Veľmi spontánne sme sa rozhodli stráviť prvý letný víkend v Prahe. Dalo by sa povedať, že sme sa išli do Prahy odreagovať. Po náročnom období sme všetci potrebovali zmenu. Deti vítali myšlienku s nadšením, Prahu si minule obľúbili. Počasie síce nebolo úplne letné a ani tých zmrzlín sme nepojedli toľko, koľko sme plánovali, ale aj tak sme si užili dosýta. Kilometre a kilometre prechádzok po parkoch, sadoch, záhradách, rýchle presuny metrom, vyhliadkové jazdy električkami, pozorovanie života miestnych ľudí, spoznávanie rôznych štvrtí a, samozrejme, veľa dobrej kávy a jedla.


Už v septembri som si v Café Letka hovorila, že sa na Letnú musím vrátiť. Vy, čo sa trochu zaujímate, ste už iste zachytili chýry, že Letná je nový Karlín. Vychytená štvrť. A neostalo len pri Letnej. Ako nakoniec vysvitlo, takmer celý víkend sme sa pohybovali po ľavom brehu Vltavy.

Sobotné ráno sme začali tradične na farmárskych trhoch. Po Náplavke a Jiřáku sme sa rozhodli okuknúť vyhlásené trhy na Kulaťáku. Stánky so sadenicami, ovocím a zeleninou dopĺňajú stánky s produktmi i hotovým jedlom. Nadchli ma ústrice. Nechcela som veriť, keď som videla dvoch starých pánov rozprávať sa nad tanierom ústric, alebo mamičku s kočíkom a dvoma deťmi, ako si dáva prestávku a vychutnáva pár ústric. To je život! Naše deti chceli krevety a konfitované husacie stehno (na raňajky!), ale nakoniec sme ich prehovorili na mierne štipľavé bánh mi a francúzske palacinky s karamelom. My sme sa najviac tešili z kávy a osobného stretnutia v Kávovom klube. Ako vysvitlo, za kávostrojom stál sám Profesor Qwertius, s ktorým sa virtuálne poznáme už dlhšie. Profesor Qwertius stojí za iniciatívou Piccolo neexistuje a v poslednom čase sa venuje aj fermentovaniu, o ktorom píše na blogu Zuzky Ouhrabkovej Zkvašeno. Bolo nám naozaj potešením!

Letná je nový Karlín. Vychytená štvrť.

Cestou na Letnú sme sa ešte zastavili v Kafemate. Takéto pokojné miestne kaviarne, kam chodia domáci na rannú kávu, mám najradšej a nikdy ich neobídem, keď idem okolo. Po Kafemate nás už čakali slnkom zaliate Letenské sady a Metronom – úchvatné výhľady na mesto a rieku. Za nezvyčajnými výhľadmi sme išli aj do Národného poľnohospodárskeho múzea, presnejšie na jeho strechu. Tá je totiž „zelená“ a okrem obdivovania pestrofarebnej kvetinovej výsadby, výstavy fotografií a včelích úľov, si tu môžete spraviť aj piknik.

My sme ale nepiknikovali, tešili sme sa na jedlo do bistra Milada kúsok odtiaľ. Milada je trochu kontroverzný podnik. Napriek tomu, že patrí Oldovi Sahajdákovi (michelinskému šéfkuchárovi z La Degustation Bohême Bourgeoise) a jeho manželke, málo sa o tomto podniku vie a hovorí. Hneď na úvod musím povedať, že toto nie je miesto, kam by sa ľudia z ulice išli „napráskať“. Sem sa chodí cielene. Porcie nie sú veľké, skôr degustačné, ale chute a zážitky o to intenzívnejšie. Spolu s drobnými pozornosťami podniku pred a po jedle to bolo tak akurát, ale v eufórii som bola až do večera. Najviac ma zaujalo sashimi z hrebenatiek s ponzu a tapiokou a cviklová omáčka k morskému čertovi bola to najlahodnejšie, čo som v Prahe za celý víkend ochutnala. Myslím, že by sa nám zišlo viac takýchto progresívnych podnikov, kam by sme mohli chodiť sýtiť telá, ale aj mysle. Čistý, striedmy interiér Milady oživuje len pôvodná, výrazná dlažba a nábytok a inventár tvorí zmes príjemného socialistického retra a moderných dizajnových kúskov. Naživo to celé pôsobí oveľa lepšie ako na fotkách. Milada možno nie je pre každého, ale keď aj naša ani nie osemročná dcéra povedala, že jej najviac za celý víkend chutilo v Milade (a ako obrázok do denníka z Prahy si nakreslila, ako jeme v Milade), tak to už asi niečo znamená. Bistro Milada je môj tajný objav roka 2018. Ak by som mala ísť s priateľmi niekam v Prahe na večeru, išla by som momentálne sem.

Po Milade sme sa rozhodli prejsť zvyškom Ulice Milady Horákovej, letenskej tepny, na ktorej sa to dobrými novými podnikmi len tak hmýri. Na jednu návštevu to ani nestačí. Z tejto oblasti, v ktorej donedávna nebola ani jedna kaviareň s výberovou kávou, sa stala priam kávová meka. Okrem Café Letka si tu dáte výberovú kávu na Letenskom námestí v ye´s kafe / studio a priamo na Ulici Milady Horákovej okrem Dos Mundos aj v zaujímavom espresso bare Sólista s vlastným „domácim“ espressom. Otvárať tu bude čoskoro aj Republica Coffee a ktovie, čo ešte pribudne, kým sem zase prídeme. Isté je, že na Letnej na kávový deficit neumriete…

Kávy sme mali síce dosť, ale lákala nás predstava popozerať si zánovný Vnitroblock, keď sme už boli v týchto končinách. Milujeme podobné industriálne priestory a urbánne projekty. Nájsť starým veciam nový účel je nielen ekologické, ale hlavne etické a inšpiratívne. Neľutovali sme ani, že počas našej návštevy vo Vnitroblocku nefungovala kuchyňa. Aspoň nám vyšiel čas ešte na jednu zastávku – na večeru v Cà Phê, čím sme sa zavďačili hlavne synovi, ktorý vietnamské jedlo zbožňuje. Už minule nás uchvátil koncept vietnamskej kaviarne v Cafefin a nie inak tomu bolo i tu. Elegantný interiér, vhodný aj na posedenie s kamarátkami, obľúbené vietnamské jedlá bez napáchnutia šiat a dobrá káva a domáce koláče. Ako sa poznám, tu by som bola pečená-varená. A vôbec, Praha 7 nás veľmi baví, vrátime sa sem opäť, lebo je tu toho ešte veľmi veľa, čo nás zaujalo.

Nedeľu sme chceli začať poriadnymi kaviarenskými raňajkami. Vybrala som podnik, kde si môžete dať jedny z najlepších raňajok v Prahe. Café Lounge na Plaskej. Okrem iného ideálny východzí bod, ak máte po jedle namierené (ako my) na Petřín. Raňajky v Café Lounge patrili jednoznačne k tomu najlepšiemu, čo sme kedy v reštaurácii na raňajky zažili. Okrem dokonalej kávy, kváskového chleba a skvelých vaječných jedál, (cez víkend ich tu majú po celý deň), je tu výnimočne dobrá obsluha, ktorá vie, ako so zákazníkmi pracovať. Bolo plno, no nenechali nás odísť. Po pár minútach čakania sa pre nás stôl predsa len našiel. My sme mali pocit zadosťučinenia, že môžeme byť súčasťou tohto obľúbeného miesta a Café Lounge malo naše peniaze. Win-win, takto sa robí biznis v gastro priemysle. Za takéto služby s radosťou zaplatím.

Po raňajkách nás čakal nenáročný výšľap na Nebozízek a Petřínské sady. Výhľady odtiaľto nás nikdy neomrzia. Sem chodíme pravidelne. Tentoraz sme však mierili ešte ďalej, na tajomný Nový svět, kde sa zastavil čas. Tu ste síce veľmi blízko k hlavnému turistickému ťahu na Hradčanoch, ale turisti sem zavítajú len sporadicky. Nachádza sa tu dokonca malebná Kavárna Nový svět, ktorú tak môžete mať takmer sami pre seba. Okrem výberovej kávy vás poteší zmrzlina, domáce koláče (kremrole, bublaninu alebo povidlové koláčiky) či neďaleké detské ihrisko. Takúto starosvetskú (vlastne novosvetskú) Prahu dnes už len tak ľahko nezažijete.

Nám sa tu pobyt symbolicky končil, viac sme nestihli, ostávalo sa už len presunúť bližšie k hlavnej stanici. Čo sme však chceli ešte stihnúť, bola posledná káva v kaviarni Mezi srnky. Zaujímavosťou kaviarne je atypické umiestnenie baru, pripomínajúce skôr kuchyňu a jedáleň u niekoho doma. Aj atmosféra tu bola veľmi domácka a priateľská. (Skupinka mladých cudzincov za naším stolom hrala karty.) Mezi srnky u nás vyhralo pomyselnú cenu za najlepšiu obsluhu víkendu. Bolo plno, najesť sme sa už nestihli, ale milá a komunikatívna čašníčka urobila maximum pre to, aby sme z Prahy odchádzali s úsmevom na tvári (a kofeínom v žilách). Sem sa ešte vrátime, lebo jedlo vyzeralo výborne.

Ach, Praha, bolo to krátke, ale krásne! Už sa nevieme dočkať, kedy prídeme zas. A naše deti tiež. Hoci… tie možno najbližšie necháme doma, lebo večerné podniky, dlhé degustačné večere a vínne bary nás lákajú tiež. A čo vy a Praha, dali by ste si povedať?

Fotogaléria:

Ďalšie články o Prahe:
Praha s deťmi
To je maso!
Kultura za pět set
Kinosobota: Náplavka
Deň s kávou v Prahe
Food Trip: … zase Praha???
Mikuláš pre foodlovera
PFF-ka z Prahy
Praha (si) žije!
Pražské inšpirácie