Vidiecka romantika s puncom kvality

Je rozdiel dobre sa najesť a dobre sa najesť v krásnom prostredí. Na mieste, kde sa cítite výnimočne, ako niekde na dovolenke. Máme pár takých obľúbených miest, kam by sme sa nehanbili vziať ani zahraničných hostí. Že tam dobre varia, je bez debaty. Dnes vám predstavíme reštauráciu pri Nitre, Pálenicu v Jelšovciach, ktorú máme na skok z nášho letného sídla a sme za ňu veľmi vďační. Ak si chceme počas leta na dedine niekam vyjsť a spestriť si program, vyrážame práve sem.

Pokračovanie

Kubistický vánok

Leto je nielen časom bohatej záhradkárskej sezóny, ale aj tej cestovateľskej, preto vám budeme nasledujúce dva mesiace prinášať zaujímavé zážitky a inšpirácie z našich ciest za jedlom a vínom v tomto extra prázdninovom špeciáli. Vyrážame…

Minule som na twitteri natrafil na otázku, kam sa ísť v Bratislave najesť. Odpísal som, že do nejakého nového bistra. Medzi navrhovanými sa objavilo aj jedno, ktoré má pre mňa osobitné čaro. Bistro na rohu Klemensovej a Grösslingovej ulice v starej „kubistickej“ budove zo začiatku minulého storočia. (Zaujímavosťou je, že v tomto pôvodne obytnom dome pre členov SND bola aj spoločná kuchyňa.) Bistro sa k odkazu architekta Jindřicha Merganca hrdo hlási a nazvali sa podľa toho U Kubistu.

Pokračovanie

Hurá, leto!

Dnes sa chcem s vami podeliť o veľmi zaujímavú skúsenosť s mediteránskou kuchyňou. S príchodom teplých letných dní a večerov sa moja chuť na neformálne stredomorské stolovanie a dovolenkový, uvoľnený režim zväčšuje. Po rokoch som sa konečne dostala k príprave dlho plánovaného pokrmu – bagna cauda. Je to jednoduchá teplá omáčka (doslova „teplý kúpeľ“) z olivového oleja, masla, cesnaku a sardeliek, do ktorej sa namáča čerstvá sezónna zelenina, ide teda o akúsi variáciu na zeleninové fondue. I tu platí, nič nie je pevne dané, región od regiónu sa receptúra i servírovanie líši. Niekde sa do omáčky pridáva mlieko a smotana, niekde sa rozmixuje do hladka, niekde sa podáva v špeciálnej nádobe, aby zostala teplá, inde bez.

Pokračovanie

Zelená nálož

Vo Fool-e som čítala o architektovi Gabriovi Binim z talianskeho ostrova Pantelleria, ktorý vyrába bio vína a pestuje bio kapary. Pestovať kapary bez chémie je dosť fuška, nalietavajú na ne mušky, ktoré do kvetov kladú vajíčka a znehodnocujú tým úrodu. Bini sa proti nim rozhodol bojovať mechanicky. Roky si všímal ich správanie a zistil, že inkriminované mušky obľubujú teplé počasie. To sa na jeho pozemkoch začína v júli, preto zbiera úrodu len od mája do júla. Po júli všetky ostatné púčiky ručne pozbierajú a spália. Z roka na rok tak Bini sleduje, že populácia mušiek sa zmenšuje a spôsobuje menej škôd. Tento pestovateľ si všimol v súvislosti s kaparami ešte jednu zaujímavú vec. Veľmi si obľúbil francúzsku soľ Fleur de Sel de Guérande z južného Bretónska, ktorú si nosí všade so sebou a používa ju úplne na všetko. Prišiel na to, že kým bežné soli zo Stredomoria kapary len zakonzervujú, s touto soľou prejdú aj miernym procesom fermentácie, čo jeho kaparám dodáva jedinečnú chuť a charakter.

Pokračovanie

Nezaspať na vavrínoch

Každý rok je iný. Jeden rok sa urodí jahôd veľa, na ďalší rok ledva na jednu dávku džemu. Jeden rok sa neviem dojesť baklažánov a inokedy na ne vôbec nemám chuť. Tento rok sme sa, napríklad, ani nedotkli bazových kvetov, minulý som zase úplne odignorovala rebarboru. Vždy sa teším na niečo iné a čakám, čo nám sezóna prinesie. Aj keď niekedy hromžím, že si neviem vytvoriť systém a nemôžem rátať s ničím, je to tak asi lepšie. Nemať nad všetkým úplnú kontrolu a prispôsobovať sa stále novým podmienkam je fajn. Flexibilita nás núti nezaspať na vavrínoch. Doslova.

Pokračovanie

New York – cukor, káva, limonáda

Pôvodne sme sa počas chodenia po meste plánovali stravovať hlavne vo foodtruckoch. Gurmánske foodtrucky milujeme a v New Yorku je ich požehnane. Bohužiaľ sme sa prerátali s počasím. Kým u nás už bola krásne rozbehnutá jar, New York sa len pomaly spamätával zo šoku po obzvlášť dlhej a krutej zime. Central Park bol holý, museli sme zabudnúť na krásne fotky s rozkvitnutými sakurami a vistériami a tešili sa, ak sme sem-tam zazreli aspoň kvet magnólie. Rovnako väčšina prevádzkovateľov foodtruckov sa stále neodhodlala na celodenné štácie na veterných a premrznutých uliciach.

Pokračovanie

Manhattanské trhy a tržnice

Hovorila som vám už, ako rada chodím na trhy a tržnice? Na všetkých našich cestách je to priam povinná jazda. Jeden z prvých bodov programu, stálica našich itinerárov. Chodiť na miestne trhy a tržnice sa oplatí hneď z niekoľkých dôvodov.

Pokračovanie