v kuchyni

Sladká výzva s vôňou exotiky

Keď sa mi narodili deti, jednou z myšlienok, ktorou som sa musela začať zaoberať, boli „oslavy“ ich menín a narodenín v škôlke a škole. Už vtedy som si povedala, že nebudem kupovať sladkosti, ale radšej piecť koláče. Napiecť pre tridsať školákov síce nie je len tak, ale, pśśśt, poviem vám, trénujem už nejaký ten rôčik. Nie však pre deti do škôlky, ale pre manželových kolegov do práce. Dvakrát ročne na jeho narodeniny a meniny. A bez pardónu, žiadna dovolenka, štátny sviatok ani víkend ma pred týmto rituálom nespasia.

Pokračovanie...
v kuchyni

Kari s hviezdou Michelina

Stále sa to opakuje. Každý rok mám zhruba v rovnakom čase rovnaké chute a nálady. Prejdem si obdobím rýb a darov mora, potom intenzívnym francúzskym obdobím a na konci každej zimy prepadám panike, že som si nestihla užiť všetky tie hrejivé, korenisté a sýte zimné jedlá a dlhé varenie. S kari som mala veľké plány, chcela som vám sem každý mesiac priniesť nejaké nové, ale nakoniec došlo len na vindaloo.

Pokračovanie...
v kuchyni

Klobáskovanie

To bolo tak, že raz prišiel muž z práce, že sa dohodol s kolegom M., že budeme robiť klobásy. Že sa spojíme 3 rodiny a u nich na víkendovom dome strávime príjemný víkend. Aj keď nerada brzdím kohokoľvek nadšené plány, myslím si, že chlapi majú na podobné akcie s deťmi dosť skreslený pohľad. (A to sa mi muž neskôr priznal, že pôvodný plán bol v štýle „S tebou mě baví svět“ len chlapi a deti!) Predstava letného sídla vo februári so 7 malými deťmi ma, pravda, trochu desila. Nekonečné behanie hore-dole na dvor a dnu, vyzliekanie a obliekanie, prezúvanie, umývanie a všadeprítomné blato poznám až priveľmi dôverne. Práve preto to volám letné sídlo, lebo funguje len v lete a len výnimočne tam začínam sezónu pred Veľkou nocou. Toto všetko som si myslela, ale nahlas som nepovedala nič.

Pokračovanie...
v kuchyni

Ako vzniká obed

Väčšinou to začína celkom banálne. Napríklad, zistím, že mám doma priveľa cíceru a nemíňa sa. Tak varím z cíceru. Alebo v útrobách špajze, chladničky či mrazničky objavím niečo, čomu práve zišla záručná doba. Teraz naposledy som takto v chladničke našla dve vrecúška „atramentu“. Čo s nimi? Čierne rizoto sme už mali niekoľkokrát, ok, budú čierne cestoviny. Aj tak ich mám na zozname už poriadne dlho a som zvedavá, ako atrament farbí cesto.

Pokračovanie...
v reštaurácii

Do roka a do dňa

(Na úvod jedno vysvetlenie, aby som niekoho nechtiac nezavádzala. Nižšie popisujem naše skúsenosti zo zážitkových degustačných večerov, nehodnotím úroveň podniku počas bežnej dennej prevádzky, aj keď by sa to z profesionálneho hľadiska asi patrilo.)

O niekoľko dní oslávi tematická reštaurácia Mlyn 108 v Modre presne dva roky svojej existencie. Prvý rok sme o nej len počúvali a so záujmom čítali samé chvály na šéfkuchára Igora Čehyho. Poctivá, domáca kuchyňa, hoci na vysokej úrovni, ma ale veľmi nelákala na bežný obed alebo večeru. Keď sa však v Mlyne 108 minulý rok organizoval Valentínsky večer, muž ma tam vytiahol. A dobre urobil. Dlhé roky som sa bránila chodiť na valentínske akcie, aj web je plný dobre mienených rád, ako sa na podobné akcie neoplatí chodiť. Ja si však myslím, že si treba len dobre vybrať. Mlyn 108 je útulný, romantický podnik ako stvorený na špeciálne príležitosti s večerou pri sviečkach a so skvelým jedlom od Igora Čehyho nemôžete urobiť chybu. V deň D už síce mali obsadené, ale časť valentínskeho menu sme si mohli vychutnať aj nasledujúci večer.

Pokračovanie...
v kuchyni

Surf & turf – balans medzi proteínmi

„Surf & turf“ bolo v 60. a 70. rokoch v USA a Austrálii veľmi populárne jedlo. Stredná vrstva ním dávala najavo, že si môže dovoliť naraz filet mignon aj homára. Ja som vždy považovala surf & turf (teda dary mora spolu s mäsom) skôr za šikovnú voľbu pre všetkých, čo sa nikdy nevedia rozhodnúť, či chcú mäso alebo ryby. Ale čím ďalej, tým viac to vnímam tak, že skôr ako o „rozožranosť“ môže ísť o pokus o balans medzi jedným a druhým.

Pokračovanie...
v kuchyni

Smoke

Nuda v kuchyni? Už sa vám tam nechce ani vkročiť? Tak skúste spraviť niečo bláznivé! Leto je rovnako ďaleko za nami, aj pred nami, možno ste už zabudli, aké to je mať šaty a vlasy nasiaknuté dymom… Pošlite susedom dymové signály, poďte údiť! Ja viem, v lete pri opekačkách vás tento nechcený efekt možno otravuje, ale vo februári, keď už nikoho nič nedokáže nadchnúť a stav zimnej hibernácie zodpovedá vonkajším teplotám, príde akékoľvek „vzrúšo“ vhod. (Ozaj, skúšali ste už v zime grilovať? Ak máte po ruke na balkóne alebo na terase gril, otvorte ho a spestrite si jedálniček i spoločenský život. Zavolajte susedov alebo kamarátov, je to skvelé zimné rozptýlenie…)

Pokračovanie...