Plackáreň

Ak by som mala na Slovensku podnikať v oblasti rýchleho pouličného občerstvenia, určite by som si otvorila stánok (food truck) s plackami. Podľa mňa by mali byť placky slovenský street food #1. Žiadne burgre, placky! Celoročne, nielen na vianočných trhoch. Všade a zo všetkého. Zo zemiakov, batátov, topinamburov. Z cukín a tekvíc. Z koreňovej zeleniny. Z kapusty, kyslej kapusty, pekinskej kapusty, kelu, ružičkového kelu. Z póru, cibule i zelenej cibuľky. Z ryže, krúp, bulguru, kuskusu, quinoy, pohánky, pšena, tapioky, strukovín…

Pokračovanie

Bún

Vietnam sa už roky drží na špici nášho zoznamu vysnívaných food destinácií. Trendy prichádzajú, odchádzajú, chute sa menia, život plynie, ale Vietnam v našej TOP 3 zostáva a čaká, kedy si konečne kúpime letenky. Aj preto som si pred časom doma v knižnici našla obrovskú knihu The Food of Vietnam od Luka Nguyena, ktorú mi muž zjavne kúpil na študijné účely. Knižka je nádherná, voňavá, výpravná a momentálne mi slúži ako referenčný zdroj pre všetko vietnamské. Jedinou jej nevýhodou je, že recepty neobsahujú vietnamské názvy jedál, tie som si musela dohľadať a dopísať. Ale inak v nej nájdete recepty na všetky chronicky známe a už aj u nás obľúbené stálice ako polievka phở bò, rezance bún chả či plnené bagety bánh mì.

Pokračovanie

Britská klasika ako ju nepoznáte

Dnes by som vás chcela nahovoriť na yorkshirský puding. Nie je to „puding“, skôr nákyp a už vôbec nie sladký, aj keď sa dá jesť aj nasladko. A vlastne je jedno, ako sa volá, hlavne, že je skvelý. A preto tu u mňa nesmie chýbať.

Pokračovanie

Zele-renesancia

Podľa Ottolenghiho receptov varím asi najradšej. Veľmi mi jeho jedlo chutí a z jeho receptov som sa najviac naučila ako dochucovať, ako „vystavať“ jedlo, vrstviť textúry a chute. Ottolenghi je mág. (Ja osobne rozdeľujem kuchárov na remeselníkov a umelcov. Ottolenghi je samostatná kategória.) Myslím si, že má absolútny zmysel pre chuť. Zatiaľ sa mi ani raz nestalo, že by som podľa neho niečo uvarila a povedala si „hm, nič moc“. Vždy je to chuťovo dotiahnuté do konca, komplexné a zaujímavé. Keď veľa čítam Nigellu, začnem aliterovať, keď často varím podľa Ottolenghiho, všade pridávam citrónovú šťavu či melasu z granátových jabĺk na kvantá. Alebo škoricu, jogurt, sušenú mätu… Už pomaly prichádzam na tie jeho grify, viete?

Pokračovanie

Krúžok šikovných rúk: Kysnuté cesto

Už mám aj ja svoj recept na kysnuté cesto. Nerobím ho ešte „od oka“ ako skúsené staré mamy, ale je mi už zhruba jasné, čo všetko doňho chcem a ako s ním mám pracovať. Na sladké koláče uprednostňujem čerstvé droždie, pridávam do cesta žĺtky a roztopené maslo. A veľa soli. Jediné, čo sa vždy mení, je množstvo mlieka, to treba naozaj pridávať podľa okolností – teploty a vlhkosti vzduchu, kvality a nasiakavosti múky a „trafiť“. Dostať to do krvi sa dá len praxou. Piecť a piecť a piecť.

Pokračovanie

La vendemmia

Vinobranie. Hrozno obraté, biely „burčák“ vypitý. Aj keď to nebude asi najlepší ročník, hlavne, že nejaký bude. Uvidíme. Pôvodne som chcela dnešný recept robiť z muštu z pomletého červeného hrozna, ale červený mušt ma nepočkal, skočil rovno do rampáša, nestihla som ochutnať ani len burčák. Vravím, bude to zaujímavý ročník. Nakoniec som na omáčku prepasírovala pár strapcov hrozna, ktoré sme si nechali na jedenie. Je to vlastne to isté, len takto v malom o trochu prácnejšie.

Pokračovanie

Jeseň naružovo

Viete, čo najlepšie účinkuje na jesenné blues? Ružová! Nie okuliare, ale, napríklad… cestoviny. Po a) od čias, keď som ich prvýkrát videla u Jamieho Olivera, som ich chcela urobiť a takto som si konečne odškrtla ďalší bod na „to do“ liste. Odškrtnutie akéhokoľvek bodu v akomkoľvek zozname mi vždy zlepší náladu. Po b) sezónna cvikla a cestoviny momentálne lietajú foodloverským éterom, stačí si vybrať. Po c) akákoľvek fyzická aktivita či ručná práca spoľahlivo zaženie spleen z konca leta. Po d) cestoviny sú liek na všetko. Vždy a v akomkoľvek množstve. Po e) ružovej nie je nikdy dosť… Dôvodov na prípravu domácich cviklových cestovín vám vymenujem, koľko len chcete. Mala som ich naplánované už od jari, inšpirovaná cestovinovým seriálom sestier Chiappových, ale až keď som ich uvidela aj v mojom obľúbenom Gardenistovi, bolo rozhodnuté.

Pokračovanie