Tag

citrónová kôra

v kuchyni, v pohári

Biele Vianoce

Keď som tu minule šaškovala s receptom na cestoviny zo žĺtkov, možno si časť z vás na pikosekundu pomyslela, čo s toľkými bielkami. Dúfam ale, že ste ich nevyhodili, lebo dnes to bude čisto o bielkoch a snehu z bielkov. Čo si budeme navrávať, žĺtky sú v kuchyni predsa len vzácnejšie, využiteľnejšie a vždy je väčší problém minúť bielky ako žĺtky. Nemám však srdce bielky vyhadzovať a tak ich postupne pochovávam na dne mrazničky v nádeji, že raz-dvakrát za rok z nich spravím niekoľkoposchodovú Pavlovu a neprídu navnivoč. Keď som ale nedávno otvorila najspodnejšiu zásuvku mrazničky, s hrôzou som zistila, že toto ani Pavlova z dvanástich bielkov nespraví. A tak som začala pátrať.

Pokračovanie...
v kuchyni

Orzo, orzotto a tak podobne

Čo varíte v poslednej dobe? Čo dobré ste objavili? Máte nejaké zaujímavé tipy a postrehy? Ja som často taká unavená, že na nejaké extra špeci vyváranie skrátka nemám energiu a uchyľujem sa k svojim osvedčeným klasikám, ktoré už varím automaticky a takmer poslepiačky. Cestoviny, šaláty, rizotá. Lenže. Cestoviny, šaláty a rizotá majú jednu veľkú nevýhodu. Nedajú sa variť do zásoby a na neskôr. (Variť každý deň naozaj nezvládam.) Ak nezjete rizoto hneď po dovarení, nie je to ono. Už keď naberám po 10 minútach dupľu, vidím, že rizoto nie je také dobré, ako bolo za čerstva. Pomaly sa rozvára. A sami iste viete, ako chutia prihrievané cestoviny z predchádzajúceho dňa. Sucho a o ničom.

Pokračovanie...
v kuchyni

Ossobuco po mojom

Dnes je to opäť o tom, že keď sa chce, všetko sa dá. Aj na Slovensku. Pomaličky. Hovorím o netradičných kusoch mäsa. Kým minule muž objavil špikové kosti na pečenie, tentoraz ma prekvapil s teľacím lýtkom na prípravu talianskej špeciality ossobuco. Priečne rezy lýtka aj so špikovou kosťou, podľa ktorej sa táto pochúťka nazýva „dutá kosť“. Samozrejme, mäso na ossobuco nezoženiete len tak v supermarkete, ani v bežnom mäsiarstve. Musíte mať skrátka šťastie na dobrý zdroj mäsa. A dúfať, že bude mäsiar otvorený, rozhľadený a bude mať záujem aj o náročného zákazníka.

Pokračovanie...
v kuchyni

Ďalší za nami

Ďalší Silvester je za nami. Vždy sa naňho teším, lebo chystám mužovi narodeninovú oslavu. A keďže to tentoraz bola štyridsiatka, plány som mala veľké. Predstavy oslávenca však boli iné, tak sme Silvestra strávili tradične doma v kruhu najbližšej rodiny. Vymyslela som všetko tak, aby prípravy zabrali čo najmenej času a námahy, ale nakoniec bolo aj tak všetko inak. Došlo na plán C. Teplé jedlo. Losos. Coulibiac. Zjednodušenú verziu zo zvyškov ryže, konzervovaného tuniaka a vajec, zapečených v lístkovom ceste zvyknem bežne robievať ako chutný, rýchly obed. Recept s lososom poznám z fínskych vianočných večierkov. A navyše som na coulibiac narazila aj v knižke Daniel, ktorú som dostala od muža na Vianoce. To bolo znamenie, osud. Coulibiac si ma vybral.

Pokračovanie...
v kuchyni

Vivat salvia!

Aby ste si nemysleli, že len vyjedáme priateľov a známych… ale opäť sme raz dostali krásne prebytky zo záhradky. Ďakujeme! Zima sa blíži, záhradu treba pomaly zazimovať, úrodu spracovať, takto sa k nám dostal aj obrovský zväzok šalvie na priamu spotrebu a trs citrónovej trávy na zazimovanie. Tiež mi je ľúto, že sa musím rozlúčiť so svojimi jednoročnými bylinkami, teraz sú opäť krásne, bujné a šťavnaté. Chladné noci a vlhkosť im skrátka svedčia. (Rovnako ako druhej úrode špenátu a rukoly.)

Pokračovanie...
v kuchyni

Na ihlách

Zo zahraničných ingrediencií či jedál mi chýba veľa vecí, ale často myslím na to, aká škoda, že u nás nemáme rôzne „sausages“ – zmesi mletého mäsa v prírodných i umelých črievkach, ktoré sa pečú, opekajú, grilujú a v mnohom jednoducho nahrádzajú mäso. Niečo medzi našou klobásou a fašírkou… Bývajú rôzne ochutené bylinkami a korením a dajú sa s nimi robiť zaujímevé experimenty. U nás sa stále pozerá na podobné výrobky s nedôverou, bohužiaľ, nie bezdôvodne. Nevadí, urobíme si vlastné. Už sme sa s mužom dohodli, že si v zime spravíme vlastné klobásy, rôzne druhy a celkom sa na to tešíme.

Pokračovanie...