„Podniky, v ktorých sa aj niečo reálne dozviem...“

Kultura za pět set

Dnes budeme šíriť osvetu, učiť sa pestovať kultúru, štýl, cibriť si chute, dobrý vkus a estetické cítenie. Všetko v jednom. Predstavte si, že máte dobrú spoločnosť, náladu, chceli by ste niečo osláviť, baviť sa, porozprávať sa, relaxovať alebo si len tak užiť deň. V peknom prostredí a s kvalitným občerstvením. Skrátka, stop plastovým fľaškám sýtených nápojov či vreckám lacného čaju, ktoré si môžete kúpiť kdekoľvek v samoške. Ako na to? Ukážeme si to na príklade Prahy.

Ako sa naučiť piť bublinky

Kam ísť po dobrej večeri, keď sa vám ešte nechce ísť domov a chcete sa ešte niekde odreagovať po pracovnom dni? Na bublinky do Prosekárne na Slezskej ulici. Nie je to tradičný vínny bar, skôr štýlová predajňa prosecca, ale miesta je tu habadej, pomestíte sa. Inak, s proseccom v ruke to stojí za to aj na stojáka, verím, že v lete sa tu na chodníku musia kopiť rozšafní milovníci bubliniek jedna radosť. Niečo malé na zahryznutie tu síce dostanete, ale odporúčam sem prísť na „lahvinku“ s plným žalúdkom. Nechajte si poradiť od obsluhy, z toľkých fliaš by sa vám mohla zakrútiť hlava a ani piť nemusíte. A nezabudnite si kúpiť (aspoň) jednu fľašu domov, Silvester sa blíži. Dobrá správa na koniec – čoskoro sa v Prahe otvorí aj druhá prevádzka na Myslíkovej ulici, prosecco frčí.

Kam na elegantné chlebíčky?

Keď sme už pri tom Silvestri, ak ste tradicionalisti a bez chlebíčkov na Silvestra nedáte ani ranu (proseccom), mám pre vás tip, kam na elegantné chlebíčky. Choďte sa pozrieť do bistra Sisters superšikovnej Hany Michopulu do Dlouhej ulice. Mini priestor, ale mega inšpirácia. Tradičné česk(oslovensk)é chlebíčky s liftingom severských smörgås či francúzskych tartines? Áno! Ak ste ako (Husákove) deti chodili od lekára do bufetu na šalát či chlebíčky, pokojne v tejto tradícii pokračujte, ale na úrovni. Ja by som so svojimi deťmi chodila na chlebíčky do Sisters. A, hádam, aj na Silvestra by som si tu objednala, tak mi chutili. Vybrala som si makrelový chlebíček so zemiakovým šalátom a cviklou a sleďový s wasabi majonézou a reďkovkou a, teda, poviem vám, veľká dobrota. Moji spolustolovníci síce polemizovali nad hrúbkou, tvarom a druhom chleba, ale za mňa jednoznačne oba palce hore, presne podľa môjho gusta, málo chleba, veľa oblohy – žiadne gebuziny, samé poctivé suroviny. Cez obed čerstvá polievka k tomu a hneď máte plnohodnotné jedlo naporúdzi.

Do cukrárne so šarmom a noblesou

Vyššie som spomínala Hanu Michopulu, významnú osobnosť českej food scény, teraz pôjdeme na zákusok k ďalšej známej dáme – cukrárke Ivete Fabešovej do IF Café. Jej podnikateľské pokroky sledujem s veľkým záujmom a obdivom a konečne som mohla aj ochutnať. Mám slabosť pre francúzsku cukrárčinu, ak si mám vybrať medzi francúzskym alebo česko/slovenským dezertom, som (rada) frankofil. Odolala som pokušeniu dať si (ako vždy) tarte au citron alebo makarónky (za celý víkend som ich rôzne pojedla 10!) a siahla som po carachou (odpaľované cesto, krém so slaným karamelom, oh là là…) a malinovom mousse. Iveta je macherka na mousse, učí ich prípravu aj na jednom zo svojich kurzov a v ponuke má okrem malinového aj čokoládový, mangovo-kokosový, čoko-pomarančový a z bielej čokolády. Vychutnať si ich môžete v staršej, menšej a komornejšej cukrárni v podzemí na Belgickej ulici alebo v novšom, väčšom podniku modernejšieho rázu na Tylovom námestí. Tak či onak, je sa na čo pozerať v oboch prípadoch.

Ako zakončiť deň so štýlom a hladinkou

S vekom sa mi menia preferencie aj čo sa večerných lokálov týka. Dynamické kluby a koktejl bary s hlasnou hudbou a lacným alkoholom s ľahkým srdcom prenechávam mladším ročníkom a vyhľadávam skôr staršie ročníky na etiketách fliaš či za barom (z jednej i druhej strany). Podniky, v ktorých sa aj niečo reálne dozviem – nemusím kričať, špicovať uši a môžem odkukávať, čo zaujímavé pijú/jedia ostatní a v ideálnom prípade ťahám rozumy od personálu. Kým pred pár rokmi by som sa nedala do reči s barmanom/baristom/čašníkom ani za svet, dnes im s obľubou „hádžem udičky“ a čakám, či sa chytia. Kultúra, socializácia, dar reči, umenie spoločenskej konverzácie… mám čo doháňať po piatich rokoch doma s deťmi.
A kde sme sa v Prahe socializovali my? Vo (Veľkom) Vinografe na (mojom obľúbenom) Senovážnom námestí. Po výdatnej večeri sme sa sem prišli uvoľniť pri pohári dobrého vína. Vinograf funguje v troch prevádzkach, ale tu na Senovážnom námestí sa aj varí, takže keď nechcete behať z podniku do podniku, sem môžete prísť na večeru a ostať aj piť. Z bohatej ponuky vín si určite vyberiete (nápojový lístok je elektronický), alebo si dajte poradiť od someliéra. Mne poradil veľmi dobre, po dlhej dobe som pila alsaské a moselské vína a myslím, že odteraz ich zase budem piť viac. Mám v pláne v Bratislave zmapovať dobré vínne bary, príležitostí bude dosť.
Ozaj, keď budete vo Vinografe sedieť/piť dostatočne dlho, možno budete mať šťastie ako my a zazriete cez veľké okná tajomnú pražskú „mazaciu električku“. Vtipný a vzácny úlovok, ktorý sme v úžase nestihli odfotiť. Alebo to bolo všetko inak…?

Čaj o piatej nielen o piatej

Na záver, aby ste si nemysleli, že sme len hýrili, jeden extra tip. Čaj. Zhodou okolností o piatej, ale žiaden anglický „dýchánek“ to nebol. Ani ušmudlaná etno čajovňa z 90. rokov. Hovorím o karlínskej Tea Mountain. Sofistikovanom priestore s moderným dizajnom, výberovým čajom a krásnymi čajovými proprietami. Pán majiteľ je úžasne scestovaný profík, vidieť to tu na prvý pohľad, má to tu ako hovoria Česi „vymazlené“. Ak sa chcete dozvedieť čokoľvek o čaji, príďte sem. A rovno k pultu na ochutnávku. Tea Mountain nie je čajovňa, skôr tea lab. Výber sme nechali na tea mastera a ochutnali sme, mimo iné, japonský Koucha Tsuge Benifuuki a nepálsky Second Flush Arya Tara Golden Tips. Sledovať zblízka prípravu čaju aj s komentárom a mať takto exkluzívnu súkromnú ochutnávku len pre seba považujem za luxus, ktorý si nesmiete nechať ujsť. Kým sa z čaju nestane druhá káva a tea laby budú trendy a rušné. Hoci – s pitím čaju by konečne mohol prísť aj ten povestný slow trend, na ktorý tu už dlho čakám.

Ak vás dianie na českej food scéne zaujalo a chceli by ste sa dozvedieť viac o káve, čaji, víne, mäse a ostatných jej oblastiach, prečítajte si pár inšpiratívnych rozhovorov s ľuďmi, vďaka ktorým sa v Čechách posúvajú vpred. A ja rozmýšľam, s koľkými takýmito ľuďmi by sa dal urobiť rozhovor u nás. Myslím, že odpoveď na otázku, kam a či sa vôbec niekam hýbeme, je hneď jasnejšia, však?

Fotogaléria:

Ďalšie články o Prahe:
To je maso!
Kinosobota: Náplavka
Deň s kávou v Prahe
Food Trip: … zase Praha???
Mikuláš pre foodlovera
PFF-ka z Prahy
Praha (si) žije!
Pražské inšpirácie

4 komentáre/ov "Kultura za pět set"

Pridaj komentár
  1. katK

    8. decembra 2015 o 23:38

    Milá Zuzka,

    tento posledný post ma zastihol práve v Prahe a neskutočne dobre mi padlo čítať Vaše slová. Naše cesty sa tak nejak križovali – tiež sme zabrúsili do Naše maso, preskočili sme do 2 sisters a využili sme ich akciu 50% off, ktorú majú asi tak v čase 19:00 – 19:15 🙂

    Podarilo sa mi vidieť i novšiu pobočku IF Café a som veľmi rada, ak navštívime takéto miesta vo väčšom počte, lebo môžem tým pádom ochutnať viacero zákuskov a stačí mi kúpiť si len jeden.

    Raňajky sme tentokrát absolvovali v Café Savoy a bola to krásna podívaná. Každému konceptu od Ambi sa hooodne darí a je to pastva pre oči i chuťové bunky. Maso a kobliha som navštívila pri mojej poslednej návšteve a pubertiacky priznávam, že Paul Day(a) „žeriem“.

    V Prahe som žila niekoľko rokov, no až teraz sa mi podarilo navštíviť Sapa tržnicu a ochutnať jedlá z viacerých stánkov. Vínko sme si dali v bare Na břehu Rhôny a bolo tam krásne útulne. A víkend sme zakončili filmovým brunch(om) v Biooku s filmom Malý princ.

    Už teraz si spisujem, čo všetko chcem navštíviť nabudúce. Človeka to tak hreje pri srdci, keď mu toto plánovanie dáva nádej, že čoskoro sa bude konať ďalšie cestovanie.

    Odpovedať
    • zuzka

      8. decembra 2015 o 23:44

      Perfektný itinerár, gratulujem! Že sú tie cesty oveľa lepšie, keď človek nemrhá časom, peniazmi a energiou na zlé podniky? A naopak, vďaka dobrému jedlu, pitiu a programu sú zážitky z ciest ešte intenzívnejšie? Som rada, že si môžeme takto vymieňať dobré tipy a skúsenosti. Ďakujem za komentár, Katka, užívajte si život!

      Odpovedať
  2. Luba

    9. decembra 2015 o 19:27

    Naozaj krasny blog (kuchyna, zahrada…jednoducho nadhera)

    Odpovedať
    • zuzka

      9. decembra 2015 o 20:53

      Ďakujem veľmi pekne, ja už to ani tak nevnímam… Pozitívne ohlasy ma preto vždy milo prekvapia a povzbudia. Ďakujem ešte raz!

      Odpovedať

Pridaj komentár