Októbrový modus vivendi

Krásny október to bol! Prvý jesenný mesiac sa naozaj vydaril, aj keď sme to po škaredom septembri už ani nečakali. Aj babieho leta sme sa dočkali. Ako chutil váš október? Náš hlavne hroznovo, hruškovo a jablkovo. Pozbierala som už bazalku na balkóne, narobila pesto do chladničky – za lyžicu do polievky či len tak na chlieb vždy spraví zázraky. Muž varil levanduľový sirup. Ja som nastrúhala chren a naložila ho na sladko-kyslo pre celú rodinu, ten tiež dávam všade, do dresingov či len tak za lyžičku na tanier k hocičomu. Všimla som si, že je príjemné mať vždy po ruke hotovú nejakú drobnosť, ktorá osvieži či vyzdvihne chuť. Nejaké čatní, pálivú omáčku, zarobený obľúbený dresing, majonézu, najemno pokrájanú šalotku, naloženú v octe, olej z minutých ančovičiek či sušených paradajok… a kopec rôzne ochutených horčíc, octov a olejov, ktoré dodajú šmrnc aj tomu najfádnejšiemu jedlu.

Pokračovanie

Praha s deťmi

Ako sme tu mohli nebyť až dva roky? Pýtam sa neveriacky sama seba, keď vchádzame vlakom na hlavnú stanicu v Prahe. Veď je tu tak krásne! Hlavní nádraží… nadchýňam sa gracióznou strešnou konštrukciou haly nad perónmi, takto za denného svetla som ju, hádam, ešte nevidela…

Pokračovanie

Aj doma dobre

Do Nitry sme začali chodiť až s deťmi, keď sme si s nimi chceli spestriť pobyt na letnom sídle. Vláčikom na hrad, do Mestského parku, do kina… a vždy popri tom na zmrzlinu do Gio Caffe. Tá bola dlhé roky našou (jedinou) povinnou jazdou v Nitre, jej chýr nás vlastne do Nitry prvýkrát privial. Postupne však pribúdali nové a nové podniky a objavovali sa ďalšie možnosti, kam na občerstvenie, za nákupmi rôznych delikates či za zábavou. Tak vznikla naša „nitrianska mapa“, ktorá sa stále utešene rozrastá a na ktorej nás, zdá sa, stále čosi čaká. Nitra je pre nás esenciou teplých letných dní a tešenia sa na prázdniny s deťmi.

Pokračovanie

Ľubľana – ako sa vám páči?

V poslednom príspevku z prázdnin sa ešte vrátim k nášmu výletu do Slovinska a podelím sa o pár postrehov a inšpirácií z Ľubľany. Poznáte Ľubľanu? Ako sa vám páči?

Pokračovanie

Moje turecké rána

Leto je fuč, nenávratne za nami, už si naň ani nespomínam a už teraz sa teším na to ďalšie. Na ďalšiu letnú dovolenku s deťmi, ďalšie teplé noci pri ohni, kúpaliská, rodinné oslavy a letné varenie. Každý rok má leto inú príchuť vďaka iným receptom a iným jedlám. Provensálsku, grécku, blízkovýchodnú… Vlastne záleží od toho, akú kuchársku knihu si vezmem so sebou na letné sídlo a z ktorej potom celú sezónu varím.

Pokračovanie

Ako sa podľa Netflixu stala z Popolušky princezná

Na august sme si naplánovali jeden špeciálny mini výlet do Slovinska. Nebolo to len také náhodné zapichnutie prsta do mapy, ešte v Taubenkobeli sme sa dohodli, že predsa len dáme šancu momentálne najvychytenejšej slovinskej reštaurácii Hiša Franko, nachádzajúcej sa Pánu Bohu za chrbtom v malej horskej dedinke Staro Selo (Kobarid) v slovinsko-talianskom pohraničí.

Pokračovanie

Hity leta 2017

Tak ako má letné varenie z vlastnej úrody svoje nesporné výhody („ráno vojdem do záhrady a hneď viem, čo budem variť“), má aj svoje nevýhody, najmä ak máte nadúrodu („tento víkend nie, robíme lečo, kečup, čalamádu…“). Kľučkujete medzi padajúcimi slivkami, prezretými paradajkami a zostarnutými kalerábmi. Celý rok sa teším, ako budem variť zo všetkej tej čerstvej zeleniny a ovocia, ale v konečnom dôsledku len „skrmujeme“ prebytky a zvyšky. Paradoxy záhradkára – toho, čo by sme chceli, je vždy málo a čoho je až-až, na to už nemáme chuť.

Pokračovanie