...tento rok som chcela vyskúšať niečo nové a rozhodla sa pre tradičný toskánsky oberačkový koláč.

Oberačka

Každý rok sme zvedaví, ako sa bude dariť hroznu a koľko bude mať pri oberačke „cukru“. Hneď ako sa pomelie, nedočkavo ochutnávame mušt a tipujeme, koľko to bude. Bieleho bolo tak akurát na burčiak, ale červeného pekných 150 litrov. Základ je teda solídny, tak už len dúfajme, že sa víno podarí.

Väčšinou robíme z dozretého červeného hrozna makovo-hroznovú štrúdľu, ale tento rok som chcela vyskúšať niečo nové a rozhodla sa pre tradičný toskánsky oberačkový koláč. Komu prekážajú hroznové kôstky, nech ho vyskúša z nejakej bezkôstkovej odrody. Stále však platí, čím lepšie hrozno, tým lepší koláč.

Schiacciata con l’uva

(Toskánsky hroznový koláč)

  • 4 – 5 stredných strapcov hrozna
  • 1 vajce
  • 400 g polohrubej múky
  • 1 prášok do pečiva
  • 100 g práškového cukru
  • štipka soli
  • 125 ml rastlinného oleja
  • cca 1 dl vlažného bieleho vína alebo vody
  • krupicový cukor

Rúru predhrejeme na 200˚C. Vajce, preosiatu múku, prášok do pečiva, práškový cukor, soľ a olej spracujeme s vínom alebo vodou na vláčne, mäkké cesto. Pečiaci papier si odmeriame a odstrihneme tak, aby bol 2x širší ako dno pekáča, v ktorom budeme koláč piecť. Cesto rozvaľkáme po celej ploche papiera na tenký plát. Aj s papierom ho polovicu vložíme na pekáč, druhú polovicu necháme prevísať cez okraj pekáča. Na plát na dne pekáča poukladáme polovicu odbobuľkovaného umytého hrozna, časť hrozna v rukách mierne popučíme a ak je kyslejšie, trochu pocukrujeme krupicovým cukrom. Prekryjeme druhou (prevísajúcou) polovicou cesta, opatrne z neho stiahneme papier a pri kraji odstrihneme. Cesto po okrajoch postláčame a utesníme plnku. Na povrch opäť poukladáme zvyšok hrozna, opäť časť hrozna v rukách popučíme a nakoniec pocukrujeme. Pečieme vo vyhriatej rúre zhruba 45 minút, kým sa cesto neprepečie.

8 komentáre/ov "Oberačka"

Pridaj komentár
  1. yamaya

    29. septembra 2011 o 22:24

    Vyzera to bajecne, urcite vyskusam.. A velmi pekne fotky…

    Odpovedať
  2. katka.hrncekvar

    2. októbra 2011 o 23:13

    Ako deti sme chodievali robiť hrozno na juh Slovenska na chalupu, boli to veru zábavné časy. Oberačkový koláč vyzerá geniálne. Neskúšala si verziu, pri ktorej nahradíš rastlinný olej maslom? Rovnako by ma zaujímalo, aký olej používaš. Rafinovaný, lisovaný za studena, slnečnicový, repkový, olivový?

    Odpovedať
  3. admin

    3. októbra 2011 o 09:48

    Pôvodne sa tento rustikálny koláč robí s bravčovou masťou a medom, teraz sa však už v Toskánsku pečie s olivovým olejom a cukrom. Ja som použila slnečnicový olej. A keďže Taliani majú inú múku, riskla som to s našou polohrubou a celkom to vyšlo. Zaujímalo by ma, ako by sa koláč podaril z hladkej múky…

    Odpovedať
  4. katka.hrncekvar

    8. októbra 2011 o 07:42

    Dám ti vedieť, skúsim hladkú, pravú taliansku. Už pár rokov nepečiem z inej, ako z hladkej talianskej múky. Kupujem ju v 10 kg balení priamo od Taliana z Pesto&Co v BA a múku si neviem vynachváliť. Je to neporovnateľný rozdiel, nielen chuťovo a konzistentne, ale s múkou sa už pri spracovávaní cesta úplne inak pracuje. Už v rukách je cítiť, ako múka inak pracuje, je omnoho hladšia ako akákoľvek hladká múka u nás.

    Odpovedať
  5. admin

    10. októbra 2011 o 09:28

    To je skvelý tip s tou múkou, pozriem sa na to, ďakujem!

    Odpovedať
  6. katka.hrncekvar

    10. októbra 2011 o 20:34

    Otestované, ale. Aby som ti zodpovedne mohla povedať, či je lepšia polohrubá alebo hladká múka, musím skúsiť aj polohrubú 🙂 Zatiaľ iba rýchle postrehy. Vizuálne v porovnaní s tvojou verziou to vyzerá tak, že na koláč je vhodnejšie použiť polohrubú. Tvoja verzia je nakysnutejšia a nemyslím si, žeby to bol problém prášku do pečiva. Používam Bio Alnatura z DM a nevymenila by som ho už za žiaden iný fosfátový. Pri hladkej múke mi cesto konzistenciou aj chuťou pripomínalo trocha linecké cesto. Určite zohral rolu aj odlišný olej. Použila som slnečnicový lisovaný za studena. Taktiež som použila menej hrozna a zrejme aj inú odrodu. Môj vinič ostal celistvejší, nepustil toľko šťavy. Ďalší faktor – rúra. Znížila som teplotu a piekla kratšie, lebo moja rúra pečie dosť silno a niektoré jedlá dosť presušuje. Už teda ide iba o to, aby som vychytala chybičky krásy. Napriek tomu, koláč mi veľmi chutí, je výborný. Nechcela som ani dosladzovať hrozno, lebo tohtoročná cukornatosť dosahuje skvelé hodnoty.

    Ad múka. Ideálne zavolať si dopredu priamo do predajne. Pýtaj sa na Martina, prevádzkára, múku bežne nemávajú (teda túto 10 kg – zn. 5 stagioni). Odoberajú ju väčšinou reštiky, takže som veľkoodberateľ a musia mi ju objednávať 🙂 Ale táto múka pečie naozaj sama! Takmer.

    Odpovedať
  7. admin

    11. októbra 2011 o 08:59

    Ďakujem za vyčerpávajúci komentár. Ja som sa takisto obávala „lineckej“ konzistencie z hladkej múky, preto som zvolila radšej polohrubú. V niektorých talianskych receptoch na tento koláč používajú namiesto prášku do pečiva klasický kvások, čiže ho robia z kysnutého cesta, čo si v súvislosti s našou hladkou múkou tiež neviem predstaviť, ako by dopadlo… Ja už ale experimentovať nebudem a zostanem pri polohrubej.
    Ešte raz ďakujem za tip na taliansku múku!

    Odpovedať
  8. katka.hrncekvar

    21. októbra 2011 o 19:13

    Hm, talianska hladká múka a kysnuté cesto – skvelá kombinácia. Keď sa zásobíš múkou, som zvedavá, napíš aký na teba spravila dojem.

    Odpovedať

Pridaj komentár