Zaujalo ma, keď jedna z mojich obľúbených českých blogeriek napísala, že doma trávi varením minimum času. Že s mužom varia stále dookola pár overených jedál, ktoré im chutia a ktoré zvládnu uvariť ľavou zadnou a ak majú na niečo (iné) chuť, zájdu na to do mesta (Prahy). Obzvlášť ten koniec vety ma nadchol. To je totiž presne ten dôvod, pre ktoré mám veľkomestá tak rada. Máte chuť na sviečkovicu Stroganov, placky dosa, červené kapučíno či profiterolky? Voilà, máte ich mať!

Prišli by ste ku mne na kávu a kanelku až z Karlovky?

A tak snívam o Bratislave, kde nebude všade len priemerná pizza či suchý burger a že už sa s tými domácimi limonádami ukľudníme a nebudeme ich považovať za vrchol slovenskej gastronómie, lebo veď sú to nakoniec len sirupové vody, že… A vôbec nemusí ísť o žiadne hogo-fogo. Pokojne by som prijala miesta, kam by som vedela, že môžem ísť na chleby vo vajci, vtáčie mlieko či lekvárový mrežovník. Ale tie chleby vo vajci, vtáčie mlieka a mrežovníky musia spievať, priatelia! Tak, že sa mi bude chcieť kvôli nim obliecť (aj deti) a ísť z Podunajských do Rače či Petržky.

Aj vy niekedy fantazírujete, aký podnik by ste si otvorili a čo by ste v ňom ponúkali? Kaviareň? Jedáleň? Mliečny bar? Dodávku s langošmi? Či vozík s pukancami, maslovo rozvoniavajúcimi na celú ulicu? Minule som sa zamýšľala, čo by som piekla ku káve v našej hypotetickej kaviarni. Kaviarní už máme síce dosť, ale drvivá väčšina predáva zákusky od pár dodávateľov, a potom je výber všade rovnaký. Cheesecake-y, raw a vegánske torty od výmyslu sveta, občas nejaký ten mafin, cupcake či cookies, ale nebaví ma to už. Vás áno? Vďaka aspoň za občasné bábovky, štrúdle či bratislavské rožky. Na renesanciu ale stále čakajú napr. domáce rolády (kokosová, moja láska), pečené buchty (makové!) alebo domáce strojčekové pečivo (nevravte mi, že by ste si ku káve nedali kakaové, kokosky alebo polomáčané esíčka…).

No a keď sme pri tom drobnom pečive, tak vám prezradím môj najnovší objav – francúzske formičkové pečivo. Keby som si teraz mala otvoriť kaviareň, tak by som ku káve ponúkala tieto maluškavé, elegantné koláčiky. Petit four bez krájania a omrviniek. Štýlové „madlenky“ z mušľovitých formičiek (môžete využiť formičky na medvedie labky), pudingoidné, na okrajoch do chrumkava skaramelizované „kanelky“ (tá chuť a textúra vás ohromia), či jednoduché hranaté financierky z hutnejšieho mandľového cesta (konečne využitie zásob bielkov z mrazničky). Maličké potešenie do ruky, tak akurát k doubleshotu, aby ste nemali výčitky ako z veľkej torty. Všetky tie utešené starožitné plechy, medené formy a zájdené formičky by som mala rozvešané (nielen ako dekorácie) na stenách a postupne rozširovala ich zbierku. Čo vy na to? Páčilo by sa vám to? Prišli by ste ku mne na kávu a kanelku až z Karlovky?

Canelés

18 ks

  • 500 ml plnotučného mlieka
  • 50 g masla + na vytretie formičiek
  • 1 vanilkový struk
  • 200 g cukru
  • 2 celé vajcia
  • 2 žĺtky
  • 100 g hladkej múky
  • 1 lyžica rumu
  • štipka soli

Do hrnca vlejeme mlieko, pozdĺžne rozrezaný a vyškriabaný vanilkový struk a maslo a na miernej teplote zohrejeme, kým sa maslo neroztopí. Odstavíme a necháme vychladnúť.
Medzitým si vymiešame vajcia a žĺtky s cukrom do hustej, bielej peny. Zapravíme do nej múku, soľ a rum a nakoniec aj mierne vychladnuté mlieko s roztopeným maslom (vanilkový struk vyberieme).
Cesto na canelés je tekuté, ešte redšie ako na palacinky. Necháme ho úplne vychladnúť, potom ho v mise prekryjeme potravinárskou fóliou alebo prelejeme do uzatvárateľnej nádoby a dáme odležať do chladničky na 48 – 73 hodín, pričom každých cca 12 hodín ho premiešame.
V deň pečenia cesto vyberieme z chladničky a necháme dôjsť na izbovú teplotu. Formičky dobre vytrieme maslom. Môžeme použiť napr. aj formu na mafiny alebo mini bábovky, prípadne aj keramické formičky alebo zapekacie misky, len musíme čas pečenia prispôsobiť. Rúru predhrejeme na 220°C.
Cesto rovnomerne ponalievame do formičiek zhruba 1 cm pod okraj. (Ak máme plech napr. na 9 ks, pečieme canelés na dvakrát. Ak pečieme počas viacerých dní, zvyšok cesta uchovávame v chladničke.)
Naplnenú formu vložíme do rozohriatej rúry na 8 minút. Potom teplotu znížime na 180°C a pečieme ďalších 40 minút, pričom môžeme v druhej polovici pečenia formu preložiť na najnižšiu mriežku, ak zvrchu priveľmi hnednú. Pri pečení musíme byť trpezliví a nevyberať canelés z rúry priskoro. Musia byť naozaj upečené dotmava, až cítiť pálený karamel, inak vnútri ostanú tekuté. Dobre upečené canelés sú zvnútra jemné ako puding, ale štruktúrované a zvonka pevné a chrumkavé.

Madeleines

24 ks

  • 90 g masla + na vytretie formičiek
  • 2 vajcia
  • 85 g krupicového cukru (môžeme použiť aj kombináciu rôznych cukrov, napr. 70 g bieleho a 15 g cukru cukru demerara)
  • štipka soli
  • 2 lyžičky medu
  • 2 lyžičky vody z pomarančových kvetov (nemusí byť)
  • 90 g polohrubej múky + hladká múka na vysypanie formičiek
  • ½ lyžičky prášku do pečiva

Najprv si spravíme hnedé maslo (tzv. beurre noisette). Maslo roztopíme na panvičke alebo v hrnci s hrubým dnom a na strednej teplote zahrievame, kým maslo postupne nezhnedne a nezačne karamelovo voňať. Ihneď ho prelejeme do ohňuvzdornej nádoby, aby sa nespálilo a necháme ho mierne vychladnúť.
Medzitým si vymiešame vajcia s cukrom do svetlej a hustej peny. Postupne do nej primiešame med, vodu z pomarančových kvetov, ak máme a múku s práškom do pečiva a soľou. Nakoniec do zmesi zamiešame aj vychladnuté hnedé maslo. Cesto v mise prikryjeme alebo prelejeme do uzatvárateľnej nádoby a dáme do chladničky odpočívať na niekoľko hodín, ideálne cez noc.
V deň pečenia cesto vyberieme z chladničky. Formu na madeleines (alebo formičky na medvedie labky, poukladané na plechu) vytrieme maslom a vysypeme hladkou múkou. Rúru predhrejeme na 180°C.
Lyžičkou naplníme formičky cestom (nie úplne po okraje, madlenky sa dosť nafúknu) a dáme piecť na 9-10 minút podľa veľkosti formičiek. Upečené madeleines by mali po stranách začať hnednúť a na dotyk by mali byť pevné. Vyberieme z rúry, necháme minútku vychladnúť vo formičkách a potom ich vyklopíme na mriežku a necháme vychladnúť. Madeleines nie sú veľmi trvanlivé, najlepšie chutia hneď po upečení.

Mini financiers s citrónom a makom

36 mini ks

  • 100 g masla + na vytretie formy
  • 120 g práškového cukru
  • 4 vaječné bielky
  • 75 g polohrubej múky + hladká múka na vysypanie formy
  • 25 g jemne mletých mandlí
  • šťava a kôra z 1 citróna
  • 10 g nemletého maku
  • štipka soli

Z masla si pripravíme tzv. beurre noisette. Maslo roztopíme na panvičke alebo v hrnci s hrubým dnom a na strednej teplote zahrievame, kým maslo postupne nezhnedne a nezačne karamelovo voňať. Ihneď ho prelejeme do ohňuvzdornej nádoby, aby sa nespálilo a necháme ho mierne vychladnúť.
Formu na (mini) financiers vytrieme maslom a vysypeme hladkou múkou.
Rúru predhrejeme na 180°C.
Bielky vymiešame s cukrom, ale len jemne, aby bielky zmatneli. Prisypeme múku, mleté mandle, citrónovú šťavu a postrúhanú kôru, mak a soľ a nakoniec do cesta primiešame vychladnuté hnedé maslo.
Lyžičkou cesto naplníme do formy a dáme piecť na cca 10 – 11 minút podľa veľkosti formičiek. Financiers vyklopíme na mriežku a necháme vychladnúť. Podávame ihneď.

Ďalšie recepty na drobné pečivo ku káve a čaju:

Krúžok šikovných rúk: Lístkové cesto – palmiers
Puding a piškóty – mandľové biscotti
Sladké a horúce – churros
Foodbloggeri v škole – orechové štangličky
Na ohni – grahamové keksy
Krúžok šikovných rúk: Odpaľované cesto – gougères