Bistro Viedeň

Uf, ťažký, ťažký rok za mnou. Neviem, či to bolo nepriaznivou hviezdnou konšteláciou, alebo len zhoda náhod, ale rok 2016 bol pre mňa jeden z tých horších. Ale! Všetko sa raz skončí a ja som sa už nemohla dočkať, kedy budem opäť na štartovacej čiare s možnosťou začať znova. Takže, hor sa do toho, rok 2017!

Pokračovanie

Finále 2016

Ďalší rok je za nami. Napriek tomu, že sa snažím „brzdiť“ a nenechať sa zomlieť predvianočným zhonom, posledné 4 mesiace mi dali tak zabrať, že som si nejaký predvianočný stres ani nevšimla. Skôr než vysnená vidina konca (toho všetkého) ma ovládla akási letargia. Vianočná párty za nami, aj všetky akcie a povinnosti spojené s koncom roka, stromček stojí a ja už len tak malátne vchádzam do cieľovej rovinky a rozmýšľam, či je to teda naozaj už všetko a či som v tom blázinci na nič nezabudla.

Pokračovanie

Ramen je ako život, vždy originál

V novembri sme našli na Netflixe nový japonský seriál Midnight Diner: Tokyo Stories, ktorý v nás znovu prebudil nadšenie pre ramen a japonskú kuchyňu. Prvých 10 dielov sme zhltli ako malinu a mali sme chuť na viac. Tak sme si konečne pozreli slávny japonský film Tampopo. Ak ste niekedy čítali zoznamy filmov o jedle, ktoré si musí pozrieť každý foodie, „ramen western“ Tampopo ste v ňom určite našli. Pre úplných laikov je Tampopo vstupnou bránou do témy ramenu, od jeho varenia až po konzumáciu, či „filozofiu“. Je to kultový film po viacerých stránkach, nielen po gastronomickej, ale najmä kinematografickej. Ak ste fajnšmekri na filmy (a na jedlo), prídete si na svoje. A nakoniec, vaša filmárska ramen mozaika by nebola kompletná, ak by ste si nepozreli The Ramen Girl. Tento na pohľad B-čkový americký film osloví všetkých, čo majú radi čokoľvek japonské alebo majú radi ramen. A špeciálne pre tých, čo si predtým pozrú Tampopo, má The Ramen Girl ešte jedno vtipné prekvapenie navyše. Veď uvidíte.

Pokračovanie

Bratislavská kávová vlna 2.0

V Berlíne rastú nové kaviarne tretej vlny ako huby po daždi. Boli sme tam v apríli a už dnes by sme mohli ísť znova a za 4 dní by sme nestačili vyskúšať všetky nové podniky. Spätne nám dochádza, akú dokonalú kávu majú v Berlíne. Nepili sme tam, hádam, ani raz zlú kávu. Ale, napodiv, sa pekne vyvíja kávová scéna aj v Bratislave. Takže sme nemuseli nikam cestovať a jeseň sme si spestrili intenzívnym mapovaním novej kávy aj doma.

Pokračovanie

Zázraky z jedného hrnca

Budem sa opakovať, ale toto u nás teraz ide. Jedlá z jedného hrnca. Čím viac prihrievané, tým lepšie. Čím menej komplikované, tým lepšie. Sezóna sa prehupla do fázy, kedy vyťahujem recepty zo zložky „comfort food“ a nehľadím na figúru. A dnes budem ešte aj monotematická, na obed si zájdeme do Írska. Počasie je také nevľúdne, že ak vás nezahreje horúca írska jahňacina, krúpy, zemiaky a chlieb, tak už asi nič.

Pokračovanie

Viac takých miest ako je Trnava

Trnavu sme začali objavovať už minulý rok, keď sme sa tam zastavili po ceste na Inoveckú chatu. O Inoveckej chate sme vedeli, že sa tam varí zo základných, lokálnych surovín, žiadne polotovary a podobne. Strava na našich turistických chatách veru nemá dobré renomé, málokto sa vydá na túru s tým, že sa po ceste zastaví na nejaké poctivé, domáce jedlo. Preto sme to museli ísť otestovať.

Pokračovanie

Jablková inšpirácia od Michelina

Videli ste už novú, francúzsku sériu Chef’s Table? Nálož! Silné príbehy, sugestívne spracovanie, dlhé zábery do tváre, veľavravné ticho i dokresľujúca hudba, všetko, čo mám rada. Na prvý pohľad je táto séria iná. Okrem toho, že je francúzska gastronómia absolútnym kultúrnym fenoménom, všetkými štyrmi časťami sa vinie silný motív rodiny – rodinné tradície, odkaz predkov, dôležitosť rodinného zázemia a potenciál, ktorý pre kuchárov predstavuje. Tvorcovia si vybrali 4 zástupcov súčasnej francúzskej gastronomickej scény (Alain Passard, Alexandre Couillon, Adeline Grattardová, Michel Troisgras), ktorí nemôžu byť rozdielnejší a pritom mať toľko spoločného.

Pokračovanie