v cudzine

Svet pokrikov ajumma

Stravovať v Soule som sa rozhodol výlučne na trhoch a v malých zastrčených podnikoch, kam chodia jesť miestni. Chcel som zažiť autentický Soul a sledovať spôsob života v tomto 20-miliónovom ľudskom mravenisku – čo jedia, pijú, čo nakupujú a ako sa bavia. A práve priestor kaviarní a pouličných stánkov mi poskytoval skvelé príležitosti na rozhovory a získavanie cenných informácií a tipov, kam ísť a čo ochutnať.

Pokračovanie...
v cudzine

Nečakané dobrodružstvo v Kórei

To sa tak stane, že si pomaličky plánujete rodinnú letnú dovolenku v Alpách… a zrazu sa ocitnete v Kórei. Keď som si pred pár mesiacmi v Standart magazíne čítala o kávovej scéne v Kórei, ani vo sne by mi nenapadlo, že by som ju mohla spoznať na vlastnej koži. Predsa len je rozdiel si skočiť na kávu do Brna alebo do Soulu… No ale život píše iné príbehy a nevinná pozvánka na prezentáciu kimči od kórejskej ambasády sa „zvrtla“ na 10-dňový kulinársky pobyt v Kórei. Dokúpili sme letenku aj pre muža a po 10 rokoch sme opäť cestovali do Ázie.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Budapešť – stav trvalých prázdnin

Na prelome apríla a mája som sa na 48 hodín ocitol v Budapešti. Príjemná spoločnosť, prívetivé, takmer letné počasie a atmosféra starej židovskej štvrte, zakonzervovaná v dobách dávno minulých – okamžité vnútorné nastavenie, ktoré nazývam „stav trvalých prázdnin“. Podobne ako hlavný hrdina v Permanent Vacation od Jima Jarmuscha, aj ja som sa túlal po uliciach, pripomínajúcich skôr ošarpanú perifériu než centrum mesta. Len s tým rozdielom, že za touto naoko zanedbanou fasádou sa ukrývajú nádherné miesta.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Letné mrazenie

Ďalšie leto je tu. Vždy to toľko trvá, kým sa začne. Kým prídu prvé reďkovky, šaláty, jahody, kým sa rok nepreklopí do svojej druhej polovice a nespustí sa lavína ovocia, zeleniny, cestovania, prázdnin, letných podujatí, návštev, osláv, dlhých večerov a krátkych nocí. Jahody striedajú čerešne a višne, hrášok uhorky a papriky, všetko sa to naraz valí jedno cez druhé a človek nevie, čo skôr. Každý rok sa stane, že na niečo nevyjde krok. Na pikantný ríbezľový džem (na zliepanie lineckého!), na sušené marhule, čili omáčku, slivkovú čokoládu…

Pokračovanie...
v kuchyni

Flammkuchen – elegán z nemecko-francúzskeho pohraničia

Čakali sme cez víkend hostí. Čím ponúknuť návštevu, keď sa vám nechce vyvárať, ale nechcete ju odbiť večerou na studeno? Niečo na terasu k vínu? Upečte flammkuchen. Veľmi populárne jedlo v nemecky hovoriacich krajinách, obdoba bielej pizze, vídala som ho na jedálnych lístkoch od Viedne až po Berlín všade. V Alsasku známe ako tarte flambée, tradične s čerstvým syrom alebo crème fraîche, cibuľou a slaninkou. No, nepripomína vám to naše osúchy, podpecníky či maďarský kemencelepény?

Pokračovanie...
v kuchyni

American Pie

Už je dobre. Už sa to začalo. Teplo, dlhé dni, celé víkendy vonku, záhrada, večerné sedenie pri ohni a neodbytný pocit, že je už načase, aby sa zaviedli 3-dňové víkendy, lebo veď ako to všetko stíhať? Ráno si dlhšie pospať, piť kávu pod orechom, variť, piecť, spracúvať ovocie a zeleninu, starať sa o kvety, občas aj niečo zmajstrovať či vyrobiť. (Upratovanie, burinu a deti nechané napospas osudu s ich farmou slimákov nepočítam. Inak, slimačia farma deti baví už niekoľko týždňov a pekne sa im rozrastá. Jedného si dovliekli až zo Schlosshofu, čo vám poviem…)

Pokračovanie...