Tag

cestovanie za jedlom

v cudzine, v reštaurácii

České gastronomické obrodenie – od cenových skupín ku gastro skupinám a späť

Do Prahy sme dlho chodili najmä kvôli káve, pričom sme vždy vyskúšali aj nejakú jednu-dve vydarené reštaurácie, ktoré boli skôr exotickej proveniencie. Tentoraz ma však prekvapilo, koľko vzniklo v poslednom období nových podnikov s českou kuchyňou. Úplné národné obrodenie! Ale čo ma obzvlášť potešilo, že sa v nich nadväzuje na niekdajšiu tradíciu stravovania v podnikoch nižších cenových skupín z čias Československa. Skrátka a dobre, stále vravím, že u nás ľudia nie sú zvyknutí chodiť do reštaurácií, neboli na to naučení. Stravovali sa (okrem závodných jedální a podnikových kantín) v rôznych pohostinstvách, staničných bufetoch, jedálňach u mäsiara, v rybárňach, pipi griloch, snack baroch, mliečnych baroch a lahôdkach. Desiatové polievky, majonézové šaláty, chlebíčky, krčmové hotovky, farebné malinovky a pivo. Či sa nám to páči, alebo nie, toto je naša kultúra, toto sme my. Stačí si spomenúť na film Dědictví a scénu z oslavy v luxusnej reštaurácii. „To je vůl, kaviárové tousty…!“

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Chlieb a káva

Časť jarných prázdnin sme sa rozhodli stráviť v Prahe. Posledné dva roky sme boli v Prahe len cez víkendy a chceli sme mesto zažiť aj v bežné pracovné dni, ako ho zažívajú miestni obyvatelia. Každé mesto má dve tváre, jednu „nalíčenú“, dovolenkovú, ktorou sa prezentuje navonok, turistom a návštevníkom a druhú „odlíčenú“, súkromnú, ktorú poznajú skôr domáci v každodennom osobnom a pracovnom živote. Nemusím asi zdôrazňovať, že mňa baví práve tá druhá, civilná stránka miest. Pre mňa je atraktívne to mesto, v ktorom sa dobre cítia hlavne jeho obyvatelia, mesto, ktoré si domáci užívajú a poskytuje im dostatok možností sebarealizácie.

Pokračovanie...
v reštaurácii, v šálke

Výlet

Dobrá správa na úvod – pomaly sa začína turistická sezóna! Na Nojzíku už niektoré reštaurácie majú otvorené, vo Wachau a na Pálave sa chystajú otvárať v najbližšie dni. Pravda, príroda je otvorená po celý rok, zbaliť si pár chlebíkov so sebou a kávu do termosky nie je problém, ale, ruku na srdce, o čo príjemnejšie je sa po dobrej prechádzke zohriať teplým jedlom alebo čerstvou kávou? Radosť je o to väčšia, že na mape podnikov, za ktorými sa oplatí cestovať, pribudli ďalšie vlajočky práve na Slovensku. A tak sme vyrazili.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Ako si užiť Nojzík II

Neziderské jazero je výsostne sezónna destinácia. Maximálne ťaží z vonkajšieho ambientu. A to je na ňom asi to najlepšie. Sledovať západy slnka nad jazerom alebo sedieť niekde vo dvore pod pergolou obrastenou viničom. Nasávať vône uhorkového šalátu a vyprážaných rezňov, linúce sa z okolitých domov. Počúvať klapot bocianov na strechách, cvrkot cikád a pískanie lastovičiek pred búrkou z tepla. Tomu sa v lete nič nevyrovná. To je pre mňa domov.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Lepiej pić kawę niż nie

Nič z toho nebolo v pláne, prisahám! Aj keď som kráľovnou plánovania a detailných itinerárov, odvážila som sa ísť spontánne, bez prípravy do Krakova (na kávu)! Odkedy sa nám narodili deti, chodíme s nimi pravidelne do Tatranskej Javoriny. Pánubohu poza chrbát, ďaleko od hlučiaceho davu tatranského turistického cirkusu, kde výhľady na okolité bralá a zeleň nešpatia lacné pútače ani divoká zástavba. Aj kvôli tomuto nás Poľsko nikdy veľmi nelákalo, hoci ho tam máme rovno pod nosom.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Ako si užiť Nojzík I

Že sme to neurobili už dávno! Odkedy som bola prvý krát pri Neziderskom jazere, som si sľubovala, že sa sem raz budeme chodiť s deťmi kúpať. Prešlo viac ako šesť rokov, kým sa tak stalo. Deťom je jedno, či sú pri mori či pri jazere, v kempe či v 5-hviezdičkovom rezorte all-inclusive, osem hodín cesty od domu, alebo len hodinu. Deťom stačí tak málo. Tento rok sme sa rozhodli z tradičnej letnej dovolenky „hory a jazerá“ vynechať hory a ostať za hranicami v Burgenlande (Hradsku), presnejšie pri „Nojzíku“. Ako často sa stáva, že kvôli vzdialenejším, exotickejším destináciám opomínate tie, ktoré máte rovno pod nosom? Vravíte si, to má čas, sem môžeme ísť hocikedy… a z hocikedy sa stane nikdy, lebo vždy je v pláne čosi naliehavejšie, atraktívnejšie.

Pokračovanie...