Rýchle riešenia

Môj vkus na jedlo už asi poznáte. Ja skrátka bistro štýl milujem. Niečo „malé, jednoduché, viac-menej zeleninové“ a k tomu šalát. Hotovo. Víkendové varenie vybavené. Iste s postupujúcou jeseňou a zimou príde chuť a nálada aj na dlhé, pomalé varenie a pečenie, ale kým sa dá byť vonku, nezdržiavam sa v kuchyni.

Pokračovanie

Ryby na sklonku leta

Čo si dáme? Čo sme už dávno nemali? Rybu… Tak sa začínali naše plány na voľné dni a muž sa teda vybral do Metra po ryby. Ísť do Metra po ryby je rovnako vzrušujúce ako ísť na ryby, nikdy neviete, čo práve „chytíte“. Je to lotéria. Netreba mať jasnú predstavu, tá takmer nikdy nevyjde. Vždy čakám, čo mi muž do telefónu vymenuje a až potom narýchlo rozmýšľam a improvizujem. Myslela som si síce na inú rybu (o tom niekedy nabudúce), ale nakoniec to dopadlo celkom fajn a ja som si splnila ďalší sen.

Pokračovanie

Ossobuco po mojom

Dnes je to opäť o tom, že keď sa chce, všetko sa dá. Aj na Slovensku. Pomaličky. Hovorím o netradičných kusoch mäsa. Kým minule muž objavil špikové kosti na pečenie, tentoraz ma prekvapil s teľacím lýtkom na prípravu talianskej špeciality ossobuco. Priečne rezy lýtka aj so špikovou kosťou, podľa ktorej sa táto pochúťka nazýva „dutá kosť“. Samozrejme, mäso na ossobuco nezoženiete len tak v supermarkete, ani v bežnom mäsiarstve. Musíte mať skrátka šťastie na dobrý zdroj mäsa. A dúfať, že bude mäsiar otvorený, rozhľadený a bude mať záujem aj o náročného zákazníka.

Pokračovanie

Hodíme sa k sebe, miláčik?

Pýtala sa ma kamarátka Maruška, či by som jej nedala nejaký zoznam zaručených kombinácií potravín, ktoré sa k sebe hodia. Viem, že mala na mysli niečo ako „paradajky – bazalka“, ale predo mnou sa zrazu vynorilo nekonečno chutí a kombinácií a zdalo sa mi nemožné zosumarizovať ich do nejakej „tabuľky“.

Pokračovanie

Na rozlúčku s prázdninami

Už štvrtý rok sa pokúšame vypestovať bôb. Nie je to jednoduché. A pritom bol bôb kedysi bežnou plodinou. Lacnou a dostupnou pre všetkých (chudobných). O to viac ma prekvapuje, aký je bôb náročný. Prvý rok ani nestihol dozrieť, celé rastliny zhnili. Na ďalší rok dozrel, ale zo strachu, že zhnije, som ho obrala a spracovala ešte za čerstva na šalát. (Vylúskať fazuľky, povariť, stiahnuť z nich šupky a zmiešať s mätou, fetou a citrónovým dresingom.) Minulý rok ho bolo len za hrsť a aj ten mi prihorel pri varení(!). Až tento rok sa bôb vydaril, dozrel, stihol sa aj vysušiť (že či, v tom suchu a horúčavách) a pozbierali sme za misku suchého bôbu.

Pokračovanie

Moje slovenské more

Vraví sa, že slovenské more je v Chorvátsku, ale moje more je tuto pár kilometrov za rakúskou hranicou. Moje more je Neusiedler See (Neziderské jazero). Som typický „jazerný“ človek, tichá voda. Všetko od Balatonu až po Bodensee je moje. Na kúpanie ma veľmi neužije (hoci, učím sa), ale tá atmosféra, rovnako ako pri mori, ma fascinuje. Sedieť na brehu a pozorovať hladinu, zapadajúce slnko či vodné vtáctvo, ideálne s pohárom vína a rybou na grile…

Pokračovanie

Garam mente

Nebolo by to leto, keby sme neabsolvovali nejakú tú vinársku romantiku. Začínam mať dojem, že nás na cestách za vínom skôr ako víno samotné priťahuje všetko okolo neho, respektíve ľudia, ktorí ho robia. Navyše nás baví objavovanie (navonok skrytých) pokladov, ktoré tu okolo seba máme. Jedno s druhým, naším posledným takýmto objavom je oblasť Dolného Pohronia (Garam mente), pán Frigyes Bott a jeho víno.

Pokračovanie