v kuchyni

Ja, Robinsonka alebo filmové gastro inšpirácie v mojej kuchyni

Už sa vám stalo, že ste si varili jedlo z filmu? Že ste skrátka vo filme videli nejaké jedlo, ktoré ste už dávno nejedli, alebo nepoznali a vyzeralo tak dobre, že ste ho chceli hneď vyskúšať? Za posledný mesiac sme takto narazili hneď na tri krásne filmy (zhodou okolností všetko romantické drámy), v ktorých jedlo hralo veľmi dôležitú úlohu. (Inak, museli sme si aspoň niečo malé zobnúť, aby sme ich vedeli v kľude dopozerať.) V dánskom filme Číňan (2005) jedlo láme ľady pri strete dvoch úplne odlišných kultúr a ľudí. V indickom Cudzom obede (2013) sa zase obed(ár) stáva jedným z hlavných protagonistov filmu, na ktorý netrpezlivo čakáme, kedy sa opäť objaví na scéne a posunie príbeh ďalej.

Pokračovanie...
v kuchyni

Pyžamová pizza párty

Že mi to nenapadlo samej už skôr. Minule mi dcéra vraví, že by chcela pyžamovú párty. Super nápad a tip na zábavu na dlhé zimné večery. Jasné, že som súhlasila. Na piatok večer som naplánovala pyžamovú párty. Oblečieme si pyžamá, pustíme si hudbu, ja urobím občerstvenie, žiadne veľké prípravy… Decká sa nevedeli dočkať. V piatok boli také natešené, že si ani nevšimli, že sme vôbec nevečerali. O siedmej sme im povedali, že už je čas ísť do pyžám (ako dobre, že je tak rýchlo tma a naše deti ešte nemajú pojem o čase) a začal sa divoký „nočný“ žúr. Nachystala som v obývačke do karafy vodu s citrónom, poháre so slamkami, misu ovocia, zapekané chlebíky so syrom a farebné servítky. To ste mali vidieť. Kým všetko nepojedli, neodlepili sa od stolíka. A tancovali a bláznili sa ako len malé deti vedia. Do hodiny boli úplne hotoví. S mužom sme sa dusili od smiechu i dojatia. Toľko čistej detskej radosti a šťastia!

Pokračovanie...
v kuchyni

Najlepší doping na svete

O „performance cooking“ som počula prvýkrát, keď mi muž nedávno priniesol kuchársku knižku Kuchařka Grand Tour. V skratke ide o to, že sa dánsky cyklistický tím Riis Cycling (od r. 2014 tím Tinkoff-Saxo) v r. 2006 rozhodol zamestnať profesionálneho kuchára počas Grand Tour a od r. 2010 ako vôbec prví začali používať špeciálne prerobené nákladné auto – mobilnú kuchyňu, z ktorej zabezpečovali pretekárom na telo ušitú, celodennú stravu počas pretekov. Vedenie Riis Cycling tak začalo pracovať na koncepcii nového spôsobu stravovania, ktoré sa dnes nazýva „performance cooking“.

Pokračovanie...
v kuchyni

Raňajky po celý deň

Dávate si novoročné predsavzatia? Ja áno. Ale nie preto, že ich chcem dodržiavať, ale preto, že ich rada vymýšľam. Nechcem sa ničoho vzdávať, práve naopak, chcem si do života niečo nové pribrať. Tak som si, napríklad, vymyslela, že budem častejšie robiť teplé raňajky. Poznáte ten starý (a už dávno neaktuálny) (v)tip, ako prežiť hroznú stravu v Anglicku? Jesť anglické raňajky ráno, na obed aj večer… Tak strašne mi tu chýbajú bohaté raňajkové jedlá, brunche a ľahké zeleninové jedlá, aké sa podávajú po celý deň v austrálskych, amerických či britských kaviarňach! Už minulý rok som začala častejšie pripravovať jednoduché víkendové obedy a strašne ma nadchli. Rozpečený syr, zapekané vajíčka, welsh rarebit… k tomu vždy nejaká zelenina, šalát a plnohodnotný obed či večera je na svete. A takmer bez varenia.

Pokračovanie...
v kuchyni

Sviatočný relax s jedlom a filmom

Ach, to boli sviatky! Po piatich rokoch som si ich konečne užila pekne piánko. Veľa spánku, veľa čítania, veľa návštev, veľa varenia, veľa ničnerobenia, úplný reset. Až sa mi do toho ďalšieho roka nechce. Už to začína byť nepríjemné. Akonáhle sa po toľkých rokoch non-stop bez klasických víkendov a dovoleniek „vypnem“, neviem sa znova naštartovať. Asi sa budem musieť naučiť relaxovať, či čo…

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Viedenská gastrokultúra a my

Väčšinou je to pri cestovaní tak, že si ľudia vyberú nejaké pamiatky, prírodné krásy či iné atraktivity, ktoré ich zaujímajú, naplánujú si podľa nich denné itineráre a s jedlom už improvizujú v štýle „čo mi po ceste padne do oka, tam sa naobedujeme.“ U mňa to tak nefunguje, som vždy totálne otrávená, keď na blind neviem nájsť žiadne normálne miesto, kde by sme sa mohli najesť a nakoniec to skončí nejakým zúfalstvom z fastfoodu alebo ešte horšie, suchou stravou zo supermarketu a mám pokazený celý deň. Už roky to robím inak. Vyselektujem si dobré podniky, ktoré by som rada navštívila, zaznačím si ich do mapy (hurá, Google Maps) a nakoniec si popozerám, kde sa v rámci mesta moje zaznačené podniky nachádzajú a čo zaujímavé sa v ich okolí nachádza. A takto vznikajú moje itineráre.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Jesenné výpady za hranice (všedných dní)

Keď som sa v septembri so slzou v oku lúčila s letom, rozmýšľala som, na čo by som sa ďalej mohla tešiť. Skrátka, hľadala som nejakú motiváciu na nadchádzajúcu jeseň a zimu. Ja viem, poviete si, jesenné dobroty, nové víno, pálenie sviečok, dlhé večery s dobrým filmom alebo knihou, stretnutia s priateľmi, Vianoce… táto druhá polovica roka je ešte relatívne príjemná, plná zaujímavých udalostí a sviatkov, ale aj tak som chcela niečo, čo by ma dlhodobo napĺňalo a získavala som nové zážitky a podnety. Po takmer piatich rokoch doma som nechcela ostávať zavretá v byte, nechcelo sa mi ešte spať zimným spánkom, chcela som robiť niečo aktívne. Chcelo to nejaký „projekt“. A tak vznikol náš rodinný projekt „Spoznaj svoje mesto“ s podtitulom „Ako prežiť bratislavskú jeseň a zimu (vo Viedni)“. Kedy inokedy spoznávať príjemné stránky života v meste, keď nie v zime, keď záhrada a letné výletné destinácie spia? Kam inam môžem v rámci jedného dňa kedykoľvek vyraziť, keď mi chýba svet? Ako sa to vraví, že pod lampou je najväčšia tma? Pod tou mojou bola 25-ročná tma tmúca… Misia Viedeň sa mohla začať.

Pokračovanie...