Na šéfkuchárovi Michalovi Konrádovi Fou Zoo stojí a padá.

Oáza Fou Zoo

Panázijská reštaurácia Fou Zoo je pre mňa taká oáza. Oáza v gastronomickej púšti. Oáza, kde sa môžem nadýchnuť čerstvého vzduchu, ako navodzuje názov Fou Zoo („tam, kde vzniká vietor“). Oáza, kde sa nad vynikajúcim jedlom môžem chvíľu cítiť ako v nejakej svetovej metropole. Potešilo ma, že nedávno získali ocenenie od Gault&Millau ako najlepšia slovenská reštaurácia s celkom slušným počtom bodov 16 z 20, čo je tak zhruba na úrovni jednej čerstvej michelinskej hviezdy. Fou Zoo sa vydalo na ťažkú cestu, ale vďakabohu za to.

Najväčšou prednosťou Fou Zoo je nepochybne jej jedlo. Na šéfkuchárovi Michalovi Konrádovi Fou Zoo stojí a padá. Za jeho jedlom sú vidieť bohaté zahraničné skúsenosti a chuť stále na sebe pracovať, posúvať sa ďalej. Jeho jedlo je inšpiratívne, živé, harmonické. Ak je v kuchyni on a vybrali by ste si z jedálneho lístka čokoľvek, boli by ste vždy príjemne prekvapení a spokojní. Osobitne by som rada spomenula dezerty, lebo tie sú kameňom úrazu vo všetkých našich (aj dobrých) reštauráciách. Všetci by sa sem mali prísť pozrieť, ako chutia a ako sa prezentujú moderné a nápadité dezerty. Prísť sem na cheesecake s yuzu želé a matcha práškom a chlipkať k nemu voňavý pomarančový oolong by som mohla hocikedy.

Aj keď hrá jedlo vo Fou Zoo prím a významne mu sekunduje aj kvalitný dizajn a premyslené riešenie interiéru, reštauráciu robí reštauráciou obsluha. Rozumiem, že chce Fou Zoo navodiť pokojnú, zenovú atmosféru, ale podnik musí žiť, musí mať istú dynamiku. Veľmi by som privítala, keby sa personál viac usiloval podnik a jeho menu osobne predstaviť a pomôcť s výberom jedál aj menej skúseným hosťom. Do Fou Zoo sme tentoraz vzali manželovu mamu na jej okrúhle narodeniny a napriek tomu, že tvrdila, že to bol pre ňu veľký zážitok, som videla, aká stratená a zmätená celý čas bola. Bohužiaľ, náš čašník nemal ani trochu chuť jej situáciu uľahčiť. (Neviem si pomôcť, ale stále mi u obsluhy v našich podnikoch chýba úvodný osobný kontakt a „oťuknutie“ si hosťa otázkami typu „Boli ste už u nás? Poznáte naše menu? Máte už predstavu, čo si dáte… na čo máte chuť? Poradím vám s niečím? Potrebujete pomôcť s výberom? Odporučím vám…? Dnes máme výnimočne dobré… určite ochutnajte naše… Bohužiaľ, už nemáme…“. Na vyškolení personálu by mali mať záujem samotní majitelia, lebo v konečnom dôsledku jedlo predávajú čašníci a proaktívnym prístupom im zarábajú peniaze.) O to viac som si uvedomila, ako fatálne na Slovensku zlyháva ľudský faktor, ako tu nie je dostatok kvalifikovaného personálu najmä v službách a ako veľmi vo Fou Zoo chýba osoba hostiteľa. Vo Fou Zoo sa kvôli tomu vždy cítim ako na návšteve, kde domáci nie sú doma. Najesť vám dajú, od smädu neumriete, (ak si vypýtate), ale nemáte pocit, že vás tu niekto víta a je rád, že ste prišli. Či už čašník s kompetenciami väčšími ako nemé prijímanie objednávok a roznášanie jedla, alebo osoba floor manažéra či maitre d’, ktorá by na všetko (vrátane obsluhy) dohliadala a koordinovala prevádzku. Myslím si, že reštaurácia formátu Fou Zoo by takého človeka mala mať.

Ja si od začiatku existencie Fou Zoo myslím, že je to v rámci svojej kategórie naša najlepšia reštaurácia. V tom, aký má potenciál, ambície a aké rôzne aktivity vyvíja. Fou Zoo má však smolu, že sa nachádza na Slovensku. Chýbajú jej ľudia, ktorí by ju vedeli oceniť. Personál i hostia. Kdekoľvek na Západe by bola večne natrieskaným, vychyteným podnikom, ktorý by rástol v kruhu rovnako šikovnej konkurencie a veci znalých návštevníkov. Hoci ide o finančne i chuťovo náročný podnik, za vynaložené prostriedky v ňom dostanete kvalitný zážitok a hlavne poctivé, čisté a zdravé jedlo, ktoré vás nenechá bezmyšlienkovito žuť. Cez rôzne drobné ceremoniály pri stole, jedenie paličkami, foodstyling, keramiku a servírovací riad, doplnky, chill-outovú hudbu až po balzám na ruky na toaletách prijímate stále nové a nové podnety, ktoré na konci vytvoria veľmi komplexný výsledný dojem, zážitok.

Fou Zoo trochu lieta v oblakoch, na ich blogu si prečítate veľa poetických slov a vzletných myšlienok. Je písaný srdcom a s nadšením, aj ja sa na ňom dozviem vždy niečo nové a zaujímavé. Rovnako ako sa stále dokážem nadchnúť ich jedlom a nápadmi. Aj keď tento ambiciózny podnik nemá u nás obdobu a necháva ostatné naše reštaurácie ďaleko za sebou, ešte stále mu k dokonalosti chýba kus cesty. Má však čosi, vďaka čomu mám chuť tam ísť znova, čo nie je najhorší predpoklad úspechu, lebo ako sa vraví, nie je umenie do reštaurácie pritiahnuť ľudí raz, ale dokázať, aby sa vracali pravidelne.

Fotogaléria:

8 komentáre/ov "Oáza Fou Zoo"

Pridaj komentár
  1. Sondza

    17. januára 2014 o 09:49

    Zuzi, pekne napisane. Rozhodne je to restauracia, do ktorej sa chcem vracat, tak casto ako sa len da 🙂

    Odpovedať
    • zuzka

      17. januára 2014 o 09:57

      Ďakujem, Soni!
      Ja tiež, presne, ak okolnosti dovolia…

      Odpovedať
  2. katka.hrncekvar

    18. januára 2014 o 21:08

    Zuzi, tvoj post posúvam priamo manažérovi Fou Zoo, nech majú čo vylepšovať. Fou Zoo je u mňa top v rámci reštaurácií, v ktorých som na Slovensku bola. Bola som iba pár krát, ale nikdy som tam nezažila to, o čom píšeš. My sme vždy hostiteľa mali, aj s uvítaním, príjemným slovom. O nás sa vždy staral Manažér a bolo to vždy veľmi fajn. Personál som vďaka hostiteľovi nikdy nevnímala, ale ako si uviedla, výrazný naozaj nebol. Najlepší personál aký som kde zažila bol v Paparazzi. Ale iba mužský. U mňa naozaj platí, že som rada obsluhovaná mužmi. Sú pozornejší, nemajú nálady, vedia „pracovať“ so ženami. Ženy sa podľa mňa na pozíciu obsluhy (čašníka) nehodia. Majú príliš veľa nálad a žena nikdy ženu nedokáže úslužne obslúžiť – pretože žiaľ, ženy vždy ostanú konkurenciou, vždy sa budú v rámci niečoho porovnávať.

    Odpovedať
    • zuzka

      18. januára 2014 o 22:10

      Kati, no, ja by som najradšej chválila od A do Z, fakt mám pre Fou Zoo slabosť, ale, nemôžem. Do reštaurácií chodím zriedka a len do tých najlepších, takže mám s čím porovnávať. Obsluha spred 2 rokov vo Fou Zoo bola ešte celkom fajn, síce sme nemali hostiteľa, ale čašník bol dobrý. Tento rok z dvoch návštev, bohužiaľ, čašníci (obaja muži) 0 bodov. Kamenná tvár, apatia, nezáujem… Keď sme s mužom sami, nevadí mi to až tak, lebo reštauráciu aj jedlo poznám, nepotrebujem asistenciu ani rady, ale minulú sobotu sme na obed (12:30) vzali svokru (a švagrinú s priateľom), ktorej sme chceli na narodeniny dopriať to najlepšie a ktorá v takomto podniku bola prvý raz v živote… Strašne sme potrebovali, aby jej niekto vysvetlil, kde je, čo ponúkajú, ako sa to je, čo s čím, čo sa hodí, čo je obľúbené u ľudí… proste úplne normálny, ľudský prístup. Personál v takejto reštaurácii by mal mať záujem, aby sa hosť dobre cítil, dobre najedol a odniesol si skvelý pocit a zážitok… A keď tam na to nemajú čašníkov (lebo chápem, že sympatických a angažovaných šikovných ľudí u nás niet), tak tam má byť vždy, za každých okolností, niekto z personálu, kto v takýchto situáciách pomôže. Fakt som nemala chuť svokre čítať celý jedálny lístok (moc malé písmo pre ňu) a vysvetľovať jej, čo je čo a čo sa s čím a ako je, lebo to nie je moja úloha, nie je u mňa doma, nevarím ja… Musela si pýtať príbor, nikto nám v priebehu obeda viac neponúkal doplniť pitie, ja som si musela vypýtať čaj… No, mrzelo ma to strašne.
      (A stále myslím na to, že tam na našom mieste mohli sedieť, napríklad, inšpektori z Michelinu…)
      Toľko sme nad tým s mužom špekulovali, že kde je chyba, v čom je problém, neviem, je to hrozná škoda.

      Odpovedať
  3. Lubo Blaho

    19. januára 2014 o 00:21

    Zuzka,

    veľmi pekne ďakujeme za tvoj postreh. Je veľmi fajn ak sa človek dozvie veci na rovinu. Pretože úprimnosť a chuť pomôcť si nájdu správnu „kuchyňu“.
    Určite budeme pracovať na zlepšení.

    Je mi ľúto že si cítila nekonfortne.

    Lubo Blaho
    FOU ZOO.

    Odpovedať
    • zuzka

      19. januára 2014 o 01:04

      Ďakujem aj ja, držím palce a budem sa tešiť na pozitívne zmeny.

      Odpovedať
  4. Lk

    1. februára 2014 o 11:44

    Bud ja mam stastie alebo vy smolu 🙂 obsluha vo fou zoo ma nikdy nesklamala, hoci jej aj na zaciatku poviem, ze sme sa iba vratili a nie sme u nich prvy krat 🙂 vsetky otazky, ktore chybali v clanku, vzdy padnu, napoje sa dolievaju a cela komunikacia je nevtierava a vzdy pripravena, vratane nasich zvedavych otazok. jedine naposledy sme trochu dlhsie cakali pri zaplateni. pre uplnost, poslednych niekolkokrat nas vzdy mala na starost mlada slecna 🙂

    Odpovedať
    • zuzka

      1. februára 2014 o 16:18

      Jedno alebo druhé, znamená to, že tie výkony vo Fou Zoo nie sú vyrovnané… Na Slovensku úroveň obsluhy neriešim, viem, že to tu ľudia skrátka nevedia robiť a nemá ich to ani kto naučiť. Ale od podniku ako Fou Zoo očakávam svetový štandard a konzistentnosť, ak teda naozaj ašpirujú na najvyššie gastronomické ocenenia. Bohužiaľ, mám s čím porovnávať, úroveň obsluhy je na Západe niekde úplne inde. A aj z vlastnej skúsenosti viem, ako brutálne nás v Austrálii a Amerike vedenie kvôli servisu cepovalo. No, uvidíme… Ďakujem za komentár!

      Odpovedať

Pridaj komentár