Fígeľ je v naložení rebierok na noc do kyslého nálevu, ktoré skráti čas ich pečenia.

Neformálne rebierka

Dobre, na prvé rande, alebo príležitosť, keď treba urobiť dobrý dojem, by som rebierka asi neodporúčala. Inak si myslím, že rebierka do spoločnosti určite patria. Keď mi mama povedala, že jej prídu kolegovia na meninovú oslavu a bude robiť rebierka, trochu ma výber hlavného chodu prekvapil, ale nakoniec, prečo nie? Veď my sme mali rebierka dokonca aj na svadbe. A podľa kôp obratých kostí na tanieroch bolo jasné, že to bola dobrá voľba.

Zhodou okolností sme mali pred časom rebierka aj my a mohla som mame poradiť skvelý tip na urýchlenie ich prípravy a vylepšenie chuti. Fígeľ je v naložení rebierok na noc do kyslého nálevu, ktoré skráti čas ich pečenia. (Podobne sa postupuje napríklad aj pri šašlikoch, kde od kyslého nálevu húževnatejšie mäso krásne skrehne.) Dokončovacia marináda na potieranie im už len dodá výslednú chuť a lepkavú glazúru. Mamine rebierka mali veľký úspech. Podľa povytieraného plechu bolo jasné, že sa hostia cítili veľmi dobre. A to je aj moja rada na záver – ak chcete uvoľniť atmosféru pri stole, dajte si rebierka! Veď kto by sa pri obhrýzaní kostí, s mastnými ústami a lepkavými prstami vedel tváriť vážne?

Sladko-kyslé rebierka

  • bravčové rebierka
  • 1 šálka (jablčného) octu
  • 4 šálky vody
  • 1 lyžica soli
  • 1 lyžica mletého čierneho korenia
  • 4 strúčiky cesnaku
  • 1 citrón alebo limeta
  • 2 lyžice medu
  • 1 lyžička tabasca
  • 1 lyžička worchestrovej omáčky
  • 1 lyžička sójovej omáčky
  • 1 strúčik cesnaku
  • štipka mletej rímskej rasce
  • štipka čili
  • soľ, čierne korenie

Na kyslo-slaný nálev zmiešame ocot, vodu, soľ, čierne korenie a rozdrvené celé strúčiky cesnaku. Zalejeme ním rebierka a necháme cez noc odležať. Potom ich povyberáme z nálevu, poukladáme na hlbší plech alebo pekáč, podlejeme trochou nálevu, prikryjeme alobalom a pečieme v rúre na 160˚C do mäkka, kým kosti nezbelejú a mäso nezačne odpadávať od kosti. Potom rebierka potrieme marinádou, na ktorú sme si zmiešali šťavu z takmer celého citróna (časť si necháme na podávanie), med, tabasco, worchester, sójovú omáčku, roztlačený cesnak, rímsku rascu, čili a podľa chuti aj soľ a čierne korenie. Zvýšime teplotu na 190˚C a odokryté zapečieme do zlatista. Počas dopekania rebierka obraciame a potierame marinádou.
Podľa množstva rebierok môžeme množstvo nálevu aj marinády zdvojnásobiť a podobne.
Rebierka podávame pokvapkané citrónom/limetou a napríklad s jednoduchým rukolovým šalátom a šalátom z bielej reďkovky.

6 komentáre/ov "Neformálne rebierka"

Pridaj komentár
  1. adusha

    30. novembra 2012 o 21:29

    Súhlasím! Rebierka zbožňujeme! Niekedy sme na ne pravidelne chodili do jedného podniku spolu s našimi najlepšími priateľmi, teraz je už žiaľ tých príležitostí málo, ale doma ich máme celkom pravidelne. A samozrejme, robievam ich aj na párty… prsty lepkavé od chutných rebierok alebo od krídelok (ribs & wings) to sa u nás jednoducho nosí 🙂 A kedže pri príprave marinády sa dá zakaždým vyhrať, chutia zakaždým inak a zakaždým dobre… mňam!

    Odpovedať
  2. zuzka

    30. novembra 2012 o 21:47

    Presne, moja reč! Treba podporovať tieto lacnejšie kusy mäsa, ktoré sa dajú obmieňať na sto spôsobov. Ešte keby tak boli tí naši mäsiari šikovnejší a ochotnejší vychádzať zákazníkovi v ústrety, to by bolo…

    Odpovedať
    • adusha

      3. decembra 2012 o 22:48

      zuzka, a presne takých som našla, normálne som do nich zaľúbená, a aj keď u nich práve nič nekupujem, úchytkom oka ich sledujem, ako sa správajú k ďalším zákazníkom. Mladí chalani u nás v DNV v Terne, Mäso Miran. Sú milí, veselí, zažartujú aj zaflirtujú, ale čo je hlavné, rozumejú svojej robote, poradia správny výber mäsa, ba aj slaniny, či klobásky, spýtajú sa ťa čo ideš variť, edukujú svojich zákazníkov, učia ich že predné nie je iba predné a zadné iba zadné, že existuje lúpané pliecko alias židovská sviečkovica… a že kupovať pravú sviečkovicu na sviečkovú je škoda… a že majú štandardne nielen bravčové,. hovädzie ale aj teľacie, v sezóne aj jaňacinu, občas teľaciu pečeň, vždy krásne a voňavé mäso, a vždy úsmev na perách… sú to moji súkromní „bohovia“ 😉 a btw. rebrá tam majú nádherné, krásne obrastené mäskom 😉

      Odpovedať
      • zuzka

        3. decembra 2012 o 22:54

        Fíha, ty sa máš! A ja na opačnom konci BA, v bohom zabudnutých Biskupiciach… Ja tak túžim chodiť do mäsiarstva podebatovať o mäse a „provokovať“ nezvyčajným výberom… 😀 Úprimne závidím.

        Odpovedať
  3. cayar79

    15. apríla 2013 o 19:15

    Zuzi, suuuuuuppppeeeeer recept ! Vcera som konecne pripravime a Tassen sme sa oblizovali 😉
    Minuly tyzdenj som si nalozila do kysleho nalevu ….ale nestihla som pripravit 😉 ….odskocila som si do porodnice 😎 ….takze v sobotu sa pripravovali opat;)
    Lubim Tvoje recepty;) pozam este staru verziu stranky;) …a konecne som sa prihlasila;)))

    Len tak dalej!!!!
    Mirka z Mnichova;)

    Odpovedať
    • zuzka

      15. apríla 2013 o 19:40

      Ahoj Mirka, vitaj u nás, gratulujem k bábätku, to je super, že tu máme ďalšieho malého foodie 🙂
      Som rada, že sa ti recepty páčia a hlavne chutia, to je pre mňa najväčšia satisfakcia za to, čo robím.
      PS: Milujem Mníchov, tíško závidím…

      Odpovedať

Pridaj komentár