Tag

cestovanie za jedlom

v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Ako si užiť Nojzík II

Neziderské jazero je výsostne sezónna destinácia. Maximálne ťaží z vonkajšieho ambientu. A to je na ňom asi to najlepšie. Sledovať západy slnka nad jazerom alebo sedieť niekde vo dvore pod pergolou obrastenou viničom. Nasávať vône uhorkového šalátu a vyprážaných rezňov, linúce sa z okolitých domov. Počúvať klapot bocianov na strechách, cvrkot cikád a pískanie lastovičiek pred búrkou z tepla. Tomu sa v lete nič nevyrovná. To je pre mňa domov.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Lepiej pić kawę niż nie

Nič z toho nebolo v pláne, prisahám! Aj keď som kráľovnou plánovania a detailných itinerárov, odvážila som sa ísť spontánne, bez prípravy do Krakova (na kávu)! Odkedy sa nám narodili deti, chodíme s nimi pravidelne do Tatranskej Javoriny. Pánubohu poza chrbát, ďaleko od hlučiaceho davu tatranského turistického cirkusu, kde výhľady na okolité bralá a zeleň nešpatia lacné pútače ani divoká zástavba. Aj kvôli tomuto nás Poľsko nikdy veľmi nelákalo, hoci ho tam máme rovno pod nosom.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Ako si užiť Nojzík I

Že sme to neurobili už dávno! Odkedy som bola prvý krát pri Neziderskom jazere, som si sľubovala, že sa sem raz budeme chodiť s deťmi kúpať. Prešlo viac ako šesť rokov, kým sa tak stalo. Deťom je jedno, či sú pri mori či pri jazere, v kempe či v 5-hviezdičkovom rezorte all-inclusive, osem hodín cesty od domu, alebo len hodinu. Deťom stačí tak málo. Tento rok sme sa rozhodli z tradičnej letnej dovolenky „hory a jazerá“ vynechať hory a ostať za hranicami v Burgenlande (Hradsku), presnejšie pri „Nojzíku“. Ako často sa stáva, že kvôli vzdialenejším, exotickejším destináciám opomínate tie, ktoré máte rovno pod nosom? Vravíte si, to má čas, sem môžeme ísť hocikedy… a z hocikedy sa stane nikdy, lebo vždy je v pláne čosi naliehavejšie, atraktívnejšie.

Pokračovanie...
v reštaurácii, v šálke

Do Malého Ríma nielen na Nádvorie

Čo sa stane, keď sa na jednom mieste spojí kvalitná architektúra, dizajn, gastronómia a verejný priestor? V Trnave vznikne Nádvorie. Zmysluplný koncept, ktorý navracia život historickému centru Trnavy, podporuje komunitu a privádza ľudí späť do mesta. Nádvorie v sebe prepája všetky funkcie života. Na Nádvorí sa stretáva, je, pije, tvorí, pracuje, vzdeláva i zabáva. A čo je najlepšie, Nádvorie je krásne. To je taká úľava, keď sa niekto rozhodne vdýchnuť starým veciam nový život a má aj dobrý vkus! Keď má niekto prostriedky a investuje ich do verejného priestoru a kultúry!

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

„Budapešť je najlepšie mesto na svete!“

Z úst našich fafrnkov bolo túto okrídlenú vetu počuť celkom často. Niet sa čo čudovať. V ich päť a sedemročnom svete je (prvá) jazda na ruskom kolese zážitok, ktorý takýto superlatív znesie. Okrem toho, že sme sa s mužom rozplývali blahom z úprimnej detskej radosti, sme si so smiechom museli priznať, že aj my sme si ruské koleso užili. To je totiž ďalší benefit cestovania s deťmi. Dostanete sa na miesta, ktoré by vám inak ani nenapadli. Voziť sa v novembri na ruskom kolese? (Hoci za sparnej letnej noci s fľašou bubliniek, prečo nie?) Alebo ísť do Tropicaria? Trochu som prevracala oči, keď som videla, že sa nachádza v hnusnom nákupnom centre, ale vo vnútri ma naozaj dostalo. Nepamätám si, že by som niekedy toľko stála pred akváriami a nedokázala sa od nich odtrhnúť. Toľko prekrásnych, podivuhodných a mne doteraz neznámych živočíšnych druhov pokope…

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Jesenné prázdniny

Až keď vám začnú chodiť deti do školy zistíte, ako ste závislí na voľných dňoch školských prázdnin. Už si nemôžete len tak vyraziť na výlet mimo sezóny, aby ste sa vyhli davom. Už nemôžete len tak vybrať dieťa zo školy a ísť sa túlať po svete. Všetko sa zrazu začne krútiť okolo školských prázdnin a uniknúť vybukovaným letom, preplneným hotelom a predraženým atrakciám je nemožné. Tak ako aj počas uplynulých jesenných prázdnin. Mať zrazu 5 dní voľna (v kombinácii so sviatkami Všetkých svätých) nie je až taká výhra. Chcela som, aby sme niekam vypadli a vyhli sa dušičkovému šialenstvu, neskončili sme však o nič lepšie. V Mníchove, kam sme sa chceli zašiť, boli takisto jesenné prázdniny a z piatich dní voľna padli dva na víkend, dva na štátne sviatky a medzi nimi jeden pracovný deň – pondelok – už aj tak problematický deň na služby v meste.

Pokračovanie...