Tag

Česko

v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Hradec či Pardubice?

Už minulý rok, keď sme sa v Litomyšli pýtali, kam sa máme ísť najesť, sa medzi miestnymi rozprúdila debata, kde je lepšie jedlo, či v Pardubiciach alebo v Hradci Králové. Nedozvedeli sme sa ale jednoznačnú odpoveď. Potom sme si na jeseň napozerali aj krátke video medailóny Kudy, foodie? Lukáša Hejlíka a z nich nám vychádzali lepšie Pardubice. Preto sme boli zvedaví, či to tak bude aj v reáli. Presvedčiť sme sa o tom mali nasledujúce leto…

Pokračovanie...
v kuchyni, v médiách, v pohybe

A čo doma?

Okrem toho, že som mala prestávku na blogu, som si dala poriadnu pauzu aj od varenia. Jednak som bola z intenzívneho varenia a pečenia poriadne otrávená, ale chceli sme aj rýchlo podporiť všetky naše obľúbené reštaurácie, kaviarne a bistrá, užiť si príjemný čas vonku a hlavne skúšať a objavovať nové miesta.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

No sugar, no wifi, no cash

Bola som ohromená, koľko nových kaviarní sme v Prahe nakoniec navštívili. Vtedy, keď sme tam boli, som s výletom vôbec nebola spokojná. Išla som do Prahy unavená, bez energie, mala som pocit, že som sa nestihla dostatočne pripraviť, unikajú mi súvislosti, nebolo dobré počasie a celkovo som mala pocit, že je viac toho, čo nám uniká, ako toho, čo sme zažili. S odstupom času (a po koronakríze) som si prezerala fotky s úžasom a zistila, že to vôbec nebolo také zlé.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Černá hvězda nad hlavou

Ostrava. Konečne sme sa do nej dostali. Vlastne po prvý raz, ak sa hmlisté spomienky na návštevy z detstva v minulom storočí a režime nerátajú. Boli sme zvedaví, veľa sa o Ostrave hovorí. A naozaj. Všetko, o čom spieva Nohavica je pravda. Všetko, o čom sa dočítate v sprievodcovi o Ostrave je pravda. Ostraváci sú „razoviti“, svojrázni. Keď hodinu nepočujete poriadne šťavnatú nadávku, tak viete, že ste medzi turistami. Tu pochopíte tie tri výkričníky v logu Ostravy. A aj vizuálne sa na Ostravu musíte nastaviť a prijať ju takú, aká je. Už dávno nie je čierna, ale ohromná je stále.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Stretne sa gado gado, ramen a kantonská kačka v Prahe

A nie je to vtip, lebo nielen česká gastronómia v Prahe zažíva renesanciu. Do veľkomiest chodíme skôr za exotickejším jedlom, ale je to často dilema – miestna kuchyňa či cudzokrajná? Poviete si, prečo mám ísť v Berlíne na ramen a v New Yorku na thajské jedlo? Jednak miestna kuchyňa nemusí byť vždy náležite rozvinutá, ale väčšinou sú svetové metropoly tak etnicky a kultúrne pomiešané, že ťažko hovoriť o jednej miestnej gastronómii.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

České gastronomické obrodenie – od cenových skupín ku gastro skupinám a späť

Do Prahy sme dlho chodili najmä kvôli káve, pričom sme vždy vyskúšali aj nejakú jednu-dve vydarené reštaurácie, ktoré boli skôr exotickej proveniencie. Tentoraz ma však prekvapilo, koľko vzniklo v poslednom období nových podnikov s českou kuchyňou. Úplné národné obrodenie! Ale čo ma obzvlášť potešilo, že sa v nich nadväzuje na niekdajšiu tradíciu stravovania v podnikoch nižších cenových skupín z čias Československa. Skrátka a dobre, stále vravím, že u nás ľudia nie sú zvyknutí chodiť do reštaurácií, neboli na to naučení. Stravovali sa (okrem závodných jedální a podnikových kantín) v rôznych pohostinstvách, staničných bufetoch, jedálňach u mäsiara, v rybárňach, pipi griloch, snack baroch, mliečnych baroch a lahôdkach. Desiatové polievky, majonézové šaláty, chlebíčky, krčmové hotovky, farebné malinovky a pivo. Či sa nám to páči, alebo nie, toto je naša kultúra, toto sme my. Stačí si spomenúť na film Dědictví a scénu z oslavy v luxusnej reštaurácii. „To je vůl, kaviárové tousty…!“

Pokračovanie...