Bez mäsa – s mäsom 1:0

Aj tento rok sme sa dostali k peknej kôpke prepeličích vajíčok a mala som tak možnosť si z nich niečo nové vyskúšať. Už minule som pomýšľala na miniverziu škótskych vajec – namäkko uvarených vajec obalených v mletom mäse, strúhanke a vypražených na oleji. Dávno som ich chcela ochutnať, ale nelákali ma v tradičnej veľkosti. Proste sa mi zdali priveľké.

Pokračovanie

Čakanie na (dobré) mäso

Strašnú radosť mám vždy, keď sa ku mne dostane nejaká tá domáca kačica, kura či králik. Alebo keď natrafím na iný, dobrý zdroj v okolí. Naposledy minulý týždeň. Vyskúšala som kura a vajíčka z hydinárskej farmy Lúčny dvor a bola som nadšená. Od istého času už nekupujem anonymné mäso v obchode. Obmedzila som tak mäso na minimum a navodila (podľa mňa prirodzený) stav, že mäso nie je dostupné vždy, všade a za každú cenu. Proste čakám, kedy sa nejaké mäso „objaví“. Ako s tou farmou minulý týždeň. Známym sme spomenuli, že hľadáme dobrý zdroj na hydinu a zrazu prišiel mail s ponukou z Lúčneho dvora. Ako na zavolanie. Práve keď som rozmýšľala, že by bolo fajn splašiť niekde kura a spraviť si cez víkend „čínu“.

Pokračovanie

Samovar, Anna Karenina a bliny

Neplánovane sme sa v predvečer pravoslávnych Vianoc stretli s partiou priateľov v ruskom bistre Samovar. Nebol to zámer, tak to vyšlo. Sama od seba by som do ruskej reštaurácie nešla, najmä tesne po sviatkoch, keď som už chcela začať „normálne“ jesť. Nemám nič proti stredo- a východoeurópskej kuchyni, ale nie je to moja šálka kávy, pokiaľ práve neodpratávam celé dni sneh a nerúbem drevo… Z návštevy Samovaru si však odnášam dva pozitívne zážitky. Tým prvým je pitie čaju zo samovaru a druhým rodinná atmosféra podniku s pravou, nefalšovanou domácou stravou. V Samovare sa cítite ako na návšteve u priateľov. Domáci pán sa o vás stará, nalieva čaj, kým domáca pani vyvára peľmene a varenniky. (A ešte deťom pustia Mášu a medveďa, takže sa môžete nerušene baviť a jesť.) Ako doma.

Pokračovanie

Britská kuchyňa vstáva z popola

Je na pováženie, že píšem už druhý post o britskom jedle za posledný mesiac. Ešte minulý rok som mužovi hovorila, že si už musím všetky britské recepty na blogu označiť kľúčovým slovom „britská kuchyňa“, lebo ich tu mám už nejako veľa a čo je najzaujímavejšie, patria medzi moje najobľúbenejšie a najčastejšie varené domáce jedlá. Určite je to tým, že britskú scénu podrobne sledujem a som ňou najviac ovplyvnená, ale objektívne musím povedať, že za posledných desať rokov sa britské jedlo dosť zrehabilitovalo, zmodernizovalo a zažíva zlaté obdobie.

Pokračovanie

Gangnam style

Všetci, čo ste tipovali, že ide o papraď, máte pravdu. Presnejšie, ide o orličník obyčajný, latinsky pteridium aquilinum, po anglicky bracken, po kórejsky gosari/kosari. Objavila som ho pri zháňaní ingrediencií na populárne kórejské jedlo bibimbap (miešanú ryžu).

Pokračovanie

Botanická fotohádanka…

Vy, čo ste sa nenechali odradiť minulým príspevkom, máme pre vás ďalšiu „lahôdku“. Vegetariáni, zbystrite zraky! Toto bude na tanieri najbližšie
Tipujte v komentároch, čo vidíte na fotke a víťaz získa fľašu výborného domáceho červeného vína. Čas máte do zverejnenia najbližšieho postu (25. 1. do 9:00), stačí nám rodové meno.

Načierno

Ako som už spomínala, cez sviatky sa u nás čistilo veľa rýb a darov mora. Nápady prichádzali spontánne podľa situácie a chuti a často im pomohla aj nejaká šťastná náhoda. Keď mi pár týždňov pred sviatkami muž priniesol dve balenia kalmarieho atramentu, (spomenula som raz, že by sa zišiel…), ani vo sne by mi nenapadlo, že ho budem variť už na Vianoce. Ale nad kopcom čerstvých potvoriek, čakajúcich na očistenie na kuchynskej linke, som dospela k rozhodnutiu veľmi rýchlo. Mala som dve najdôležitejšie suroviny – kalmary, aj atrament – na prvý sviatok vianočný bolo na obed úžasné čierne rizoto s kalmarmi.

Pokračovanie