Tag

aeropress

v šálke

Filter coffee, not people

Písala mi minule kamarátka z Tatier, kde bola s dcérou na liečení, že s kávou je to v Tatrách bieda. Nájsť v Tatrách pitnú kávu priam nemožné. Na moju poznámku, že si treba filtrovať vlastnú, odpísala, že nemá náčinie a obratom sa hneď aj opýtala, čo si má zaobstarať. Čím ma vlastne inšpirovala na napísanie tohto predprázdninového kávového manuálu na cesty. Lebo kým doma si vždy nejako poriadiť viete, na cestách si bez vlastnej kávy ani neťuknete. Moja rada preto znie: Filtrujte!

Pokračovanie...
v reštaurácii, v šálke

Bratislavská kávová vlna 2.0

V Berlíne rastú nové kaviarne tretej vlny ako huby po daždi. Boli sme tam v apríli a už dnes by sme mohli ísť znova a za 4 dní by sme nestačili vyskúšať všetky nové podniky. Spätne nám dochádza, akú dokonalú kávu majú v Berlíne. Nepili sme tam, hádam, ani raz zlú kávu. Ale, napodiv, sa pekne vyvíja kávová scéna aj v Bratislave. Takže sme nemuseli nikam cestovať a jeseň sme si spestrili intenzívnym mapovaním novej kávy aj doma.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Káva a púšť

Cestou do Kórey som mal medzipristátie v katarskej Dohe. Lietadlo však meškalo a nestihol som nadväzujúci nočný let do Soulu. Nasledujúci možný bol až o 24 hodín, tak som dostal vstupné víza do Kataru spolu s ubytovaním a stravou v jednom z hotelov. Trochu ma mrzelo, že do Soulu dorazím až o deň neskôr, na druhej strane som vítal, že som v krajine, kam by som sa normálne nevybral.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Coffeination

Hneď, ako som zistil, že idem do Soulu, som si znovu prečítal text Sabin Farrishovej o káve v Kórei v časopise Standart a vypísal si pár tipov na kaviarne. To bol začiatok. Niekde vzadu v hlave som cítil zvláštne mravčenie, keď som si predstavil, že už o pár dní budem možno sedieť oproti Hwang Dong Koovi z Millo Coffee Roasters a sledovať, ako pripravuje drip. Spomenutý článok v Standarte bol jediným styčným bodom medzi mnou a bohatou kórejskou kávovou scénou. Na jednej strane kvantita a výkony a na druhej absolútna kvalita a precíznosť dávali tušiť (ne)skutočné kofeínové dobrodružstvo. A realita? Tá moje predstavy ešte prekonala.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Budapešť – stav trvalých prázdnin

Na prelome apríla a mája som sa na 48 hodín ocitol v Budapešti. Príjemná spoločnosť, prívetivé, takmer letné počasie a atmosféra starej židovskej štvrte, zakonzervovaná v dobách dávno minulých – okamžité vnútorné nastavenie, ktoré nazývam „stav trvalých prázdnin“. Podobne ako hlavný hrdina v Permanent Vacation od Jima Jarmuscha, aj ja som sa túlal po uliciach, pripomínajúcich skôr ošarpanú perifériu než centrum mesta. Len s tým rozdielom, že za touto naoko zanedbanou fasádou sa ukrývajú nádherné miesta.

Pokračovanie...
v šálke

No Country for Old Bean

Prvýkrát som naživo videl aeropress v prešovskom Dublin Cafe v auguste 2014. Kávu z aeropressu pripravoval sám vtedajší vicemajster sveta v aeropresse Martin Karabiňoš a odvtedy som aeropress nevedel dostať z hlavy. Pre celkový obraz treba dodať, že som kávu v tom čase skoro vôbec nepil, svet kávy bol pre mňa vzdialený, nepochopiteľný a kaviarne čudným miestom. Chuť kávy som mal spojenú len s nepríjemnou horkosťou.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Deň s kávou v Prahe

Dlho som tie túlavé topánky na pokoji nenechala, čo? Ale vravím si, ešte do Vianoc potiahnem, veď potom až do jari budem hibernovať doma „za pecou“, tak čo… Skočili sme do Prahy. Len tak. Na menej ako 48 hodín. Na D1 sme definitívne rezignovali a išli vlakom. (Inak, nechápem, ako niekto vydrží vo vlaku z Hamburgu až do Budapešti, mňa po 4 hodinách mrle žrali…)

Pokračovanie...