"Raňajky plynule prechádzajú do brunchov, obedov a večerí a bzučí to tu ako v úli."

Preťaženie 3G – Gaudí, gotika, gastronomika

Skočiť do víru veľkomesta a nechať sa ním zomlieť. Taký je môj ideálny city break. Väčšinou ma to po 4 dňoch prestane baviť, ale na tie 4 dni sa teším celý rok. Na to, ako sa budem túlať ulicami, nakúkať do výkladov a ľuďom do tanierov. Sedieť na lavičke a pozorovať mestský cvrkot. Ako si ľudia zametajú chodníky pred podnikmi, umývajú výklady, polievajú kvety, vykladajú tovar… a nečakajú, že im ich niekto zametie, umyje, poleje či vyloží. Barcelona je veľmi šarmantné mesto. Nemá mrakodrapy, chladnú finančnú štvrť, ani zbesilé neónové pútače. Zato má pláže, širokánske vzdušné bulváry, veľa zelene a škriekajúce papagáje v korunách paliem. Barcelona je mix ultramoderného veľkomesta a prímorského letoviska. Také 2 v 1, keď sa neviete rozhodnúť, či sa chcete na dovolenke venovať shoppingu alebo ležaniu na pláži.

Letenky do Barcelony som dostala od manžela ako vianočný darček. Na itinerári som preto pracovala poctivo od januára. Čo bolo hlavným dôvodom nášho výletu sa dozviete neskôr, ale koncipovala som ho, ako ináč, ako food trip. Užiť si všetky dobroty a lákadlá, ktoré táto mega gastronomická destinácia ponúka a nemusieť celé 4 dni nič robiť, len jesť a piť. Niekto chodí do veľkomiest za pamiatkami, niekto za nákupmi, niekto za rušným nočným životom. My chodíme za jedlom. Misia znela kochať sa krásou a pozorovať ľudí. Popri tom jedení a pití.

Nemali sme tentoraz záujem o drahé či snobské reštaurácie, chceli sme sa stravovať neformálne – v reáli to vyzeralo tak, že sme raňajkovali na niektorej z množstva miestnych tržníc, odtiaľ sme putovali niekam na (dobrú) kávu, odtiaľ na niečo sladké, odtiaľ na brunch či ľahký obed, odtiaľ na kávu, zase na niečo sladké alebo malé, nejakú večeru a nakoniec sme deň končili pri poháriku. Aby sme toho mohli ochutnať čo najviac, delili sme si porcie medzi seba, alebo si dávali naozaj len niečo malé – vajíčka, sendviče, iberskú šunku, syry, dary mora, ryby, olivy, zemiaky… a veľa čerstvo vytlačenej pomarančovej šťavy (ach, tie ich pomaranče!), veľa kávy, cavy, vermútu a španielskeho vína.

Videli a ochutnali sme toho neúrekom, nebudem tu vymenuvávať všetko, spomeniem len najlepšie zážitky a vrcholy. Dnes takú všehochuť, tržniciam a kaviarňam sa budem venovať zvlášť. A začnem hneď výberom hotela. Povedala som si, že si konečne začnem plniť želania a hoci všeobecne hotely nemám rada, na dizajnové hotely som zaťažená. Také, v ktorých je stále sa na čo pozerať a obdivovať. Asi vás neprekvapí, že som si vybrala hotel, ktorý má recepciu v pekárni. Sieť dizajnových hotelov Praktik má okrem hotela – pekárne aj hotel – vinotéku a hotel – záhradu, ale čo môže byť krajšie, ako budiť sa ráno do vône čerstvo pečeného chleba? A ešte toho naj pekárstva Baluard v Barcelone? To len taká perlička na úvod…

… a prejdem rovno k jedlu. Neodmysliteľnou barcelonskou ustanovizňou sú plážové bary – chiringuitos. Tie nesmiete vynechať. Ja som si síce vyberala podľa vzhľadu, veď na krásne veci som sa sem prišla pozerať, ale môj výber mi odsúhlasili aj nadháňači z okolitých konkurenčných podnikov, Las Sardinitas má skrátka dobré meno a žiadnych nadháňačov nepotrebuje. Má skvelú polohu, kuchyňu (áno, sem sa chodí na sardinky, ako inak), víno a atmosféru. Čo viac si môžu suchozemci želať, ako nad tanierom grilovaných britvoviek pozorovať more a pláž? Endorfíny nám striekali z uší. A patatas bravas tu robia nadpozemské.

Ďalej som sa tešila na barcelonské bistrá. Dobré bistro spoznáte podľa toho, že je totál plné, čaká sa na voľný stôl (bez rezervácie) a ľudia si tu podávajú dvere. Raňajky plynule prechádzajú do brunchov, obedov a večerí a bzučí to tu ako v úli. Najlepšie bistrá sa nachádzajú v neturistických štvrtiach ako Eixample, Born, San Antoni či Poble Sec a vládne tu silný komunitný duch. Osadentstvo je veľmi multikultúrne a angličtina samozrejmosťou. Za jedným veľkým stolom sa tu najete s cudzincami, ale aj miestnymi, ktorí sem cez víkendy chodia na obed po hodine jógy. Nadšení sme boli najmä z Brunch & Cake a Federal Café. Kvalitné pečivo, chlieb, vajíčka, šaláty, sendviče, veľa zeleniny, smoothies, sladké raňajky, zdravé jedlá, skrátka, vyberie si každý. Nápadité servírovanie, moderný interiér, dizajn, umenie sú už len čerešničkou na torte. Chcem viac takých.

Čo sa týka tapas, bola som v Barcelone dosť rezervovaná, tapas mi príde priveľmi turistická záležitosť a nechcela som spadnúť do niektorej z pascí. Napriek tomu som dala šancu jednému zaujímavému podniku, z ktorého návštevy sa vykľul náš najadrenalínovejší a najvzácnejší gastro zážitok. Išlo síce o (najmä ázijskými) turistami obľúbený podnik, ale v mestskej štvrti Poble Sec, čo znamená, že turisti sem chodia cielene. Koniec-koncov, rovnako ako my. Quimet y Quimet okrem neskutočnej chuťovej ekvilibristiky pri tvorení svojich tapas (dary mora, mliečne výrobky, delikatesy a pochutiny) totiž ponúka atmosféru. A riadne hustú. Ak neviete, čo znamená slovo skrumáž, skúste sa prepchať dovnútra počas špičky. To je skrumáž. V priestore 3 x 2 m sa tlačia a prekrikujú desiatky ľudí (ázijskí turisti skôr šibrinkujú so smartfónmi), bijú sa o pozornosť obsluhy za výdajným pultom a do toho sa občas medzi vami prediera čašníčka, čo upratuje – do vedra odkladá špinavé tanieriky a servítky hádže na zem. Dodnes nechápem, ako sa obsluha dokáže v tejto trme-vrme orientovať, vydávať správne tapas správnym ľuďom a kasírovať až po konzumácii. A nechápem, ako sa nám vôbec podarilo niečo u nich zjesť. Mám rada plné a živé podniky, ale toto bol hardcore. Jesť v tlačenici na stojáka nie je práve môj štýl. Ale spomínať na foie gras, krevetu s jogurtom, kaviárom a pečenou paprikou, marinovaného lososa s jogurtom a hľuzovkovým medom a baby kalmary na karamelizovanej cibuľke budem ešte veľmi dlho. Sem sa musím ešte vrátiť. Takto si predstavujem tapas. Žiadne vyprážance, žiadne blbosti, čistý pôžitok z jedla.

Prvú cenu za najkrajší interiér u nás vyhralo Artté, tu sa musíte zastaviť aspoň na jeden (fajnový) čaj a povinne ísť na toalety, lebo také niečo len tak ľahko nezažijete. (Toalety u mňa prekonali aj Nopi v Londýne.) „Krásnych“ podnikov sme navštívili veľmi veľa, priznám sa, vyberala som primárne z Pinterestu, holt, estetické cítenie a dobrý vkus mi na Slovensku popri kvalite chýbajú asi najviac a (pod)vedome ich v zahraničí vyhľadávam. Z ďalších miest, ktoré mi po vizuálnej stránke najviac utkveli v pamäti bol burger bar Oval (naozaj výborné burgery!) a bistro The Box Social. Na toto bistro som narazila na poslednú chvíľu, keď som si pripravovala itinerár pre Poble Sec, večer pred odletom, nič som si o ňom nenaštudovala, len som si poznačila adresu s poznámkou „contemporary bistro“. O to príjemnejší šok som zažila, keď sme ho navštívili a zistila som, že sa nachádza v úžasnom hoteli Brummell. V tejto oáze vycibreného vkusu, dizajnu a umeleckých artefaktov (v inak ošumelej a ospalej štvrti Poble Sec) sa hypermoderný, urbánny koncept zaujímavo snúbi s exotickými ázijskými prvkami a vytvára tak inšpiratívne miesto pre náročných cestovateľov, pre krorých hotel nie je len nocľahárňou. (Inak, tu sme jedli najlepšie olivy v Barcelone.)

Zmyslové preťaženie v Barcelone je naozaj veľké. Toľko podnetov, inšpirácie a vnemov na jednom mieste sa len tak nedá zažiť. Všetka tá architektúra – od gotiky až po Gaudího, more, zeleň, príjemná klíma a gastrokultúra ma nabila pozitívnou energiou, z ktorej budem ešte dlho žiť. Stále to spracúvam, stále to trávim, materiálu máme dosť, chvíľku tu o tom budem ešte básniť, ak dovolíte.

Fotogaléria:

Ďalšie články o Barcelone:
Ako začať deň
Ako si rozjasniť deň
Cine-Eye Barcelona
Roca a jeho bratia

4 komentáre/ov "Preťaženie 3G – Gaudí, gotika, gastronomika"

Pridaj komentár
  1. Lenka

    9. októbra 2015 o 07:06

    Ach, krásne fotky a úžasne spracovaný cestovateľský a gurmánsky zážitok.

    Odpovedať
    • zuzka

      9. októbra 2015 o 08:58

      Ďakujem, Lenka, som veľmi rada, že sa Vám to páči.

      Odpovedať
  2. Jana Birošová

    10. októbra 2015 o 08:27

    VĎaka Zuzka! 🙂 Skvelý report, ako vždy. Teším sa na ďalšie!

    Odpovedať
    • zuzka

      10. októbra 2015 o 14:19

      Ja ďakujem, od Teba ma to obzvlášť teší!

      Odpovedať

Pridaj komentár