Samovar, Anna Karenina a bliny

Neplánovane sme sa v predvečer pravoslávnych Vianoc stretli s partiou priateľov v ruskom bistre Samovar. Nebol to zámer, tak to vyšlo. Sama od seba by som do ruskej reštaurácie nešla, najmä tesne po sviatkoch, keď som už chcela začať „normálne“ jesť. Nemám nič proti stredo- a východoeurópskej kuchyni, ale nie je to moja šálka kávy, pokiaľ práve neodpratávam celé dni sneh a nerúbem drevo… Z návštevy Samovaru si však odnášam dva pozitívne zážitky. Tým prvým je pitie čaju zo samovaru a druhým rodinná atmosféra podniku s pravou, nefalšovanou domácou stravou. V Samovare sa cítite ako na návšteve u priateľov. Domáci pán sa o vás stará, nalieva čaj, kým domáca pani vyvára peľmene a varenniky. (A ešte deťom pustia Mášu a medveďa, takže sa môžete nerušene baviť a jesť.) Ako doma.

Pokračovanie

Britská kuchyňa vstáva z popola

Je na pováženie, že píšem už druhý post o britskom jedle za posledný mesiac. Ešte minulý rok som mužovi hovorila, že si už musím všetky britské recepty na blogu označiť kľúčovým slovom „britská kuchyňa“, lebo ich tu mám už nejako veľa a čo je najzaujímavejšie, patria medzi moje najobľúbenejšie a najčastejšie varené domáce jedlá. Určite je to tým, že britskú scénu podrobne sledujem a som ňou najviac ovplyvnená, ale objektívne musím povedať, že za posledných desať rokov sa britské jedlo dosť zrehabilitovalo, zmodernizovalo a zažíva zlaté obdobie.

Pokračovanie

Gangnam style

Všetci, čo ste tipovali, že ide o papraď, máte pravdu. Presnejšie, ide o orličník obyčajný, latinsky pteridium aquilinum, po anglicky bracken, po kórejsky gosari/kosari. Objavila som ho pri zháňaní ingrediencií na populárne kórejské jedlo bibimbap (miešanú ryžu).

Pokračovanie

Botanická fotohádanka…

Vy, čo ste sa nenechali odradiť minulým príspevkom, máme pre vás ďalšiu „lahôdku“. Vegetariáni, zbystrite zraky! Toto bude na tanieri najbližšie
Tipujte v komentároch, čo vidíte na fotke a víťaz získa fľašu výborného domáceho červeného vína. Čas máte do zverejnenia najbližšieho postu (25. 1. do 9:00), stačí nám rodové meno.

Načierno

Ako som už spomínala, cez sviatky sa u nás čistilo veľa rýb a darov mora. Nápady prichádzali spontánne podľa situácie a chuti a často im pomohla aj nejaká šťastná náhoda. Keď mi pár týždňov pred sviatkami muž priniesol dve balenia kalmarieho atramentu, (spomenula som raz, že by sa zišiel…), ani vo sne by mi nenapadlo, že ho budem variť už na Vianoce. Ale nad kopcom čerstvých potvoriek, čakajúcich na očistenie na kuchynskej linke, som dospela k rozhodnutiu veľmi rýchlo. Mala som dve najdôležitejšie suroviny – kalmary, aj atrament – na prvý sviatok vianočný bolo na obed úžasné čierne rizoto s kalmarmi.

Pokračovanie

Ako na Nový rok…

Musím sa ešte vrátiť k prvým dňom tohoto roka a k dezertu, ktorý som už z časových a kapacitných dôvodov nestihla na Silvestra upiecť. Mal byť pôvodne narodeninový, čiastočne ako prekvapenie, čiastočne na želanie. Nie je to žiadna okázalá torta, preto som nechcela nič ponechať na náhodu a rozhodla som sa do tohoto „koláča“ zainvestovať a pripraviť ho z pôvodných anglických surovín. V M&S som poctivo nakúpila všetky typy cukrov, dokonca aj „self-raising“ múku a prášok do pečiva. Kúpila som aj pravú vanilku, lahôdkové (mäkké) sušené slivky.

Pokračovanie

Koniec dobrý, všetko dobré

Posledné týždne pred sviatkami som sa už nevedela dočkať piatka 21. decembra. Muž si vzal medzi sviatkami dovolenku a zostal s nami celých 11 dní, čo bola pre mňa neskutočná úľava, lebo polovičné odbremenenie od každodennej rutiny s deťmi mi poskytlo viac voľného času a priestoru – ako ináč, na varenie. Celkovo mám pocit, že tak, ako bol rok 2012 asi náš najlepší, aj tieto sviatky boli (aspoň pre mňa) najlepšie, aké si pamätám. Žiadna telka, žiadne ničnerobenie. Môj čas bol naplánovaný na minúty a hoci som si toho občas nabrala na rohy priveľa a občas sa aj nedarilo, koniec dobrý, všetko dobré. Silvestrovské menu bol môj kuchársky vrchol roka. Proste top.

Pokračovanie