Stále mi vŕta v hlave, prečo mi ázijská kuchyňa tak strašne chutí. Zrejme preto, že ma baví. Baví ma ju variť a baví ma ju jesť. Spôsob prípravy je iný, aj spôsob stolovania. Minule sme boli nadšení, ako dobre sme sa bavili v bratislavskej kórejsko-japonskej reštaurácii na Zlatých Pieskoch. Príjemné prostredie samostatného boxu, sedenie na zemi bez toho, aby nás boleli nohy. Kopec malých mištičiek a tanierikov, ktoré nám priebežne nosili, vzájomné ochutnávanie a vymieňanie. Dve hodiny ubehli ako voda, ani sme si to nevšimli. Aký rozdiel oproti rýchlemu a nudnému zhltnutiu tradičného reštauračného jedla… Najedení sme boli už z pozorností podniku a komplementárnych jedál a dojedli sme aj posledné zvyšky štipľavého kimči.

S kimči má môj manžel úsmevnú skúsenosť z Japonska. Vybrať si z jedálneho automatu, aj keď sú k názvom jedál (samozrejme v japonských znakoch) fotografie, nie je jednoduché. Najmä ak požiadate o názor zdvorilého Japonca, ktorý na každé jedlo povie, že je vynikajúce. Tak skončil môj manžel s originálnou večerou – mištičkou pekelne štipľavej kvasenej kapusty a doteraz má na kimči ťažké srdce. Ja, naopak, kimči zbožňujem a veľmi som sa potešila, keď som naň objavila recept v kuchárskej knižke Momofuku, ktorú mi manžel nedávno kúpil. Niežeby som mu chcela robiť zle…

S prípravou receptov z Momofuku bude u nás problém, aj keď som ešte podrobne sortiment v kórejských obchodoch neštudovala, ale napríklad so suši už problémy nemáme. Teda, ak si odmyslíme pravú podstatu suši – čerstvé morské ryby a dary mora:) Ale nám tak strašne chutí aj samotná ochutená suši ryža v riase, so sójovkou a wasabi, že si chuť domáceho suši nenecháme ničím pokaziť. Vystačíme si s vaječnou omeletou, uhorkou, listovým šalátom, avokádom či jarnou cibuľkou ako náplňou. Navyše, považujeme prípravu suši za skvelú spoločnú zábavu. Jednu rolku spravím ja, druhú manžel. Nie je to tak únavné a otravné. Naposledy sa manžel odvážil na obrátené rolky (kalifornské) a veľmi sa mu darili. Ja som sa ešte na obrátené neodvážila, ale zato sa mi podarili nádherné futomaki.

Domáce suši

  • kvalitná suši ryža (napr. Nishiki, netreba ju už vymývať)
  • suši mix (ochucovadlo ryže na suši – zmes cukru, soli a ryžového octu)
  • riasy nori (predpečené)
  • wasabi
  • zelenina a pod. na náplň, nakrájaná na tenké rezance
  • sójová omáčka, prípadne sterilizovaný ďumbier na podávanie
  • sušimatka (rohožka na zavinovanie roliek)

Varenú ryžu (uvarenú podľa návodu na obale) rozprestrieme na plech alebo pečiaci papier, aby mierne vychladla a obschla. Pokvapkáme ju suši mixom (podľa návodu na balení) a premiešame. Na sušimatku si pripravíme plát riasy nori (podľa návodu lesklou stranou von). Na tenké rolky maki budeme potrebovat len polovicu riasy (pozdĺžne ju prestrihneme), na hrubé celú. Poriadne si namočíme prsty do vody a postupne nanášame cca 0,5 cm vrstvu ochutenej ryže na celú riasu. Na krajoch necháme voľné zhruba centimetrové okraje. Riasu si pritiahneme k dolnému okraju sušimatky, pozdĺžne v strede potrieme ryžu trochou wasabi a navrstvíme náplň. Palcami nadvihneme sušimatku aj s riasou a prstami pritlačíme náplň tak, aby sa nám neposunula a zostala v strede. Opatrne palcami rolujeme riasu pomocou sušimatky a zavinieme ju až do konca. Sušimatkou popritláčame a vytvoríme valec. Valec nakrájame ostrým a vo vode navlhčeným nožom na 4 – 6 ks roliek. Suši rolky podávame s trochou sójovej omáčky, kúskom wasabi a medzi jednotlivými druhmi suši zajedáme kúskami sterilizovaného ďumbiera na „vyčistenie chuti“.