnešných časoch na štedrovečernom stole toľko jedla a toľko chodov. A keďže Vianoce robím ja a na Štedrý deň sme sami, nič mi nebráni, aby naše sviatky boli štedré, ale umiernené. Rezignovala som na akékoľvek škrečkovanie, vypekanie, vyváranie a poňala Vianoce naozaj symbolicky.

Pokračovanie...
v kuchyni, v médiách

Blahoželáme, práve ste sa stali hrdou majiteľkou hrnca Staub!

Keď občas počúvam Čechov sťažovať sa, že sa Česká televízia nedá pozerať, že tam nič nedávajú a stále len reprízujú staré programy, ďakujem za to, že existuje perspektíva. Keby totiž žili o pár desiatok či stoviek kilometrov ďalej na Východ, tá ich televízia by im zrazu prišla ako malý zázrak a vykúpenie z mediálneho temna. Neviem, možno mám len šťastie, že ma práve zaujímajú veci, ktoré ČTart a ČT2 vysiela a stále nachádzam aj medzi archívnymi programami skvosty, ktoré som ešte nevidela a nepoznala.

Pokračovanie...
v kuchyni, v médiách

Malá ochutnávka z Krajiny rýb a ryže

Ak sledujete každoročné svetové rebríčky a ocenenia pre najlepšie kuchárske knihy, možno ste si všimli niekoľko momentálne prebiehajúcich „turnajov“ kníh a zverejnených nominácií. Mužovi som už síce dávnejšie „zatrhla“ kupovanie kuchárskych kníh, ale na Valentína som od neho nečakane dostala jednu kuchárku, ktorá mi urobila radosť hneď niekoľkokrát.

Pokračovanie...
v cudzine

Nečakané dobrodružstvo v Kórei

To sa tak stane, že si pomaličky plánujete rodinnú letnú dovolenku v Alpách… a zrazu sa ocitnete v Kórei. Keď som si pred pár mesiacmi v Standart magazíne čítala o kávovej scéne v Kórei, ani vo sne by mi nenapadlo, že by som ju mohla spoznať na vlastnej koži. Predsa len je rozdiel si skočiť na kávu do Brna alebo do Soulu… No ale život píše iné príbehy a nevinná pozvánka na prezentáciu kimči od kórejskej ambasády sa „zvrtla“ na 10-dňový kulinársky pobyt v Kórei. Dokúpili sme letenku aj pre muža a po 10 rokoch sme opäť cestovali do Ázie.

Pokračovanie...
v kuchyni

Signature dish

Už je to rok, čo sme sa vrátili z nášho newyorského food tripu a veľa vecí mi dochádza až teraz. Koľko sme toho zažili a hlavne, koľko sme toho nestihli, alebo koľko nám ešte zostáva spoznať. Preto, keď som v jednom časopise natrafila na recept Jeana-Georgea Vongerichtena na jeho slávne hrebenatky, potešila som sa hneď niekoľkokrát. Dlho som hľadala inšpiráciu na hrebenatky. Ochutnať čokoľvek od newyorskej šéfkuchárskej ikony J-GV patrilo medzi moje sny a ak ešte ide o jeho „signature dish“, nemohla som inak.

Pokračovanie...
v kuchyni

Ako vzniká obed

Väčšinou to začína celkom banálne. Napríklad, zistím, že mám doma priveľa cíceru a nemíňa sa. Tak varím z cíceru. Alebo v útrobách špajze, chladničky či mrazničky objavím niečo, čomu práve zišla záručná doba. Teraz naposledy som takto v chladničke našla dve vrecúška „atramentu“. Čo s nimi? Čierne rizoto sme už mali niekoľkokrát, ok, budú čierne cestoviny. Aj tak ich mám na zozname už poriadne dlho a som zvedavá, ako atrament farbí cesto.

Pokračovanie...
v kuchyni

Surf & turf – balans medzi proteínmi

„Surf & turf“ bolo v 60. a 70. rokoch v USA a Austrálii veľmi populárne jedlo. Stredná vrstva ním dávala najavo, že si môže dovoliť naraz filet mignon aj homára. Ja som vždy považovala surf & turf (teda dary mora spolu s mäsom) skôr za šikovnú voľbu pre všetkých, čo sa nikdy nevedia rozhodnúť, či chcú mäso alebo ryby. Ale čím ďalej, tým viac to vnímam tak, že skôr ako o „rozožranosť“ môže ísť o pokus o balans medzi jedným a druhým.

Pokračovanie...