Viac takých miest ako je Trnava

Trnavu sme začali objavovať už minulý rok, keď sme sa tam zastavili po ceste na Inoveckú chatu. O Inoveckej chate sme vedeli, že sa tam varí zo základných, lokálnych surovín, žiadne polotovary a podobne. Strava na našich turistických chatách veru nemá dobré renomé, málokto sa vydá na túru s tým, že sa po ceste zastaví na nejaké poctivé, domáce jedlo. Preto sme to museli ísť otestovať.

Pokračovanie

Jablková inšpirácia od Michelina

Videli ste už novú, francúzsku sériu Chef’s Table? Nálož! Silné príbehy, sugestívne spracovanie, dlhé zábery do tváre, veľavravné ticho i dokresľujúca hudba, všetko, čo mám rada. Na prvý pohľad je táto séria iná. Okrem toho, že je francúzska gastronómia absolútnym kultúrnym fenoménom, všetkými štyrmi časťami sa vinie silný motív rodiny – rodinné tradície, odkaz predkov, dôležitosť rodinného zázemia a potenciál, ktorý pre kuchárov predstavuje. Tvorcovia si vybrali 4 zástupcov súčasnej francúzskej gastronomickej scény (Alain Passard, Alexandre Couillon, Adeline Grattardová, Michel Troisgras), ktorí nemôžu byť rozdielnejší a pritom mať toľko spoločného.

Pokračovanie

Svet ďaleko a blízko

Školský rok je v plnom prúde, už aj my máme doma školáčku a náš život naberá stále vyššie obrátky. Za nami je len prvý mesiac „normálneho“ režimu a ja som už úplne hotová. Ako budem vyzerať v decembri, netuším… Vypúšťam. Uľahčujem si všade, kde sa dá. Nežehlím, neupratujem, cez týždeň nevarím. Znižujem frekvenciu blogovania na 2 – 3 príspevky do mesiaca, uvidím, ako na tom budem. Je toho toľko, čo by som chcela robiť, ale neviem, čo skôr…

Pokračovanie

Baklažány s baklažánmi jesť

To je moja pranostika uplynulého leta. Ak je dobré leto, budeš baklažány s baklažánmi jesť. Nie každý rok sa totiž baklažánom darí. A nie každý rok mám na ne chuť. Alebo inšpiráciu. Niekedy ledva jedno poriadne baklažánové jedlo za celú sezónu uvarím. Tento rok bolo baklažánov tak akurát, ale boli nádherné a od začiatku som ich mala v merku. Dokonca sa mužovi podarilo na balkóne dopestovať aj jeden thajský baklažán. Zatiaľ ako dekoráciu, nezjedli sme ho.

Pokračovanie

Káva a púšť

Cestou do Kórey som mal medzipristátie v katarskej Dohe. Lietadlo však meškalo a nestihol som nadväzujúci nočný let do Soulu. Nasledujúci možný bol až o 24 hodín, tak som dostal vstupné víza do Kataru spolu s ubytovaním a stravou v jednom z hotelov. Trochu ma mrzelo, že do Soulu dorazím až o deň neskôr, na druhej strane som vítal, že som v krajine, kam by som sa normálne nevybral.

Pokračovanie

S(e)oul Express

S kórejskými príspevkami nateraz končíme, ale aby sa nám príliš necnelo, máme tu video, ktoré aj bez slov zachytáva, čo pre nás Kórea znamenala a znamená. Dobrá správa je, že Kórea nie je vôbec taká drahá (v porovnaní s Japonskom), ako sme sa obávali a vrátiť sa sem nie je nereálne. Dokonca by som povedala, že je Kórea celkom zaujímavá dovolenková destinácia na relax s malými deťmi, ale aj aktívny oddych s tými väčšími.

Pokračovanie

Coffeination

Hneď, ako som zistil, že idem do Soulu, som si znovu prečítal text Sabin Farrishovej o káve v Kórei v časopise Standart a vypísal si pár tipov na kaviarne. To bol začiatok. Niekde vzadu v hlave som cítil zvláštne mravčenie, keď som si predstavil, že už o pár dní budem možno sedieť oproti Hwang Dong Koovi z Millo Coffee Roasters a sledovať, ako pripravuje drip. Spomenutý článok v Standarte bol jediným styčným bodom medzi mnou a bohatou kórejskou kávovou scénou. Na jednej strane kvantita a výkony a na druhej absolútna kvalita a precíznosť dávali tušiť (ne)skutočné kofeínové dobrodružstvo. A realita? Tá moje predstavy ešte prekonala.

Pokračovanie