Svet ďaleko a blízko

Školský rok je v plnom prúde, už aj my máme doma školáčku a náš život naberá stále vyššie obrátky. Za nami je len prvý mesiac „normálneho“ režimu a ja som už úplne hotová. Ako budem vyzerať v decembri, netuším… Vypúšťam. Uľahčujem si všade, kde sa dá. Nežehlím, neupratujem, cez týždeň nevarím. Znižujem frekvenciu blogovania na 2 – 3 príspevky do mesiaca, uvidím, ako na tom budem. Je toho toľko, čo by som chcela robiť, ale neviem, čo skôr…

Pokračovanie

Baklažány s baklažánmi jesť

To je moja pranostika uplynulého leta. Ak je dobré leto, budeš baklažány s baklažánmi jesť. Nie každý rok sa totiž baklažánom darí. A nie každý rok mám na ne chuť. Alebo inšpiráciu. Niekedy ledva jedno poriadne baklažánové jedlo za celú sezónu uvarím. Tento rok bolo baklažánov tak akurát, ale boli nádherné a od začiatku som ich mala v merku. Dokonca sa mužovi podarilo na balkóne dopestovať aj jeden thajský baklažán. Zatiaľ ako dekoráciu, nezjedli sme ho.

Pokračovanie

Káva a púšť

Cestou do Kórey som mal medzipristátie v katarskej Dohe. Lietadlo však meškalo a nestihol som nadväzujúci nočný let do Soulu. Nasledujúci možný bol až o 24 hodín, tak som dostal vstupné víza do Kataru spolu s ubytovaním a stravou v jednom z hotelov. Trochu ma mrzelo, že do Soulu dorazím až o deň neskôr, na druhej strane som vítal, že som v krajine, kam by som sa normálne nevybral.

Pokračovanie

S(e)oul Express

S kórejskými príspevkami nateraz končíme, ale aby sa nám príliš necnelo, máme tu video, ktoré aj bez slov zachytáva, čo pre nás Kórea znamenala a znamená. Dobrá správa je, že Kórea nie je vôbec taká drahá (v porovnaní s Japonskom), ako sme sa obávali a vrátiť sa sem nie je nereálne. Dokonca by som povedala, že je Kórea celkom zaujímavá dovolenková destinácia na relax s malými deťmi, ale aj aktívny oddych s tými väčšími.

Pokračovanie

Coffeination

Hneď, ako som zistil, že idem do Soulu, som si znovu prečítal text Sabin Farrishovej o káve v Kórei v časopise Standart a vypísal si pár tipov na kaviarne. To bol začiatok. Niekde vzadu v hlave som cítil zvláštne mravčenie, keď som si predstavil, že už o pár dní budem možno sedieť oproti Hwang Dong Koovi z Millo Coffee Roasters a sledovať, ako pripravuje drip. Spomenutý článok v Standarte bol jediným styčným bodom medzi mnou a bohatou kórejskou kávovou scénou. Na jednej strane kvantita a výkony a na druhej absolútna kvalita a precíznosť dávali tušiť (ne)skutočné kofeínové dobrodružstvo. A realita? Tá moje predstavy ešte prekonala.

Pokračovanie

Symfónia sŕkania

Ak ste ešte hladní a vládzete chodiť, pozývam vás na pokračovanie v túlaní sa po Soule. Okrem trhov som navštívil aj niekoľko miest s vyhláseným pouličným jedlom a pár autentických podnikov, ktoré väčšine turistov zostávajú skryté.

Pokračovanie

Svet pokrikov ajumma

Stravovať v Soule som sa rozhodol výlučne na trhoch a v malých zastrčených podnikoch, kam chodia jesť miestni. Chcel som zažiť autentický Soul a sledovať spôsob života v tomto 20-miliónovom ľudskom mravenisku – čo jedia, pijú, čo nakupujú a ako sa bavia. A práve priestor kaviarní a pouličných stánkov mi poskytoval skvelé príležitosti na rozhovory a získavanie cenných informácií a tipov, kam ísť a čo ochutnať.

Pokračovanie