v kuchyni

Tekuté spomienky na leto

Počas tohoto obdobia lovíme v mrazničke posledné zvyšky zásob z leta. Ovocie v supermarketoch je mizerné, zásobovanie ešte mizernejšie, často nedostať kúpiť ani banány. Vlastné mrazené jahody a bobuľové ovocie príde naozaj vhod. Keď som už prejedená sýtych zimných jedál a koláčov, dobre mi padne niečo svieže a ľahké.

Pokračovanie...
v kuchyni

Jedno denne

Čosi v zmysle „An Apple a Day Keeps the Doctor Away“ často hovorieva otec, keď prídem domov. On by toto anglické porekadlo najradšej rozšíril aj o mrkvu, zemiaky, paštrnák, cviklu a všetko, čo máme zo záhrady na zimu uskladnené, ale každý deň sa dajú jesť hádam len tie jablká. Ja teda nie som veľmi jablková, aspoň čo sa týka surových jabĺk, radšej jablká spracúvam, pečiem z nich koláče, alebo ich pridávam k pečenému mäsu a zelenine.

Pokračovanie...
v kuchyni

Kamufláž na sto spôsobov

Dobre som sa pobavila, keď v jednom programe Jamie Oliver spomínal, že jeho žena nemá rada králika, ale dobrých 5-6 rokov ho je, lebo si myslí, že je kura. Áno, tí, čo nevaria, nevedia. A tí čo varia, musia často kamuflovať. Ja najúspešnejšie kamuflujem s mletým mäsom. Môj manžel by radšej hladoval, ako by mal zjesť kuracie stehno, ale na jedlách z mletého mäsa z kuracích stehien si vždy náramne pochutí. Tak neviem…

Pokračovanie...
v kuchyni

Syrová torta z Nového Yorku

Moja babka zvykla tvaroh volať syr. Jedli sme syrové slíže, syrové buchty, syrové palacinky. Vtedy som tomu nerozumela, myslela som si, že sa mýli, že myslí tvaroh, ale povie syr. Dnes viem, že mala pravdu, tvaroh je syr. Ani angličtina nemá na tvaroh ekvivalent. Má syr. A fantastickú syrovú tortu, slávny cheesecake.

Pokračovanie...
v kuchyni

Soľ nad zlato

Istý fínsky režisér spomínal vo svojom osobnom blogu nedávnu návštevu Slovenska počas filmového festivalu. Jediné, o čom bol schopný písať, bol šok, aké presolené jedlá jedia Slováci. Vraj aj minerálku máme slanú. Chudák, keby ten vedel, že naše deti vyrastajú na rozprávkach, kde soľ je nad zlato a na soletkách a pletienkach posypaných kryštálikmi soli…

Pokračovanie...
v kuchyni

Cvikla a spol.

Kamarátka poslala fotky z nórskej univerzity a internátu. Trochu iný level… Fotky z jedálne vyzerali ako z nejakej našej drahej reštaurácie. Podobný dojem som mala z istej jedálne vo Fínsku. Menšia svetlá miestnosť s moderným dizajnom, v ktorej bolo asi 7 stolov, šalátový samoobslužný bar, teplý bufet s polievkou, prílohami a výdaj 3 druhov hlavného jedla: mäso, cestoviny a vegetariánske jedlo – cviklové placky. Skoro mi oči vypadli. Cvikla ako hlavné jedlo! Jasné, že som si vybrala cviklové placky. A veľmi mi chutili. Až tak, že si ich odvtedy robím aj doma. Normálne ako zemiakové (strúhaná surová cvikla, cesnak, soľ, čierne korenie, majoránka, vajce, múka), ale nepražím ich na oleji, ale pečiem v rúre na pečiacom papieri, trochu pokvapkané olivovým olejom. Úžasné sú samostatne, s kyslou smotanou, alebo ako príloha. Vyskúšajte.

Pokračovanie...