Zelená nálož

Vo Fool-e som čítala o architektovi Gabriovi Binim z talianskeho ostrova Pantelleria, ktorý vyrába bio vína a pestuje bio kapary. Pestovať kapary bez chémie je dosť fuška, nalietavajú na ne mušky, ktoré do kvetov kladú vajíčka a znehodnocujú tým úrodu. Bini sa proti nim rozhodol bojovať mechanicky. Roky si všímal ich správanie a zistil, že inkriminované mušky obľubujú teplé počasie. To sa na jeho pozemkoch začína v júli, preto zbiera úrodu len od mája do júla. Po júli všetky ostatné púčiky ručne pozbierajú a spália. Z roka na rok tak Bini sleduje, že populácia mušiek sa zmenšuje a spôsobuje menej škôd. Tento pestovateľ si všimol v súvislosti s kaparami ešte jednu zaujímavú vec. Veľmi si obľúbil francúzsku soľ Fleur de Sel de Guérande z južného Bretónska, ktorú si nosí všade so sebou a používa ju úplne na všetko. Prišiel na to, že kým bežné soli zo Stredomoria kapary len zakonzervujú, s touto soľou prejdú aj miernym procesom fermentácie, čo jeho kaparám dodáva jedinečnú chuť a charakter.

Pokračovanie

Nezaspať na vavrínoch

Každý rok je iný. Jeden rok sa urodí jahôd veľa, na ďalší rok ledva na jednu dávku džemu. Jeden rok sa neviem dojesť baklažánov a inokedy na ne vôbec nemám chuť. Tento rok sme sa, napríklad, ani nedotkli bazových kvetov, minulý som zase úplne odignorovala rebarboru. Vždy sa teším na niečo iné a čakám, čo nám sezóna prinesie. Aj keď niekedy hromžím, že si neviem vytvoriť systém a nemôžem rátať s ničím, je to tak asi lepšie. Nemať nad všetkým úplnú kontrolu a prispôsobovať sa stále novým podmienkam je fajn. Flexibilita nás núti nezaspať na vavrínoch. Doslova.

Pokračovanie

New York – cukor, káva, limonáda

Pôvodne sme sa počas chodenia po meste plánovali stravovať hlavne vo foodtruckoch. Gurmánske foodtrucky milujeme a v New Yorku je ich požehnane. Bohužiaľ sme sa prerátali s počasím. Kým u nás už bola krásne rozbehnutá jar, New York sa len pomaly spamätával zo šoku po obzvlášť dlhej a krutej zime. Central Park bol holý, museli sme zabudnúť na krásne fotky s rozkvitnutými sakurami a vistériami a tešili sa, ak sme sem-tam zazreli aspoň kvet magnólie. Rovnako väčšina prevádzkovateľov foodtruckov sa stále neodhodlala na celodenné štácie na veterných a premrznutých uliciach.

Pokračovanie

Manhattanské trhy a tržnice

Hovorila som vám už, ako rada chodím na trhy a tržnice? Na všetkých našich cestách je to priam povinná jazda. Jeden z prvých bodov programu, stálica našich itinerárov. Chodiť na miestne trhy a tržnice sa oplatí hneď z niekoľkých dôvodov.

Pokračovanie

Noci v New Yorku

Neviem, čo je horšie. Či vymýšľať program na 5 dní do nejakej kulinársky mizernej destinácie, alebo naopak, na 1 deň do gastro raja, kde neviete kam skôr. Ale ani 5 dní v New Yorku nie je ľahká situácia. Na itinerári som s prestávkami pracovala takmer 4 mesiace a ako to už býva, čím viac informácií máte, tým viac ste bezradní, lebo objavujete stále nové a nové podniky a miesta, kam by ste chceli ísť. Najväčší problém som mala s výberom večerných podnikov, lebo večery v New Yorku sú z môjho pohľadu to najzaujímavejšie, čo sa tam dá zažiť. Cez deň je mesto plné turistov a čudákov, stretnúť Newyorčanov máte možnosť až po siedmej večer v nejakom dobrom podniku. Ale kam vyraziť? Čo vlastne chceme?

Pokračovanie

Ťažko na bojisku, ľahko na tanieri

Štvordielna TV séria sestier Chiappových Simply Italian ma opäť nadchla pre cestoviny. Mám od nich na zozname hneď niekoľko krásnych receptov a minulá Veľká noc bola tou správnou príležitosťou pripraviť jeden z nich. Maximálne jarný a sezónny. Vajíčka, špenát, špargľa. Čo môže byť viac jarné a veľkonočné?

Pokračovanie

Reďkovky po roku zas a znova

Poďme teraz trochu variť. Nič zložité, žiadne recepty, len „návody na použitie“. Sezóna je v plnom prúde, ale nemusíme sa preto hneď pretrhnúť, nie? Mám tu pre vás pár tipov z poslednej doby na vrcholne aktuálne reďkovky. Možno ste niektorí na tom podobne ako my a máte toľko reďkoviek, že neviete čo s nimi, alebo sa vám už zajedajú a nejaké inšpirácie vám prídu vhod.

Pokračovanie