Tag

chef’s table

v kuchyni, v médiách, v pohári, v pohybe

Čo najnovšie čítať, počúvať a vidieť

Presne takto som si to predstavovala. Vonku sychravo a nevľúdno, konečne sa môžem bez výčitiek svedomia zakutrať doma a užívať si všetky knižky, časopisy, ručné práce, čaje, filmy a podcasty, ktoré som si od jari syslila presne na tieto chvíle. Ak ešte nemáte dosť svojich obsesií, tu je pár tipov a inšpirácií na nadchádzajúce dlhé zimné večery.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohybe, v reštaurácii

Ako sa podľa Netflixu stala z Popolušky princezná

Na august sme si naplánovali jeden špeciálny mini výlet do Slovinska. Nebolo to len také náhodné zapichnutie prsta do mapy, ešte v Taubenkobeli sme sa dohodli, že predsa len dáme šancu momentálne najvychytenejšej slovinskej reštaurácii Hiša Franko, nachádzajúcej sa Pánu Bohu za chrbtom v malej horskej dedinke Staro Selo (Kobarid) v slovinsko-talianskom pohraničí.

Pokračovanie...
v kuchyni, v médiách, v pohybe

Spomienky a inšpirácie

Tak. Prežili sme ďalšiu tuhú zimu. Jednou z najlepších vecí na zime sú pre mňa dlhé večery v teple domova pri dobrom víne a filme. Toľko zaujímavých vecí sme túto zimu videli. Len na Netflixe pribudlo kopec skvelých dokumentov. Medzi najočakávanejšie patrila, samozrejme, nová séria Chef’s Table s ďalšou várkou hviezd súčasného gastro neba z celého sveta.

Pokračovanie...
v kuchyni, v médiách

Jablková inšpirácia od Michelina

Videli ste už novú, francúzsku sériu Chef’s Table? Nálož! Silné príbehy, sugestívne spracovanie, dlhé zábery do tváre, veľavravné ticho i dokresľujúca hudba, všetko, čo mám rada. Na prvý pohľad je táto séria iná. Okrem toho, že je francúzska gastronómia absolútnym kultúrnym fenoménom, všetkými štyrmi časťami sa vinie silný motív rodiny – rodinné tradície, odkaz predkov, dôležitosť rodinného zázemia a potenciál, ktorý pre kuchárov predstavuje. Tvorcovia si vybrali 4 zástupcov súčasnej francúzskej gastronomickej scény (Alain Passard, Alexandre Couillon, Adeline Grattardová, Michel Troisgras), ktorí nemôžu byť rozdielnejší a pritom mať toľko spoločného.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Viedenská gastrokultúra a my

Väčšinou je to pri cestovaní tak, že si ľudia vyberú nejaké pamiatky, prírodné krásy či iné atraktivity, ktoré ich zaujímajú, naplánujú si podľa nich denné itineráre a s jedlom už improvizujú v štýle „čo mi po ceste padne do oka, tam sa naobedujeme.“ U mňa to tak nefunguje, som vždy totálne otrávená, keď na blind neviem nájsť žiadne normálne miesto, kde by sme sa mohli najesť a nakoniec to skončí nejakým zúfalstvom z fastfoodu alebo ešte horšie, suchou stravou zo supermarketu a mám pokazený celý deň. Už roky to robím inak. Vyselektujem si dobré podniky, ktoré by som rada navštívila, zaznačím si ich do mapy (hurá, Google Maps) a nakoniec si popozerám, kde sa v rámci mesta moje zaznačené podniky nachádzajú a čo zaujímavé sa v ich okolí nachádza. A takto vznikajú moje itineráre.

Pokračovanie...